Vystúpenie predsedu KDH počas Národného konventu o EÚ

www.ipolitika.sk

V historickej budove Národnej rady SR sa 9. mája 2013 uskutočnil Národný konvent o EÚ. Jeho cieľom bolo definovať celospoločenskú, politickú a expertnú víziu „Akú Európu chceme?“ a priblížiť európske témy občanom. Na podujatí, ktorého hlavným posolstvom bolo formovanie konštruktívnej a proeurópskej diskusie, vystúpil medzi 28 rečníkmi aj predseda KDH a podpredseda NR SR Ján Figeľ, ktorý bol v roku 2001 iniciátorom založenia Národného konventu o budúcnosti EÚ.

Prinášame aj textový prepis:

„Ďakujem pekne nielen za úvod, ale hlavne za snaženie, ktoré pokračuje, a ktoré opakuje myšlienku Národného konventu o spoločnej Európe. Je to naša Európa, Europa nostra.  Ak sa totiž  budeme cítiť v Európe doma, budeme sa aj viacej zaujímať o to, ako to u nás – doma vyzerá. Dimenzia koncentrických kruhov, od osobnej, rodinnej, obecnej, regionálnej, národnej až po európsku a následne medzinárodnú, je potrebná v živote každého z nás, čím je svet viac prepojený. Adenauerovsky povedané, voľakedy to bola potreba, túžba, dnes je to nevyhnutnosť byť v spoločnej Európe, v Európskej únii. Som preto rád, že sme to zvládli, pričom vstup – to nie je koniec. Je to proces, ktorý pokračuje a stáva sa náročnejším. Podobne, ako to býva v ľudskom živote, tak je to aj  v medzinárodných vzťahoch.

Európska idea jednoty je stále dôležitá vzhľadom na minulosť a na súčasnosť – pre budúcnosť. (1) Pre vojnové pomery, ktoré boli skôr pravidlom, a nielen dávnejšie – sedemdesiat rokov dozadu, ale aj dvadsať rokov dozadu. Masové hroby, krvavé hranice na juhovýchode Európy. Jednu generáciu späť vznikali masové hroby, krvavé hranice neďaleko od Bratislavy! (2) Idea jednoty je zároveň potrebná vzhľadom na globalizáciu, ktorá prebieha prudšie a rýchlejšie, ktorej buď budeme aktérmi, alebo budeme len komentátormi a lamentátormi.

Slovensko potrebuje spoločnú Európu. A Európa potrebuje byť aktívna vo svete, ktorý je stále viac otvorený; a prináša aj pozitívne, aj negatívne výzvy. Pre nás, kresťanských demokratov, to bola vždy súčasť odpovedí na malé aj veľké témy. Návrat do Európy, annus mirabilis, pád komunizmu – vždy bol spájaný s tým, že chceme patriť medzi demokratické, prosperujúce krajiny. V osemdesiatom ôsmom roku to bolo protestné zhromaždenie, Bratislavský Veľký piatok. A následne v apríli 1988 bola Bratislava spomenutá prvýkrát  v inštitúciách Európskej únie: „slovenské mesto Bratislava“ bolo prvýkrát spomenuté v protestnej rezolúcii Európskeho parlamentu. Nikdy predtým sa to nestalo. Zápas o slobodu je na Slovenku spojený so zápasom o demokraciu a európsku perspektívu. Keď sme ako KDH prišli s myšlienkou európskej hviezdičky a stoličky, bolo si to možno ťažké predstaviť, ale bolo to späté so spolupatričnosťou, so snahou o rovnocenné postavenie nielen v Československu, ale zároveň pri veľkom stole,  ako dvaja rovnoprávni. Dnes je to realita. Česká republika má komisára, aj Slovensko má komisára. Spolu máme viac hlasov v Rade ministrov, viac poslancov v Európskom parlamente.  A ak  je tam synergia, tak to je nielen matematika, ale je to aj viditeľný signál alebo postoj pre spoločnú Európu.

