Ján Figeľ: Nemecko a Slovensko – 20 rokov partnerstva

www.ipolitika.sk

Vaše Excelencie, ctené dámy, vážení páni, milí priatelia!

Na úvod sa chcem poďakovať za česť, že môžem na tomto významnom kolokviu za účasti predsedu nemeckého Bundestagu Prof. Lammerta a ďalších vzácnych hostí zdieľať niekoľko myšlienok o našej spolupráci a budúcnosti.

Nemecko a Slovensko v EÚ

Sloboda a zjednotenie Berlína a Nemecka boli predpokladom a súčasťou slobody a zjednotenia Európy.
Ako Dunaj tečie z Čierneho lesa do Čierneho mora, tak sa šíri od západu na východ Európske spoločenstvo na báze spoločných hodnôt. Ďakujeme nemeckým priateľom a osobnostiam ako bol K. Adeanauer, H. Kohl či dnes A. Merkel za podporu tohto procesu.  Americký prezident J. F. Kennedy vyjadril spolupatričnosť a solidaritu s ľuďmi v rozdelenom Berlíne a Nemecku známou vetou „Ich bin ein Berliner!“.Ja osobne – a rovnako mnohí z nás – som sa mohol s hrdosťou a zodpovednosťou prihlásiť k téme znovuzjednotenia Európy odkazom „Ich bin ein Ossi!“; a spolu s priateľmi, demokratmi a slovenskými občanmi odpovedať tým na historickú výzvu ako hlavný vyjednávač či ako prvý eurokomisár. Pred 20 rokmi sme si to ani nevedeli predstaviť, aj keď sme mali nádej na takúto víziu. Toto mohla a môže vyjadrovať hrdo a zodpovedne Angela Merkel, prvá nemecká kancelárka, či súčasný spolkový prezident Joachim Gauck, ktorí sú z východu Nemecka, z bývalej NDR. Spolu je rodina kompletnejšia, rozšírená Únia je viac európskou, spolu sme silnejší.

Prvá svetová vojna začala na Balkáne, na východe Európy, zasiahla celý svet. Francúzi ju nazvali Veľká vojna (La Grand guerre). Druhá svetová vojna prišla ako revanš za prvú  a ako dôsledok nástupu fašizmu a nacizmu. Bola ešte väčšou, ešte neľudskejšou. A po nej prišla tretia, s nástupom expanzívneho sovietskeho komunizmu. Bola to studená vojna, ktorá sa stala globálnou. Zmierenie, ktoré kedysi začali kresťanskí demokrati Nemecka a Francúzska, potrebujeme dostať aj tam, kde séria vojen začala a kde sú historicky najčerstvejšie – 20 ročné – masové hroby a krvavé hranice ako výsledky militantného nacionalizmu a etnického fanatizmu – v Srebrenici, Sarajeve, na Balkáne. Misia ešte nie je dokončená, ale som rád, že v nej robíme progres. O mesiac prídu do Spoločenstva Chorváti. Som rád, že sme na tejto ceste spolu, s KAS, s CDU, s nemeckými a európskymi priateľmi. Je to naša podlžnosť Adenauerovi, zakladateľom a obetiam zápasu o slobodu, je to najlepšia odpoveď na problémy regiónu a súčasnej Európy, je to aj náš vlastný záujem.

To, čo Nemecko a Slovensko v súčasnosti najviac spája, je Európska únia. Raz som sa bývalého prezidenta Richarda von Weizsäckera pýtal, kedy budú naše bilaterálne, slovensko-nemecké vzťahy naozaj dobré. Odpovedal. „Keď budú európske.“ Je to odpoveď krátka, jasná a výstižná: pre naše hodnoty i pre naše záujmy, pre naše ústavné, zrelé vlastenectvo i pre globálnu zodpovednosť.

KAS a nemecké nadácie

Nemecko, čo sa týka pôsobenia voči zahraničiu, dalo vznik veľkému počtu rôznych nadácií a akcií pomoci na politickej, občianskej, univerzitnej, školskej alebo náboženskej a cirkevnej rovine. Na stránke Spolkového združenia nemeckých nadácií fascinuje celkový počet evidovaných verejnoprospešných nadácií: 19.500!

Sčasti je vysvetlením aj to, že veľkorysosť tejto pomoci je podporovaná zo strany štátnych inštitúcií, ktoré alokujú časť verejných financií na tento účel. Ale kľúčom k nájdeniu podstaty odpovede je ochota mnohých bežných nemeckých občanov obetavo a pravidelne podporovať rôzne zbierky a prejavy solidarity. Dnes si pripomíname najmä 20 rokov pôsobenia KAS na Slovensku, ale dovoľte mi spomedzi mnohých nemeckých nadácií ako pars pro toto spomenúť nadáciu RENOVABIS, keďže s ovocím jej činnosti som sa viackrát na Slovensku stretol. Za dvadsať rokov svojej existencie pomohol RENOVABIS pri sociálnej, spoločenskej a duchovnej obnove v 29 krajinách strednej a východnej Európy celkovou sumou 560 miliónov €. Môžeme si s vďakou uvedomiť, koľko ľudských osudov sa zmenilo -  koľko životov sa cez vzdelanie, rôzne skúsenosti a zážitky, cez konkrétne projekty posunulo na vyššiu ľudskú i duchovnú úroveň.

www.ipolitika.sk

Som presvedčený, že Slovensko by bez príspevku KAS, CDU/CSU, nemeckých priateľov, partnerov a investorov nebolo tam, kde je dnes. Prínos KAS k politickej kultúre, k pochopeniu princípov a súvislostí rozvinutej demokratickej spoločnosti, k prenosu množstva konkrétnych skúseností z rôznych politických oblastí predovšetkým príbuzným stranám ale i rôznym občianskym združeniam, je skutočne úctyhodný.

