Vystúpenie M. Dzurindu k návrhu štátneho rozpočtu

dzurinda-thumb www.ipolitika.sk
  1. Vysloviť porozumenie pre fakt, že zostaviť rozpočet nikdy nie je jednoduché, osobitne v takých vonkajších okolnostiach, aké prežívame v Európe a vo svete dnes.
  2. Oceniť snahu o konsolidáciu verejných financií. Je to podmienka nutná, i keď všetci vieme, že nie postačujúca. Mnohí politickí lídri, ale aj ekonomickí odborníci volajú po takej konsolidácii, ktorá by nepodväzovala hospodársky rast; naopak – ktorá by takýto hospodársky rast podporovala.
  3. Preto sa chcem pozrieť na štátny rozpočet na roky 2013-2015 ako na jeden z hlavných nástrojov hospodárskej politiky vlády (popri rade relevantných zákonov).
  4. Je to prvý rozpočet novej vlády, preto namieste je otázka, akú víziu, aký projekt chce vláda na Slovensku presadzovať, aké Slovensko chce vláda formovať?
  5. A tu je PROBLÉM ! Návrh štátneho rozpočtu svedčí o tom, že hospodárska politika vlády je nejasná, nečitateľná.
  6. V prvej dekáde nového storočia hospodárska politika na Slovensku čitateľná bola. Aj keď s ňou nemusel byť každý spokojný. Táto politika sa opierala o nasledujúce piliere:

    A) liberalizácia cien
    B) reštrukturalizácia bánk
    C) mohutná privatizácia
    D) spružňovanie pracovného trhu
    E) postupné znižovanie priamych daní (so zavedením rovnej dane)
    F) štrukturálne reformy (zdravotná, dôchodková, verejnej správy, armády, …)

  7. Zámerne som hovoril o prvej dekáde nového storočia, nie o našej vláde. Aj preto, že prvá vláda Róberta Fica v zásade v predchádzajúcej hospodárskej politike POKRAČOVALA:
    • zachovala rovnú daň;
    • zachovala pluralitu zdravotného poistenia;
    • zachovala dôchodkovú reformu, druhý pilier nezrušila, ani ho výraznejšie nepoškodila;
    • zákonník práce zmenila iba nepodstatne;
    • privatizované podniky neznárodnila, zrušila akurát privatizáciu letiska a Carga. Ba ani nekritizovala vstup US STEEL do Košíc :-) – hoci teraz pán premiér v súvislosti s príchodom US STEEL hovorí o  „zbesilej“ privatizácii, evidentne mal na mysli privatizácie za vlády pána Mečiara…. :-)

    Aj vďaka týmto skutočnostiam malo Slovensko v roku 2007 hospodársky rast bezmála 11 % a aj dnes ešte stále patríme medzi rastúce ekonomiky.

