Porážka, alebo skúsenosť?

SuskoP www.ipolitika.sk

Porážka alebo skúsenosť?

.
Pozornosť straníckych radov v KSS je v súčasnosti prirodzene sústredená na hodnotenie výsledku strany v nedávnych parlamentných voľbách. Pretože výsledky majú ďaleko od spokojnosti, prirodzene aj na hľadanie príčin neúspechu a v mnohých prípadoch aj na hľadanie vinníkov.
V tomto procese sa stretávajú prejavy sklamania, rezignácie, emócii rôzneho druhu, ktoré ústia až do osobných výpadov a obvinení s tendenciami rozvážnych úvah, trpezlivej a kompetentnej analýzy, potreby riešiť situáciu s chladnou hlavou, hľadať sebareflexiu a spôsob napredovania strany.

.
Úroveň hodnotení, analýz, pohľadov a názorov na problematiku je rôznorodá, v závislosti na znalostiach, skúsenostiach, schopnostiach realisticky spájať teóriu a prax politickej a straníckej práce, ale i skúsenosti komunistov na Slovensku i v iných krajinách.
.
Je teda prirodzene, že jedni vidia príčinu neúspechu vo voľbách len v „zlej volebnej kampaní“, v „zlom obsahu propagačných materiálov“, v „neplnení volebnej stratégie“, v „neriadení kampane zo strany vedenia“, druhí v „pasivite členskej základne“, v „malej funkčnosti straníckych štruktúr“, v „malej priebojnosti v televíznych a rozhlasových vystúpeniach zástupcov strany“. Sú aj iné, fundované, menej fundované i naivné, až príliš zjednodušené tvrdenia o príčinách neúspechu a o východiskách z daného stavu.
.
Skúsme sa pozrieť na problém realistický, naozaj komunisticky, so snahou nájsť skutočné príčiny stavu a teda aj reálne východiska.
.
Realita a ilúzie
.
Vieme, že sme sa rozhodli ísť do volieb z dôvodu, aby sme sa v predvolebnej kampaní zviditeľnili, mali možnosť predstaviť svoj program a politiku, aby sme mali aspoň pár príležitosti dostať sa do médií. Aby sme sami nevyprázdnili „bitevné pole“ v kampaní, aby sme sa pripomenuli občanom Slovenska, aby sme úplne nestratili svojich trvalých voličov. S týmto postupom súhlasila takmer všetká členská základňa. Samozrejme, že sme tiež dúfali, že v podmienkach súčasnej krízy kapitalizmu a pomerne zlej situácie väčšiny občanov Slovenska, nám vysloví dôveru viac voličov, ako to bolo v roku 2010.
.
Keby sme však zvolili dôslednejší komunistický prístup, vrátili by sme sa k osvedčeným skúsenostiam komunistického hnutia. Tie sú stručne a jasne vyjadrené v „Liste o taktike“ od V.I.Lenina z roku 1917: „Marxizmus od nás vyžaduje čo najpresnejší, objektívne preverený odhad pomeru triednych síl a zvláštnosti každého historického momentu. My boľševici sme sa vždy snažili dodržiavať túto požiadavku, bezpodmienečne záväznú z pohľadu každej vedecky zdôvodnenej politiky“.
.
Vzali sme do úvahy reálny pomer triednych síl na Slovensku? Dali sme ako členovia strany, orgány strany signály vedeniu strany o skutočnom stave názorov, postojov a nálad občanov v okolí našej pôsobnosti? O skutočnom vzťahu občanov ku komunistom a ku KSS ako strane? Neboli sme mnohokrát ako jednotlivci i stranícke výbory zdrojom, ba až iniciátorom falošných ilúzii o podpore KSS zo strany občanov, o možnosti dostať sa do parlamentu, o tom, že občania už majú dosť kapitalizmu a chcú zmenu, chcú aby sa „komunisti vrátili“? Koľkokrát sa podobné tvrdenia uvádzali ako názor základnej organizácie, okresného výboru a podobne, až prevažovali nad realistickými pohľadmi a upozorneniami reálne zmýšľajúcich komunistov!? Pri reálnom uplatnení vyššie uvedenej taktickej zásady by mnohí z nás nemohli upadnúť do nádeje až eufórie, že tentokrát sa nám určite podarí dostať do parlamentu. Nezhodnotili sme reálne daný historický moment. Možno sme nemali iné východisko, možno sme nechceli, možno na to nie sme ako strana ešte dostatočne pripravení.
.
www.ipolitika.sk
