NIE policajnému štátu a špicľovaniu občanov!

Poliacik pocitac www.ipolitika.sk

Všetci poslanci klubov SaS a OĽaNO, R. Procházka, L. Žitňanská, J. Žitňanská a A. Hrnčiar sa obrátili na Ústavný súd v snahe brániť súkromie ľudí.

Podanie sa týka zákona o elektronických komunikáciách, podľa ktorého sú operátori povinní uchovávať informácie o uskutočnených telefonátoch a internetovej komunikácii. Zákon uvádza, že operátori sú povinní zbierať dáta o telefonických hovoroch a uchovávať ich šesť mesiacov a internetovú komunikáciu dvanásť mesiacov.

Na základe týchto informácií je možné identifikovať adresáta, typ, čas alebo polohu komunikačného zariadenia. Tieto údaje musia operátori poskytnúť orgánom činným v trestnom konaní.

Alarmujúci je najmä nárast počtu takýchto žiadostí. V roku 2008 požiadali orgány činné v trestnom konaní o sprístupnenie údajov v 319 prípadoch, zamietnutých bolo 65. V roku 2009 bolo poskytnutých 5 214 informácií a zamietnutých súdom 157. V roku 2010 bolo 7 417 poskytnutých údajov a zamietnutých 7 126!

Zavedenie povinnosti uchovávať údaje podľa vyššie uvedených ustanovení predstavuje citeľný zásah do súkromného životakeďže ide o plošné sledovanie všetkých obyvateľov Slovenska, bez ohľadu na ich bezúhonnosť a čestnosť. Každý deň je o každom obyvateľovi Slovenska povinne zaznamenané to s kým telefonoval, komu posielal textové správy a emaily, kedy tak urobil, kde sa vtedy nachádzal, aký telefón alebo službu použil, ako dlho trvala predmetná komunikácia a  mnoho ďalších. Kombináciou týchto informácií dokážeme opísať pohyb každého obyvateľa na Slovensku, ktorý používa mobilný telefón či internet, predpovedať jeho správanie, okruh známych, záľuby, zdravotný stav, sexualitu, či iné osobné tajomstvá.

Potvrdzuje to aj výskum vykonaný centrom pri Massachussets Institute of Technology, ktorý ukázal, že až s  90% presnosťou je možné na základe vyššie uvedených údajov určiť okruh spolupracovníkov, priateľov a  známych. Dokonca je podľa takéhoto profilu možné predpovedať aj správanie sa jednotlivca (napr. kedy sa bude nachádzať doma, v  práci alebo na inom mieste). O každom občanovi štát zbiera obrovské množstvo príliš citlivých informácií.

www.ipolitika.sk

Pre porovnanie zásah do súkromia, ktorý vzniká pri odpočúvaní je často menej intenzívny ako pri uchovávaní všetkých hore uvedených údajov. V prvom rade, odpočúvanie sa týka iba úzkeho počtu osôb, zatiaľ čo plošný monitoring všetkých občanov. Ďalej, odpočúvanie je inštitút smerujúci do budúcna (odhaľuje komunikáciu, ktorá sa ešte len uskutoční), plošný monitoring je inštitútom, ktorý smeruje do minulosti (odhaľuje komunikáciu, ktorá vznikla pred tým ako bolo napr. začaté trestné stíhanie). Inštitút plošného monitoringu je teda inštitút preventívny. Po tretie, informačná hodnota údajov získaných na základe plošného monitoringu je oveľa väčšia, keďže obsah hovoru možno zmanipulovať ľahšie, ako osobné návyky človeka. Napokon, dáta získané na základe plošného monitoringu občanov možno automaticky spracúvať, vyhodnocovať a spájať, čo nie je dobré možné pri odpočúvaní.

Teroristické útoky z 11. septembra 2001 a taktiež aj politický tlak zo strany USA umožnili Európskej komisii a niektorým členským štátom zosilniť tlak na Európsky parlament ohľadom prijatia smernice týkajúcej sa „data retention“. Bola prijatá smernica o súkromí a elektronických komunikáciách, ktorá zásadným spôsobom prelomila ochranu obsiahnutú v predchádzajúcich európskych predpisoch. Bombové teroristické útoky v Madride v roku 2004 vytvorili lepšie prostredie pre prijatie predpisov, ktoré by na úrovni EÚ predpisy zaručovali dostupnosť prevádzkových a lokalizačných údajov na protiteroristické účely v rámci všetkých členských štátov.

Írsko v zápätí napadlo právny základ smernice, ktorý však Súdny dvor potvrdil, pričom však pripomenul, že „Rovnako treba spresniť, že žaloba podaná Írskom sa týka len voľby právneho základu, ale nie prípadného porušenia základných práv, ktoré vyplýva zo zásahu do výkonu práva na rešpektovanie súkromného života obsiahnutého v smernici 2006/24.“ (bod 57, C-301/06). Komisia dodnes podala žalobu pre netransponovanie smernice voči Švédsku C-185/09, Rakúsku 189/09, Írsku C-202/09 a Grécku C-211/09, pričom žiadnemu z týchto členských štátov Súdny dvor veľmi nezvyklo neudelil žiadnu pokutu.

Vnútroštátna právna úprava transponujúca spornú Smernicu EP a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES, bola dodnes vyhlásená za protiústavnú v Nemecku, Česku, Rumunsku, Bulharsku a na Cypre. Nemecko, Česko a Rumunsko neprijali po rozhodnutí svojich ústavných súdov ešte žiadnu právnu úpravu, ktorá by tú predchádzajúcu nahradila. Rumunský Ústavný súd výslovne odmietol ústavnosť smernice per se. Niektoré členské štáty dodnes vôbec netransponovali smernicu pre jej protiústavnosť, napr. Švédsko, iné sa jej transpozícií vzpierali roky, napr. Rakúsko (až do 2011).

Zdroj: strana-sas.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>