Úvaha podpredsedu SNS Romana Stopku o neskutočnom ekonomickom zázraku a reálnej životnej úrovni

Roman-Stopka-podpredseda-SNS-330x290 www.ipolitika.sk

Máme svoj štát, povedal by každý Slovák. Kam však tento štát smeruje domáca politická moc? Drží vládna moc, ktorá vzišla z regulárnych parlamentných volieb, v svojich rukách osud občanov Slovenskej republiky naozaj s pozitívnym úmyslom, alebo ho blahovoľne dáva do rúk cudzincov? Chce nám existujúca štátna moc naozaj zachovať vlastný štát aj pre budúce generácie Slovákov, alebo nám pripravujú osud bezdomovcov aký postihol Židov pred vyše dvoma tisíckami rokov a budeme Slovákmi na Slovensku, ktoré bude opäť patriť cudzím mocipánom a domorodec bude mať akurát právo držať hubu a poctivo drieť? Mnohí z oficiálnych predstaviteľov štátnej moci a obzvlášť masmediálni redaktori či platení propagandisti sú presvedčení, že niet najmenšieho dôvodu klásť takéto a podobné otázky, veď sa nám vraj žije slobodne a dobre. Človek, ktorý nemá pamäť by im pod tlakom informačných prostriedkov hádam aj bol náchylný podľahnúť. Pozrime sa však len námatkou, akými titulkami sa hemžia aktuality v informačných prostriedkoch používajúcich slovenský jazyk: Eurozóna je opäť v recesii …, Západoeurópske banky stiahli z východu 55 mld. eur…, Pripravovaný štrajk učiteľov…, Plánovaný predaj U.S. Steel – skončili daňové prázdniny…, Tlak na začínajúcich podnikateľov skladaním zábezpeky vo výške 2000 eur…, Záujem o kúpu SPP zo strany Slovenskej republiky na bode mrazu …, Snaha českého CEZ predať podiel v atómovej elektrárni na Slovensku … atď.

Predpokladám, že to na začiatok už stačí. Možno bude ešte užitočné aspoň pripomenúť “maličkosti”, ako permanentne narastajúca kriminalita, bezohľadne stúpajúce taxy policajných pokút za porušenie dopravných predpisov, podivuhodne často sa meniace formy občianskych dokladov a oprávnení, samozrejme na náklady občana, ale radšej obísť ťažkosti proslovensky orientovaných literátov, vydavateľov, historikov, energetikov, výskumníkov…!

Veru priveľa neradostných, skôr zväzujúcich javov, postupov, opatrení, noriem, pesimistických udalostí v tak zhustenom čase. Akosi samozrejme, až návykovo sa pod tlakom valiacich sa udalostí a s prikrytím právnymi normami Európskej únie, politicky presadzujú a normatívne uplatňujú závery, ktorých následky vedú k protislovenským a protiobčianskym krokom. Zdá sa, že v hlavách mocou oplývajúcich ľudí na Slovensku sa usadila zatiaľ nemenná predstava, že všetko, čo by bolo, alebo v budúcnosti mohlo byť v prospech nárastu slovenskosti, suverenity, zvrchovanosti, prípadne aspoň akej takej nezávislosti našej republiky a jej občanov, sa uskutočniť nedá, je v existujúcich podmienkach nereálne, vraj dokonca neevolučné a teda škodlivé. Malo by však byť na podivenie občanovi Slovenskej republiky, že všetko čo je smerované na záchranu a podporu niečoho iného, cudzieho, zahraničného, je vo vedomí a mozgoch tých istých hláv kladené občanovi za prioritu a dokonca vyhlasované za našu všeobecnú povinnosť. Len Boh vie, kým uloženú.

Očakávania nadšených občanov Slovenskej republiky z pred dvadsiatich rokov, posun k vyšším hodnotám ekonomickým, morálnym, duševným sa akosi nenápadne nenapĺňajú. Neviem ako na koho táto nenápadná nevšímavosť k pôvodným cieľom, hodnotám a záujmom slovenského národa pôsobí, ale mňa takýto postup poburuje a súri k aktivite. Byť iba trpným pozorovateľom pomáha erózii slovenskosti a je cestou zhoršovania existujúceho stavu nielen v otázkach národných a občianskych. Keďže ako občania Slovenskej republiky máme v rukách hlavný nástroj utvárania politickej moci v štáte – demokratické voľby, je namieste zamyslieť sa nad svojou voľbou ešte pred ich uskutočnením. Je načase poučiť sa z minulých predvolebných sľubov, lámavej pevnosti charakterov a osobitej formy úprimnosti predákov politických strán a ich následných, reálnych povolebných skutkov i postupov a podľa vlastného rozumu a nie účelovej propagandy, aj zásadovo konať. Pochopenie a uvedomenie si súvislostí medzi propagandou, cieľmi politických strán a možnosťami ich predsedov, zúženosti rámca výberu domácich politických partnerov i tlaku záujmov ekonomických sponzorov a sily finančných kruhov ovplyvňujúcej formovanie podmienok politického výberu voliča, ukazuje cestu hĺbavému občanovi ako pokračovať ďalej. Z týchto súvislostí je, mierne povedané, očividné, že takmer každý, kto nám zaplatí poldecák a pivo sleduje nie naše, ale svoje záujmy. Spravme si aspoň náznakom malú rekapituláciu pomocou niekoľkých, zdanlivo scestných údajov.

