Kam kráčaš Európa

Milan-Frič-podpredseda-SNS2-330x290 www.ipolitika.sk

Blíži sa globalizačný Titanic k ľadovcu? Budeme znovu hrdí na svoje národné identity?
Som hlboko presvedčený, že nie je pravdivé tvrdenie dnešných zástancov globalizácie o tom, že dnes stačí, keď sa nazývame Európanmi, že doma sme tam, kde zarábame peniaze na svoje živobytie. Európa nie je Amerika a nikdy ňou nebude. Európsky kontinent má historicky danú jednotu v podobe dominantného náboženstva či kultúrnych prejavov ako je architektúra, no je aj rôznorodá – najmä v podobe národov a štátov. Brusel si proti sebe stavia silných protivníkov. EÚ vytláča náboženskú vieru, potláča jej verejné prejavy a symboly, zmenšuje historický význam kresťanského náboženstva. Deje sa tak napriek tomu, že kresťanské náboženstvo zohralo pri zakladaní európskej integrácie nezastupiteľný význam. Dnes sú to ale kresťania, ktorí upozorňujú na obmedzovanie svojich práv a privilégií v EÚ.

Problémom Bruselu je, že čím je silnejší, tým je správa vecí verejných občanom vzdialenejšia
V histórii sme mali mnoho pokusov o globalizáciu a všetky padli. Tak, ako sa Masarykovi nepodarilo presadiť československé náboženstvo a Leninovi náboženstvo komunistické, tak sa Bruselu nemôže podariť vybudovať „kult európsky“, nech by bol akokoľvek osvietenský. Lepšie na tom bola doteraz ekonomická výhodnosť. Dnes sa však aj tu objavuje veľký problém. Spor o grécky bankrot, ktorý navyše nie je vyriešený iba odložený ukázal, akú má potenciu pri otváraní sporných línií na národnej úrovni.

Čo nás čaká?
Musíme chrániť slovenský záujem. A tým je po prípadnom páde EÚ v prvom rade ochrana slovenských štátnych hraníc. Keďže Maďarsku ide v EÚ o presný opak a európsku integráciu už dnes využíva na zjednocovanie svojho národa, negatívny postoj voči nám je vopred jasný. Myslím si, že pokiaľ sa dobrovoľne vzdáme našich kresťanských, rodinných a národných hodnôt, po ktorých Brusel naťahuje ruky a snaží sa nám ich vziať, tak strata identity a centrálne riadenie z nás urobí guberniu, teda len určitú časť územia. Európa smeruje k bankrotu suverénnych štátov v nevídaných rozmeroch. Grécko, Írsko, Španielsko, Portugalsko nebudú schopné splácať dlhy. Náš pán premiér hovorí, že nebude chodiť po Európe ako žobrák a požičiavať si peniaze. Ale Gréci a Španieli si požičiavajú, a keď sa stane pravdou to, čo Gréci keď demonštrujú kričia – zmažte dlhy –, tak potom všetko to, čo aj za naše peniaze postavili, im zostane a nikto im to nevezme.

www.ipolitika.sk

Požičajme si aj my
Nuž, požičajme si aj my peniaze z eurovalu a postavme za to trebárs diaľnicu zo Žiliny popod Strečno do Ivachnovej. Ak vraj Atény nedostanú ďalšiu pôžičku vo výške 31,5 miliardy eur, nebude mať tamojšia vláda na výplaty štátnym zamestnancom. Zaujímavé je, že trochu nečakane sa prebudili aj Dáni, ktorí chcú pre seba rabat, podobne ako si kedysi vybojovali Briti. Ide o viac ako 130 miliónov eur. Inak vraj budú vetovať rozpočet. O tom, že Škóti plánujú referendum o nezávislosti a Španieli majú z toho hrôzu, pretože to by mohlo znamenať precedens pre španielske regióny so separatistickými chúťkami, sa otvorene hovorí. Španielske regióny zatiaľ pokračujú v bankrotoch, o pomoc požiadala hornatá Kantábria. Portugalsko dostalo v rámci trojročného programu pomoc vo výške 78 miliárd eur, Grécko si vyrokovalo dva balíčky, prvý vo výške 110 miliárd v roku 2010, druhý o objeme 130 miliárd v tomto roku. Je to všetko ako bezodná diera, a my si budeme požičiavať, aby sme im mohli požičať. Veľmi to pripomína tanec nad vlastným hrobom.

Rozpad eurozóny strašiakom
Dôvod, prečo sa všetci rozpadu eurozóny boja, je pragmatický: narobil by asi viac škody ako úžitku. Vlády, ktoré by sa eura jednostranne vzdali, ostanú bez prístupu k pôžičkám z finančných trhov, bez medzinárodnej pomoci a pravdepodobne aj bez európskych dotácií. Museli by preto pristúpiť k ešte tvrdším škrtom ako doteraz. Čo sa týka Slovenska, už počas tohto roka by mal celkový dlh presiahnuť hranicu 50 % hrubého domáceho produktu krajiny, čo podľa vlani prijatého ústavného zákona znamená prekročenie prvej hranice mechanizmu dlhovej brzdy. Pre vládu to znamená, že bude musieť tento vývoj vysvetľovať v Národnej rade SR.

Spoločná Európa na princípe spolupatričnosti a vzájomnom rešpekte
Ozaj vážení spoluobčania, všimli ste si, že Národná rada SR sa už nevolá Slovenská národná rada, že Slovenská televízia má v logu na obrazovke nie STV, ale dvojbodku a číslo 1? Takže na záver: Spoločná Európa áno, ale na rovnakom princípe spolupatričnosti národov a vzájomnom rešpekte. Ak rovnakú prácu ako v Nemecku, tak aj také platy a dôchodky ako v Nemecku, nielen direktívne príkazy koľko máme čoho vypestovať, koľko čoho predať a akým spôsobom žiť. Nepripomína to niečo, čo tu bolo pred rokom 1990? Nuž, zamyslime sa, za akú cenu sa zbavíme svojej identity a svojho rozhodovania. Naša samostatnosť a svojbytnosť by nám mala byť omnoho vzácnejšia, lebo čo sa histórie týka, je taká mladá a taká vzácna… Alebo snáď musíme najprv niečo stratiť, aby sme zistili akú to má pre nás veľkú cenu? Pevne verím že tomu tak nie je.

Milan Frič,
podpredseda SNS
poslanec VÚC Žilina

zdroj: sns.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>