To, čo sme museli prejsť, bola aj naša vlastná kvalifikácia pre spoločnú Európu.  V 90-tych rokoch sme museli dokázať svoju zrelosť, že stojíme o to, že to nie je o Bruseli, ale o nás. V  roku 1997 Slovensko nebolo ani spomenuté v komuniké summitu NATO v Madride, kde naši traja susedia boli pozvaní k členstvu. V rámci Európskej únie na Luxemburskom samite bol prijatý model 10+1-1; to mínus jeden bolo Slovensko, jediné spomedzi 10 kandidátov neplniace politické kritériá. A následne v roku 1998, na rozdiel od troch susedov, za britského predsedníctva na vstupné rokovania nepozvané.  Až následne, v decembri 1999 v Helsinkách… Ale zvládli sme to, vrátane nasledujúcich procesov. Vtedy bol založený aj Národný konvent, v roku 2001. Bol som súčasťou tímu, ktorý stál pri jeho vzniku, keďže som bol presvedčený, že potrebujeme diskutovať už o budúcej únii, ktorej budeme súčasťou, ak zvládneme všetky záležitosti, ktoré prinesie integračný proces. Mať názor a  byť súčasťou tohto procesu znamená byť občanmi, nie turistami, nie návštevníkmi. Preto považujem tento slovenský príbeh za úspešný z viacerých dôvodov.  Slovensko napríklad v roku 2000, keď začínalo rokovania o vstupe, bolo na úrovni 50% HDP EÚ v parite kúpnej sily. Dnes je na úrovni 75%. Predstihli sme napríklad Maďarsko. Považujem to za súčasť europeizácie, ktorá bola potrebná hlavne v oblasti ekonomiky, investícií, bezpečnosti, otvorenosti, kompatibility. Štyri západné regióny Slovenska sa v uplynulom desaťročí zaradili k najdynamickejším v Únii z hľadiska rozvoja. Ale stále potrebujeme kompenzovať mínusy, ktoré existujú či už na strane zaostávajúcich regiónov, alebo nezamestnanosti a modernizácie krajiny.

www.ipolitika.sk

Európa je téma hodnotová. To nie je len geografia, nielen obchod, ktoré nás môžu spájať, ale naopak: jednota je možná len na báze spoločných hodnôt. Zároveň to prináša otvorenosť, konkurencieschopnosť a solidaritu, resp. solidárnu Európu. Európska únia by mala byť dobre zorganizovaným spoločenstvom členských štátov, spoločenstvom sui generis. Nemá obdobu, nie je to ani konfederácia, ani federácia v prísnom slova zmysle. Je to výraz formovania spoločných záujmov od tých počiatkov, presne od 9.mája 1950 až po dnešné témy, ktoré sú náročnejšie, ale sú rozhodujúce pre budúcnosť.

Európa je potrebná viac pre ľudí, nie pre elity. Rozvíjať ju treba podľa línie „Toľko slobody, koľko je len možné. Toľko integrácie, koľko je len nevyhnutné pre napĺňanie záujmov členských štátov a ich občanov.“ Je to proces, lepší nemáme; ako povedal W. Churchill o demokracii: „Nič lepšie sme nevymysleli.“ Európska integrácia nie je perfektná, ale je reálna. Už vyše polstoročie trvá, je stále atraktívna. Hlásia sa k nej ďalšie a ďalšie štáty, a to potvrdzuje, že to má zmysel. A my sme pritom.

Rozširovanie, ktorého sme boli súčasťou, by malo pokračovať. Vnímam ho ako najúspešnejšiu politiku Európskej únie za 20 rokov. Od roku 1993, keď boli sformulované kritériá, až po dnešok, malo to najväčší vplyv na rozvoj kontinentu, aj okolia Európy. Samozrejme, je to aj vďaka soft power alebo vplyvu moci, vďaka atraktívnosti, ktorá dnes je rozhodujúcim nástrojom, napríklad pre riešenie mnohých otázok na západnom Balkáne. Bez perspektívy budúceho členstva by v tomto zložitom regióne bolo ťažko niektoré témy otvárať a vôbec riešiť. Integrácia nesmie byť absorpciou alebo asimiláciou tých nových, tých malých, tých slabších, ale participáciou na báze rovnocennosti, na základe dohodnutých pravidiel a platných zmlúv.

