Štátny dlh sa dotýka každého Slováka

www.ipolitika.sk

Môcť si tak požičiavať a nemusieť splácať. Človek by si mohol kúpiť, čo by chcel. Pre väčšinu to je sen, pre vyvolených realita. Berú si totiž úvery na tričká iných ľudí. Úver zoberie a míňa jeden, ručí a následne spláca druhý. V malom sa s tým dá stretnúť pri ručení za úver známeho, ktorý nevie alebo nechce splácať. Vo veľkom sa to deje pri štátnom dlhu, za ktorý ručia všetci občania štátu. V oboch prípadoch na to môžu ľudia výrazne doplatiť.

V prvom zaplatia v hotovosti alebo exekúciou majetku. V druhom prídu niektorí o zamestnanie, iní o verejné služby alebo im vláda zoberie peniaze cez vyššie dane. Toto sa v súčasnosti deje aj na Slovensku. Príkladom toho, ako to môže pokračovať, je Grécko. Masové demonštrácie sú dôsledkom zlyhania verejnej kontroly nad verejnými financiami. V časoch, keď si vlády brali úvery na tričká svojich ľudí, stavali za ne a zamestnávali, sa Gréci tešili. V čase, keď treba začať splácať, sa búria, pretože prichádzajú o zamestnanie aj o verejné služby. Politici, ktorí krajinu zadlžovali, boli populárni. Smolu majú tí, ktorí sa dostali k moci v čase, keď veritelia požadujú zaplatiť. Slovákom hrozí podobný osud. Dostali sme sa totiž medzi krajiny Európskej únie, ktorým najrýchlejšie rastie verejný dlh. Inak povedané, kde vláda najviac zaťažuje novými dlhmi svojich ľudí. Nastavili sme teda smer Grécko a ak nezaradíme spiatočku, tak čoskoro havarujeme. Politici sa síce vymenia, ale na kolaps verejných financií doplatia ľudia.

www.ipolitika.sk

V súčasnosti každá slovenská domácnosť dlhuje bankám cez verejný dlh približne 20-tisíc eur. Vláda situáciu zľahčuje a nechce o nej hovoriť. Má na to dva hlavné dôvody. Prvým je, že takmer 40 percent z verejného dlhu sa zvýšilo za vlád Roberta Fica. Druhým dôvodom je, že ak by vláda priznala, že dlh je vysoký, tak by ho mala začať znižovať. To by však znamenalo stop kupovaniu si priazne ľudí cez ich skryté zadlžovanie. Jednoducho povedané, perpetuum mobile na volebné preferencie by mohlo zastať. Našťastie, podľa zákona o rozpočtovej zodpovednosti, po prekročení hranice dlhu 53 percent HDP, sa o tom bude musieť na jeseň v parlamente hovoriť. Dlh však nie je len o tom, že ho bude treba zaplatiť a uskromňovať sa. Ako z každého iného úveru zaň treba priebežne platiť úroky. A tie sa dotýkajú aj Slovákov rok čo rok. Každý rok viac ako miliarda eur z našich daní nejde na lepšie zdravotníctvo, školstvo či dôchodky, ale na úroky bankám za štátny dlh. Tento rok to bude 1,3 miliardy, budúci 1,5 miliardy a v roku 2015 až takmer 1,7 miliardy eur. Za tieto peniaze by napríklad mohol štát znížiť dane každému pracujúcemu o takmer 600 eur ročne alebo by sa z nich ušlo každému nezamestnanému takmer 300 eur mesačne. Alebo každému dôchodcovi zvýšiť dôchodok o 1 000 eur ročne.

Ako sa dostať z pasce štátneho dlhu?

Slovenská vláda má k dispozícii niekoľko riešení. Ako prvé pravdepodobne použije trik. Je ním vrátenie pár miliárd eur, ktoré si vláda požičala len tak do zásoby, aj keď ich nepotrebovala. O tom, že medzitým dala zbytočne na úroky niekoľko desiatok miliónov eur, sa bude snažiť nehovoriť. Potom zostávajú zlé, otázne a dobré riešenia. Zlým riešením by bolo, ak by sa vláda snažila manipulovať štatistiky, či zmierniť zákon o rozpočtovej zodpovednosti. Otáznym riešením by bola privatizácia, pretože so sebou nesie riziká, ako napríklad predaj pod cenu či prejedenie výnosov. Takto môže v krátkej budúcnosti dopadnúť Slovak Telekom, železničné Cargo či vojenské opravovne. Dobrým riešením by bolo, ak by vláda konečne začala šetriť na sebe a na výdavkoch svojich ministrov. To by prinieslo nielen okamžité, ale aj dlhodobé zlepšenie stavu verejných financií. Treba dávať pozor, aký koktail vláda tentoraz namieša.

Zdroj: kdh.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>