Na čo chce Baroso viac peňazí?

Paška-Foto-330x290 www.ipolitika.sk

Podpredseda EFD group Jaroslav Paška, poslanec EP za SNS odpvedal na otázky Lenky Buchlákovej , redaktorky ekonomického oddelenia, denníka Pravda:

V časoch, keď sa z Bruselu ozývajú hlasy, aby členské krajiny šetrili, sa ozývajú aj hlasy z členských krajín, aby začal šetriť Brusel. Tvrdia, že by mal mať nižší, úsporný rozpočet. Nepôjde takéto šetrenie na úkor hospodárskeho rastu Únie?

Hlasy o šetrení v Bruseli sú legitímne, aj keď ich motivácia môže byť rôzna. Bruselskí úradníci by si však mali uvedomiť, že členské štáty, ktoré financujú aktivity Európskej únie z daní svojich občanov, môžu mať dnes vážnejšie priority ako financovanie experimentov či futuristických vízií Únie. Len v rozpočte Európskeho parlamentu by sme napríklad mohli ušetriť okolo 180 mil. EUR ročne, ak by sa parlament uskromnil len s jedným sídlom. Rovnako 108 mil. EUR na budovanie akéhosi “Domu európskej histórie” považujem za neobhájiteľné investovanie v krízových časoch. USA aj Rusko pod vplyvom ekonomických ťažkostí utlmili svoje kozmické aktivity, no európski úradníci o možnosti dočasných úspor v projektoch GALILEO či ITER nechcú ani počuť. Ak bude Únia šetriť na položkách či aktivitách, ktoré neprinášajú rozvojový potenciál určite tým hospodársky rast neohrozí.

Ako hodnotíte doterajšiu snahu kohéznych krajín, vrátane Slovenska, ktoré presadzujú menšie škrty? Je ich snaha v Bruseli vypočutá, keďže sa objavujú nové správy o ešte väčších škrtoch, aké teraz napríklad presadzuje Predseda Európskej rady, teda škrty až vo výške 75 miliárd eur?

Ako som už uviedol, rezervy na zmysluplné šetrenie Európska únia iste má. Ak bude Únia šetriť na štedrých dotáciách aj za neobrábanie pôdy v starých členských štátoch, alebo masívnych kompenzáciách za premiestňované podniky, vyplácané najbohatším krajinám, či neraz veľmi diskutabilnej materiálnej pomoci vybraným rozvojovým krajinám nemali by sme mať námietky. Preto by sa mali kohézne krajiny, podľa môjho názoru sústreďovať aj na to, aby rozpočtové škrtanie nebolo plošné a aby sa týkalo len tých položiek, ktoré nie sú orientované na podporu kohézie a hospodárskeho rastu. Medzi serióznymi partnermi je pri korektnej, vecnej a odbornej argumentácii vždy nádej na dosiahnutie dobrej dohody. Najbližší čas nám ukáže v akej spoločnosti sa nachádzame.

Do akej miery je dôležitá politika zmierňovania rozdielov medzi jednotlivými regiónmi EÚ?

www.ipolitika.sk

Kohézna politika je len čiastočnou kompenzáciou za otvorenie trhového priestoru a akceptáciu európskych cien tovarov a služieb krajinami, v ktorých sú mzdy a sociálne dávky obyvateľstva hlboko pod európskou úrovňou. Bohaté krajiny by si mali vážiť, že doposiaľ nemuseli odpovedať na otázku, ako je možné, že v jednotnom hospodárskom priestore Únie sú mzdy za tú istú prácu u toho istého zamestnávateľa napríklad v bratislavskom závode o až polovicu menšie, ako v Nemecku. Som presvedčený o tom, že spoločnom hospodárskom priestore je dobre organizovaná kohézna politika efektívnym nástrojom vyrovnávania rozdielov ekonomického potenciálu v regiónoch.

Drastické škrty v rozpočte EÚ na roky 2014-2020 by mohli Úniu na paralyzovať na celé desaťročie. Poslanci preto lídrov členských štátov plánujú varovať pred uzavretím zlej dohody o novom dlhodobom rozpočte EÚ, ktorá by mohla najviac ohroziť tých, ktorí sú na pomoc Únie najviac odkázaní. Niektoré programy EÚ zatiaľ zostávajú zablokované nakoľko Únia nemá dostatok prostriedkov na splácanie faktúr. Ohrozí to čerpanie fondov z dôvodu predlžovania rokovaní o rozpočte?

Nemyslím si, že by si Únia neplnila záväzky z už uzavretých zmlúv. Zablokované faktúry uhradí z rozpočtu nadchádzajúceho roka 2013, tak ako to už urobila aj v predchádzajúcich prípadoch. Úsporné opatrenia sa budú týkať len budúceho hospodárenia v období rokov 2014-2020, na ktoré si tak členské štáty, ako aj európske inštitúcie budú musieť zadefinovať vlastné priority, pri ktorých sa šetreniu pokúsia vyhnúť. Aktivity na ktoré im finančné prostriedky nebudú stačiť budú musieť dočasne utlmiť.

Prečo Brusel chce znižovať rozpočet na úkor kohéznej politiky a radšej sa nezameria na to, aby znížil svoje vlastné administratívne náklady, napríklad znížením počtu úradníkov s platmi? Nie je to podľa vás lepšie riešenie, pri ktorom nebudú Európania tak trpieť? ( Hrozí totiž, že krátením štrukturálnych fondov nemusí splniť Slovensko podmienku Bruselu, aby postupne znižovalo deficit na vyrovnanú hranicu)…

Iste, európska byrokracia sa stále rozrastá a Európska komisia už dávnejšie prestala informovať o počte zamestnancov platených z rozpočtu EÚ. Podľa nezávislých analytikov Únia dnes platí vo svojich inštitúciách okolo dvestotisíc zamestnancov a trend zvyšovania ich počtu je stále veľmi intenzívny. Príkladom môže byť budovanie novej zahraničnej služby Únie, ktorá pôsobí paralelne so zahraničnými zastupiteľskými úradmi členských štátov. Aj tu by sa dalo rozumnejšie hospodáriť s peniazmi daňových poplatníkov.

Aký očakávate priebeh rokovaní o rozpočte na najbližšom summite? Myslíte, že krajiny nakoniec dospejú k dohode? Očakávajú sa v Bruseli náročné rokovania?

Nemyslím si, že by už na prvom stretnutí najvyšších predstaviteľov členských štátov došlo k dohode o vyriešení všetkých sporných otázok rozpočtu Únie. Ekonomické záujmy jednotlivých krajín sa v mnohom rozchádzajú a preto sa treba pripraviť na zdĺhavé rokovania. Musíme byť preto pripravení konštruktívne, trpezlivo a dôsledne vysvetľovať naše argumenty.

zdroj: sns.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

One Response to Na čo chce Baroso viac peňazí?

  1. obcan hovorí:

    baroso je proste neskutocny

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>