Malo to a má obrovské vplyvy aj na susedstvo. To, že funguje vyšehradská spolupráca bez toho, že by to bola inštitúcia, je vďaka tomu, že sme chceli dosiahnuť kompatibilitu a spoločnú Európu. Slovensko a aj ostatné krajiny podporujú susedské stratégie, osobitne zdôrazňujem náš záujem o Ukrajinu. To má vplyv na okolitý svet, aj na Afriku, ktorá je v oveľa horších dilemách ako naše krízové debaty. Má to vplyv aj na Čínu a na mnohé vzdialené a veľké krajiny. Európska integrácia má svoj globálny vplyv –  nielen cez euro a obchod, ale hlavne cez politickú spoluprácu. Ten najlepší naratív pre rozširovanie Európskej únie jezjednotenie v rozmanitosti. Aj jedno, aj druhé je potrebné, aby jednota bola základom akcieschopnosti, ale zároveň rozmanitosť bola rešpektovaná po každej stránke. Ak toto bude udržiavané v rovnováhe cez subsidiaritu, cez proporcionalitu, Únia pôjde ďalej, bude nachádzať odpovede. Ak táto rovnováha bude narušená pre nejakú uniformitu alebo len pre ad hoc, nerozumné rozhodnutia, pre egoizmy – už či malé, alebo veľké – tak sa oslabí; a môže sa aj rozpadnúť.

Veľkou témou je dlhová kríza. Chcem pripomenúť, že ona má nielen finančný, ale aj etický rozmer. Je nezodpovedné míňať na úkor budúcnosti alebo vyčerpávať zdroje, ktoré patria budúcim generáciám. Návrat na cestu znamená striedmosť a rast. Nie ako buď – alebo, ale jedno s druhým. Konsolidovať a podporovať opatrenia, ktoré pomáhajú rastu zamestnanosti a rastu hospodárstva. Dá sa to, je to náročnejšie, ale vtedy sa stáva Európa inovatívnejšou a konkurencieschopnejšou. Mali by sme prijať moratórium pre ďalšie, hlavne environmentálne záťaže pre ekonomiky, pre firmy, ktoré niekedy boli prijímané skôr vďaka niektorým ideológiám alebo centralizácii, čo nie je zdravé. K eurofondom chcem povedať toľko, že ide hlavne o zámer investovať rozumne, dlhodobo. Nie čerpať, prečerpať, vyčerpať, ale investovať tak, aby to prinieslo podporu domácim reformám a dlhodobé ovocie.

Európska integrácia by nemala zasahovať do kultúry a do otázok, ktoré patria do výlučnej právomoci národných štátov, ako sú rodinné právo, manželstvo. Som aj proti tomu, aby sa harmonizovali priame dane, na rozdiel od kolegu zo Smeru. My potrebujeme aj vnútornú, aj vonkajšiu konkurenciu. A na záver, na margo toho, čo pán Rasťo Káčer na úvod povedal o skepse: Je ľahké hovoriť o pocitoch, ale nič to nepomáha. Krízu nevyrieši odpoveď, že máme skepsu, alebo že sme optimisti: Monetovsky povedané, čo sa týka budúcnosti Európy, nie som ani optimista, ani pesimista, ale som odhodlaný. Keby naši otcovia mali tieto otázky vo svojich životoch, skôr by nám odporúčali odhodlanosť pre postoje, ktoré sú zodpovedné, rozumné, so svedomím; a nezostávať pri pocitoch.“

Zdroj: kdh.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>