  8. Hospodárska politika, ktorej princípy som popísal, viedla ku:
    • znižovaniu miery nezamestnanosti;
    • príchodu významných investorov (US STEEL, KIA, Peugeot , Delfi, Samsung, Sony, INA, …);
    • vytvoreniu tisícov nových pracovných miest;
    • rastu životnej úrovne;
    www.ipolitika.sk
  9. Chápem, že vonkajšie okolnosti sú iné, že sme boli motivovaní vstúpiť do OECD, NATO, EÚ. Avšak tieto skutočnosti platili aj pre ďalšie transformujúce sa krajiny a Slovensko v tejto súťaži obstálo zrejme najlepšie (najväčší agregovaný prírastok HDP, dramatický pokles nezamestnanosti, vstup do eurozóny, najreformnejšia krajina). Aj dnes sú vonkajšie okolnosti rovnaké pre všetkých, aj dnes sa presadí iba ten, kto nájde nielen RECEPT, ale aj, alebo najmä ODVAHU urobiť to, čo urobiť treba.
  10. Legitímnou aj kľúčovou otázkou dnes teda je, akú hospodársku politiku forsíruje nová vláda a štátny rozpočet na roky 2013-2015? A tu je problém: NEVEDNO. Isté je iba jedno: vláda sa rozhodla pre zvýšenie daňovo – odvodového zaťaženia a zmene zákonníka práce tak, že miera jeho pružnosti sa znížila.
    Tieto opatrenia atraktivitu slovenského podnikateľského prostredia nezvyšujú, ale znižujú. Tým pádom aj konkurencieschopnosť slovenskej ekonomiky. ČO BUDE TEDA ŤAHAŤ SLOVENSKÚ EKONOMIKU V BUDÚCICH ROKOCH ?
  11. Nepríjemných signálov pribúda: US STEEL, DELFI, SONY a mnohí ďalší zvažujú, prepúšťajú, odchádzajú … Dovolím si sformulovať ešte nepríjemnejšiu otázku: ako dlho sa bude dariť hlavnej súčasnej sile slovenskej ekonomiky, AUTOMOBILOVÉMU priemyslu? Nepríde deň, keď automobilky objavia lukratívnejšie podnikateľské prostredie? Počúvam zo strany vlády, že nechceme byť montážnou dielňou Európy, že nechceme fabriky s nízkymi mzdami, že nechceme viac ponúkať daňové prázdniny… Fajn. ALE ČO NAMIESTO TOHO ?
  12. Na túto otázku nenájde v návrhu štátneho rozpočtu ani náznak odpovede. Či už priamej, alebo aspoň nepriamej. A to jeho najväčším problémom.
  13. Nazdávam sa, že odpoveďou na túto kľúčovú otázku by mohla (mala) byť orientácia Slovenska na poznatkovú spoločnosť, na vzdelanostnú ekonomiku. Koncept takejto stratégie sa zrodil v roku 2004, alebo 2005 pod názvom MINERVA. So zvedavosťou aj istou nádejou som si teda pozrel rozpočet školstva, osobitne vysokoškolského, ako aj rozpočet vedy a výskumu.
    Rozpočet 2012 Návrh 2015
    Školstvo: 2,43 mld 2,14 mld
    Vysoké školstvo: 450,4 mil 450,5 mil
    Veda a technika: 584 mil 409 mil
  14. Chápem, že zo dňa na deň sa prevratné zmeny v rozpočtovom hospodárení robiť nedajú. Ale v rozsahu, vo výhľade jedného volebného obdobia by sa z návrhu štátneho rozpočtu orientácia krajiny mohla a mala dať rozpoznať. Z nášho návrhu štátneho rozpočtu sa to rozpoznať nedá. Je to TECHNICKÝ dokument bez politického RUKOPISU, bez stanovenia PRIORÍT. Obávam sa, že takáto politika povedie ku stagnácii a úpadku.
  15. Na záver: z čisto technického pohľadu je štátny rozpočet vzťahom medzi príjmami a výdavkami.
    A) problémom príjmov je to, čo kritizovali viacerí predo mnou. Ich nereálnosť a chybný doraz na zvyšovanie zdaňovania práce. Do tejto diskusie môžem prispieť informáciou, že PZ RE na októbrovom pléne schválilo rezolúciu o aktivitách OECD v rokoch 2011-2012. Rezolúcia má 19 bodov, pričom v bode 5 sa vyslovene uvádza: “Aktívna politika na trhu práce a reforma daňová, zameraná na znižovanie úrovne zdanenia práce a presmerovanie zdaňovania na spotrebu a ochranu životného prostredia môžu mať relatívne rýchly účinok na zamestnanosť a podporu investícií”. Toto je názor OECD i PZ RE. Súčasná slovenská daňová politika je v protismere s uvedeným.
    B) problémom výdavkov je nepatrné, temer neviditeľné šetrenie, hoci v prvom roku po voľbách by sa čakalo a vzhľadom na okolnosti aj patrilo zvoliť úplne iný, razantný prístup. Vláde zjavne chýba ODVAHA. Úplne nepochopiteľné a neprijateľné je zvýšenie počtu pracovníkov v ústrednej správe – zo 155 212 v roku 2012 na 162 397 v roku 2013. Teda bezmála o 7 tisíc ľudí.
  16. A na záver čriepka, ktorá vôbec nemusí byť výnimočnou: v období, ktorého imperatívom je šetriť, vláda rozhadzuje. Napríklad na novú administratívnu budovu pre rezort zahraničných vecí. Za milióny EUR má vedľa MZV vyrásť nová budova. Vraj kvôli tomu, že Slovensko bude v roku 2016 predsedať EÚ-ii. To naozaj nestačia súčasné priestory MZV, Palugyiaovho paláca, či SÚZA-y? A ak nestačia, musíme stavať nové? Kvôli tomu, že budeme 6 mesiacov predsedať EÚ? Táto čriepka mi pripomína tú predchádzajúcu, ktorú som našiel po príchode na MZV – zrekonštruovanú Lettrichovu vilu na Mudroňovej ulici. Prestavanú za veľké peniaze, avšak nikto sa ku nej nehlásil. Počúvam, že do rezortu sa vrátili tí istí ľudia, ktorí si mýlili rezort zahraničia so súkromnou realitnou kanceláriou.  Napokon – nemá  minister Kaliňák ambície zredukovať počet nehnuteľností, ktoré slúžia pre štátnu správu? Kto si neváži “malé” peniaze, nezaslúži si “veľké”. Myslím, že keby sa MF dôkladne pozrelo do jednotlivých rezortov, rezerv by našlo omnoho viac. Som si istý, že v priebehu roku k tomu aj dôjde.

zdroj: sdku-ds.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>