Títo priatelia a partneri prežívali s nami naše historické i dramatické chvíle – od slobody, cez uznanie štátnosti, zápas o demokraciu, porážku mečiarizmu, cez realizáciu náročných štrukturálnych reforiem po všetky naše volebné víťazstvá a prehry. Boli to desiatky zaujímavých školení, podnetných seminárov a konferencií. Osobne vnímam veľmi pozitívne kolokviá, ktoré sa organizujú pravidelne v máji od roku 1998. Mali sme možnosť opakovane sa podeliť o naše názory na aktuálny európsky vývoj.

Som presvedčený, že tak ako sme svojho času porazili mečiarizmus, príde čas, keď ako stredo-pravé stany, ktorých základom je zoskupenie KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd, nazvané Ľudová platforma, prekonajú socialistickú politiku, ktorá často uprednostňuje populizmus a etatizmus namiesto budovania pluralitnej spoločnosti, právneho štátu a konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva.

Európa – súčasnosť a budúcnosť

Náš návrat do Európy začal, samozrejme, ešte pred rokom 1989. Zápas o slobodu je na Slovensku spojený so zápasom o demokraciu a európsku perspektívu. Keď sme v KDH (Ján Čarnogurský) prišli s myšlienkou európskej hviezdičky a stoličky vo februári 1990, bolo si to vtedy ťažké predstaviť. No bolo to späté so spolupatričnosťou, so snahou o rovnocenné postavenie Slovenska národa nielen v Československu, ale zároveň pri veľkom európskom stole, ako dvoch rovnoprávnych. Dnes je to realita. Česká republika má komisára, aj Slovensko má komisára. Spolu máme viac hlasov v Rade ministrov, viac poslancov v Európskom parlamente ako porovnateľne veľké Holandsko. A vďaka našim dobrým, ako zvykneme hovoriť „nadštandardným vzťahom“,  je  to aj viditeľný a pozitívny príklad pre spoločnú Európu a pridaná hodnota synergie.

Dovoľte na záver ešte niekoľko pohľadov na spoločnú Európu.
Adenauerovsky povedané, voľakedy bola európska jednota túžbou niekoľkých, neskôr túžbou mnohých. Dnes je to nevyhnutnosť byť v spoločnej Európe, v Európskej únii. Je to proces, ktorý pokračuje a stáva sa náročnejším. Podobne, ako to býva v ľudskom živote, tak je to aj v medzinárodných vzťahoch.
Európa prechádza ťažkou etapou svojho vývoja. Za najvážnejší problém nepovažujem finančnú či menovú krízu – ktoré sa medzičasom predsa len podarilo do určitej miery stabilizovať – ale krízu dôvery ľudí v európsky projekt.

Ani obvykle silný nemecko-francúzsky motor momentálne Európe nepridáva dynamiku, ktorú zabezpečoval v minulosti. O to viac vyniká zásadná potreba zodpovednej politiky, ktorú presadzuje napríklad kancelárka Angela Merkel a CDU. Uvedomujeme si riziká a neudržateľnosť doposiaľ v mnohých európskych krajinách vedenej politiky, zvlášť v eurozóne. Žiť na účet budúcich generácií – v deficitoch a neprimeraných dlhoch –  je nemorálne a môže byť fatálne! Návrat na cestu predpokladá striedmosť a rast. Nie buď – alebo, ale jedno aj s druhým. Konsolidovať a súčasne podporovať opatrenia, ktoré pomáhajú rastu zamestnanosti a rastu hospodárstva. Je to náročnejšie, ale dá sa to. A navyše, Európa sa pritom stáva inovatívnejšou a konkurencieschopnejšou.

Aj vzhľadom na nezdravé tendencie v niektorých európskych štátoch chcem pripomenúť, že európska integrácia by nemala zasahovať do kultúry a do záležitostí, ktoré patria do výlučnej právomoci členských štátov, ako sú napr. rodinné právo, manželstvo a edukácia. V KDH sme proti tomu, aby sa harmonizovali priame dane. Potrebujeme aj vnútornú, aj vonkajšiu konkurenciu.

Európa je potrebná viac pre ľudí, nie pre elity. Potrebuje návrat k svojim vlastným koreňom. V prvom rade je to naša Európa - Europa nostra. Ak sa totiž budeme cítiť v Európe doma, budeme sa aj viacej zaujímať o to, ako to u nás – doma – vyzerá. Rozvíjať ju treba podľa línie „Toľko slobody, koľko je len možné.  A toľko integrácie, koľko je len nevyhnutné pre napĺňanie záujmov členských štátov a ich občanov.“ Je to proces, lepší nemáme; ale je zmysluplný. Monetovsky povedané, čo sa týka budúcnosti Európy, nie som ani optimista, ani pesimista, ale som odhodlaný.

Milí priatelia z KAS a CDU, vďaka za všetko, čo sme mohli doteraz spoločne vykonať na ceste spolupráce. Prajem KAS ďalšie desaťročia úspešného rozvoja jej činnosti a prínosu. Nech sa nám spoločne darí zodpovedne rozvíjať dedičstvo a odkaz otcov a politiku ako službu založenú na hodnotách. Nech sa nám darí dôstojne žiť a dôsledne konať tak, ako to definujú úvodné slová adenauerovskej Ústavy: „V zodpovednosti pred Bohom a ľuďmi“.
Zdroj: kdh.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>