Robert Fico je ako Vladimír Mečiar

www.ipolitika.sk

Na chvíľu sa vráťme do minulosti. Štvrtého decembra 1996 vtedajšia vládna koalícia vylúčila z parlamentu právoplatne zvoleného poslanca Františka Gauliedera.

Bola to čierna streda slovenskej demokracie, keď vôľu občanov prevalcovala vôľa politikov. Parný valec udržiavalo v tých časoch v chode 83 koaličných Cuperov, Slotov a Ľuptákov. Skutočné rozhodnutia sa však rodili v hlave vtedajšieho premiéra Vladimíra Mečiara a jeho poslušného vykonávača Ivana Gašparoviča, ktorý sa ako predseda parlamentu nehanbil osobne hlasovať za toto pošliapanie demokracie.Dvaja zo štyroch najvyšších ústavných činiteľov vtedy konali proti ústave a právnemu štátu. Slovensko sa aj vinou tohto skutku stalo čiernou dierou Európy, dostávalo demarše a bolo vylúčené z prvého kola rozširovania NATO a EÚ. Bola to práve SDKÚ-DS, ktorá osem rokov ako líder dvoch vlád tvrdo pracovala na demokratických zmenách, vďaka ktorým sme sa stali plnohodnotnou súčasťou euroatlantického sveta. Na túto prácu sme dodnes hrdí.

Osemnásty jún 2013 sa stal ďalším čiernym dňom slovenskej demokracie. Právoplatne a ústavne zvoleného generálneho prokurátora Jozefa Čentéša chce Smer nahradiť svojím vlastným nominantom. Opäť má na to k dispozícii 83 poslancov, hlasujúcich za čokoľvek podľa príkazu zhora. Aj dnes sa však skutočné rozhodnutia rodia niekde inde.

Tragédiou oproti situácii spred sedemnástich rokov je skutočnosť, že tentoraz sa na pošliapaní základných demokratických pravidiel podieľajú všetci štyria najvyšší ústavní činitelia. Prezident republiky, ktorý má byť vzorom v dodržiavaní ústavy a zákonov, si rok a pol neodpustiteľne neplnil povinnosti a bagatelizoval problém ako terciárnu záležitosť.

Ústavný súd pod vedením jeho predsedníčky Ivetty Macejkovej najprv vyložil ústavu spôsobom, nad ktorým právnické kapacity krútili hlavami, a potom čakal na politické kroky Smeru, namiesto toho, aby pracoval na svojom odblokovaní vo vlastnej réžii.

www.ipolitika.sk

Premiér Robert Fico sa rok a pol len usmieval, pretože mu situácia na prokuratúre vedenej Ladislavom Tichým a Dobroslavom Trnkom vyhovovala. Keď prestala, za jeden deň nechal v skrátenom legislatívnom konaní schváliť ďalšiu právnu blamáž, ktorá vracala do hry vylúčených sudcov Ústavného súdu. A keď napokon Ústavný súd prijal náš opozičný podnet, neváhal Fico znova porušiť všetky svoje slová o čakaní na rozhodnutie Ústavného súdu a ohlásil novú voľbu generálneho prokurátora. No a predseda parlamentu Pavol Paška napokon umožnil túto frašku dokonať.

Predseda strany Smer Robert Fico sa tým dopustil najväčšieho pošliapania slovenskej demokracie od čias Vladimíra Mečiara. Hazarduje s povesťou krajiny. Nechceme opäť dostávať demarše, nechceme sa znovu stať čiernou ovcou v spoločnosti demokratických krajín.

Pán Fico sľuboval, že ak Jozefa Čentéša zvolia v tajnej voľbe, podá mu ruku. Nesplnil to. Sľuboval, že nebude riešiť situáciu na Ústavnom súde v skrátenom legislatívnom konaní. Nesplnil. A nedodržal ani svoj ďalší sľub, že vydrží do rozhodnutia Ústavného súdu o námietke Jozefa Čentéša. Čím je pre neho post generálneho prokurátora taký dôležitý, že je preň ochotný znevažovať vlastné slová i dobré meno našej krajiny?

Dôvod môže byť iba jediný – Robert Fico a Smer chcú ovládnuť všetky dôležité úrady v tejto krajine a vlastný generálny prokurátor má zabezpečiť všetkým účastníkom tohto systému istotu nedotknuteľnosti. Sme svedkami historického momentu – od roku 1989 to je po prvýkrát, čo je generálny prokurátor zvolený len hlasmi jednej strany. K návratu pred rok 1989 chýba už iba to, aby pán Čižnár prijal legitimáciu Smeru. Potom sa však Robert Fico nesmie čudovať, že ho prirovnávajú k Vladimírovi Mečiarovi a jeho praktiky k praktikám spred roka 1989.

Zdroj: sdku-ds.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>