www.ipolitika.sk

Od vzniku republiky doteraz sme zažili troch prezidentov, päť premiérov, sedem vlád a nebudem vymenúvať predsedov Národnej rady SR, osadenstvo Najvyššieho súdu SR, či generálnej prokuratúry. Ak by sme mali aspoň fiktívnu možnosť verejne ich spovedať, dovolím si s predstihom predpokladať, že každý z nich bude neochvejne tvrdiť ako svojou politickou činnosťou, výkonom právomocí, vlastnou tvrdou a vyčerpávajúcou prácou, po celú dobu aktuálneho uplatňovania moci zverenej mu občanmi Slovenskej republiky, každým svojim dychom usiloval o nekompromisné dodržiavanie zákonov, maximálny prospech svojho štátu a občana republiky. Ich argumentácia bude presvedčivá, takmer neprekonateľná a pokúsia sa z nás urobiť svojich sympatizantov. Nám však zostane veľký, rozpačitý otáznik. Kde sa potom vzala tá čudná skupina káuz s ekonomickým podtextom, pokles stability istôt občanov republiky, pošramotená vymožiteľnosť práva, stagnácia životnej úrovne tvorcov hodnôt v štáte a tak podobne? A ak si ešte podrobnejšie všimnete nižšie uvedenú tabuľku o mesačných mzdách, nezostane nám nič iné, než spoločne konštatovať: Pred dvadsiatimi rokmi sme mali veľké ilúzie a teraz máme veľké neistoty!!!

Tabulka

To však nemusí znamenať, že ideme zlým smerom. Politické i ekonomické orientovanie republiky je zatiaľ prípustné. S tým možno súhlasiť. Ale niečo nám škrípe v rozdeľovaní doma vytváraných hodnôt. “Niečo”, alebo “Niekto” nám deštruuje a tlačí pod bežné hodnoty európskeho priemeru také významné veličiny ako je nárok, nedotknuteľnosť, nezávislosť, právo, rovnoprávnosť, sloboda, suverenita, zvrchovanosť a to v osobnom, rodinnom i štátnom meradle. Ak sa pozrieme len na mzdy v hore uvedenej prehľadovej tabuľke, smutne sa nám natíska otázka, kedy asi tak dosiahneme osobné finančné možnosti nespokojného, štrajkujúceho a zadlženého Gréka, ktorého nevýhodným veriteľom sme sa pod politickým nátlakom stali aj my, občania Slovenskej republiky. Hovorím o nevýhodnom veriteľstve, pretože nazvať postup, pri ktorom si napríklad na 7 percentný úrok sám požičiate od banky sumu, ktorú inému poskytnete s úrokom 3%, pri všetkom takte, ináč ani označiť nemožno. Keď muž so ženou vstupujú do manželstva, majú svoje vlastné očakávania, predstavy o spoločnej budúcnosti. A to sme mali väčšinovo i my ako budúci členský štát Európskej únie. Lisabonská zmluva bola v tej dobe asi ešte hlboko ukrytá v čiomsi trezore. Mali sme vieru v rovnoprávnu Európsku úniu, kde budeme rovný s rovným.

Postupný chod udalostí však ukazuje, že váhy práv, zodpovedností, možností a povinností sú akosi divne vychýlené v neprospech Slovenska.

Máme povinnosť neustále a urgentne dopĺňať finančné zdroje do Eurovalu hoci nám samým chýbajú a musíme si ich preto za tým účelom požičať. Pomôžeme Grékom, lebo EÚ nám tak nariadila. Keďže Gréci s vyššou životnou úrovňou, si túto potrebujú udržať , Slovákom s nižšou životnou úrovňou, bez ohľadu na vzájomný pomerný stav, zvýšime zadlženosť? Však Slováci sa z toho nejako vyhrabú, veď sú povestní svojou pracovitosťou a nenáročnosťou. Nie je v tom akási absurdita? Ľudí na Slovensku čakajú veru skromnejšie Vianoce ako krízotvorných Grékov, pre blaho tých, ktorý majú všetkého až nadmieru dosť .

Vývoj cien spotrebného tovaru rastie v našej republike vytrvalým tempom, dokonca sme v cenách už dohonili a ak vezmem do úvahy samozrejmú nekvalitu tovaru, dovolím si tvrdiť, že sme aj predbehli západnú Európu, ale rast miezd je priam katastrofálny. O dôchodkoch je škoda hovoriť. Takže naša životná úroveň oproti všeobecnému stavu EU sa zhoršuje. Ak náš bežný občan odráta nevyhnutné : zálohu na teplo, plyn, elektriku, vodu, nájom, zostane v peňaženke pramálo.

Je načase, pre jedných chcieť vidieť a pre druhých poznať pravdu. Sme v EÚ, to je holý fakt. Sme dobrí ako pracovná sila, ideálny ako spotrebiteľ v nákupných strediskách zahraničných vlastníkov, ale veľká skupina občanov je na pokraji biedy. Dokedy ešte budú vlády skrývať pravdu pred ľuďmi? Veď ani pri normálnom, nieto krízovom raste hrubého domáceho produktu a produktivity práce, nie sme v stave vyrovnať sa svojou životnou úrovňou, s úrovňou bežnou v štátoch EÚ. Vidí snáď niekto východisko v deštrukcii nášho štátu? Som presvedčený, že je už dávno čas, konať.

V novom rebríčku Forbes sme sa nedávno prepadli z 33. priečky až na 43. miesto v krajinách príťažlivých pre biznis. Oproti vlaňajšku sme klesli v obchodnej bilancii o – 0,6 %, verejný dlh dosiahol 43% HDP, nezamestnanosť máme na 13 %. A čo nás ťahalo nadol: ochrana investorov, celkové daňové zaťaženie, neúčelné inovácie, byrokracia, korupcia, technológie.

Náš národ vidí, vie a chce. Náš národ je múdry. Jemu nikto lacnou žuvačkou oči nezalepí. Je na ňom, kedy začne kontrolovať dané sľuby a porovnávať predostierané návrhy s reálnymi možnosťami doby.

Roman Stopka
podpredseda SNS

zdroj: sns.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>