Ako sme mali byť dôslednejší v hodnotení pomeru triednych síl, tak sme mali byť dôslednejší v hodnotení situácie. Pretože sme strana, ktorá jediná chce systémovú zmenu, znamená to, že tí čo nám dajú hlas, túto systémovú zmenu chcú. A systémová zmena je v podstate revolučná zmena. Aby však revolučná zmena nastala, musí v krajine existovať revolučná situácia. I o tom písal výnimočný teoretik a praktik V.I.Lenin. V práci „Krach II. Internacionály /z roku 1915 / uvádza, aké sú vo všeobecnosti príznaky revolučnej situácie. Sú to: „panujúca trieda si nemôže v nezmenenej forme udržať svoje panstvo“, „mimoriadne zbedačovanie a utrpenie utláčaných tried“, “v dôsledku týchto príčin značné zvýšenie aktivity más…“.
.
Ktorý z týchto faktorov na Slovensku existuje?
.
Panujúca trieda si bez problému drží svoje panstvo. Buržoázne strany vznikajú a zanikajú, majú rôznu podporu občanov vďaka moci a kapitálu vládnucej triedy, striedajú sa pri moci, ale v podstate zabezpečujú panstvo kapitálovej vrstvy – buržoázie. A ich možnosti ešte nie sú zďaleka vyčerpané. Vytvorili si možnosti na manipuláciu médiami a na manipuláciu verejnej mienky, ovládli tajné služby, využívajú a prevzali skúsenosti z psychologických operácii uplatňovaných imperialistickými mocnosťami v medzinárodnom meradle. Sú pripravení manipulovať občanom zmenami volebného systému, zmenami územného členenia, zmenami v daňovom systéme, úpravami v poisťovníctve, odvodoch,…ale to ich panstvo neohrozuje. Moc, peniaze a zisky ostávajú im. A to je podstatné. Pre občana sa v podstate nič nemení. Utláčané triedy nie sú zatiaľ mimoriadne zbedačené a nežijú v utrpení. Oni to tak necítia. Robotníci cestujú do fabrík za prácou, ako aj živnostníci za živnosťou, na osobných autách. Aj keď je to v dôsledku zníženia spojov hromadnej dopravy, oni si to neuvedomujú. Berú plat, ktorý v prepočte na slovenské koruny vychádza na 15 i 30 tisíc korún. Taký za socializmu nemali. Aj keď si neuvedomujú, čo si za svoj terajší plat môžu dovoliť. Nákupné centra a obchodné reťazce sú v soboty a nedele plné zákazníkov. Kupujú „zlacnené“ výrobky, zháňajú „akcie“, porovnávajú. A tešia sa, ako výhodne nakúpili. Lepšie ako za socializmu… Hoci zabudli, že pri jednotnej cene výrobkov za socializmu mali vlastne všetko „v akcií“. Ak sa dnes občan ocitne v „mizérii“, tak si ešte vezme pôžičku, alebo hypotéku, aby svojmu okoliu i sebe dokázal, že nie je chudobný. Hoci týmto si svoju chudobu len prehlbuje.
.
Práve z dôvodu „neprebudenia“, nedostatočného uvedomenia si svojho postavenia, nepochopenia, že iní bohatnú na ich úkor, že ich vykorisťujú, zneužívajú, manipulujú s nimi, podvádzajú ich, žiadna aktivita más tu nenarastá. Veď sa máme možnosť presvedčiť o tom na odborárskych akciách, na protestných a spomienkových podujatiach, pri organizovaní petičných akcií a podobne.
.
Ako sme mohli pri absencii čo i len jedného faktora revolučnej situácie na Slovensku očakávať výraznú, alebo aspoň významnú revolučnú zmenu v konaní občana-voliča? Kto to očakával, nie je realista, ale idealista.
.
To je opäť len ilúzia jednotlivcov a skupín v samotnej strane, že keď MY uvedieme, že „kapitalizmus je hnus“, že to tak automaticky vnímajú aj občania. Že keď uvedieme, že sme sa „v biede dostali 80 rokov naspäť“, že to tak vníma aj občan. Ukazuje sa že nie.
.
Poučme sa zo skúsenosti
.
Jedná vec je naše želanie a druhá naša skúsenosť. Medzi najnebezpečnejší hriech revolúcie, podľa Lenina, patrí nahradenie konkrétneho abstraktným. Teda aj to, ak namiesto rešpektovania reálnej, konkrétno-historickej situácie, vychádzame z nesprávneho poznania skutočnosti, skresľovania faktov, nevedeckého, alebo nekompetentného uskutočnenia analýz a záverov. Závery a voľba postupu na ceste k dosiahnutiu cieľov strany je v takomto prípade predurčená na neúspech.
.
Dovolím si zdôrazniť, že to nebolo vedenie strany, kto si robil ilúzie o očakávanom výsledku. Rešpektovali sa názory väčšiny ÚV, okresných a krajských funkcionárov o tom, že je treba z určitých dôvodov ísť do volieb a usilovať o miesto v parlamente. Nikde však nebol prijatý záver, že našim cieľom je dosiahnuť v parlamente napríklad 2,1 percent, 3,7 percenta, alebo 6,2 percenta poslancov. Alebo že hlavnou úlohou najbližšieho obdobia je zápas o miesto KSS v parlamente.
.
Naopak, už na VII. zjazde KSS vo februári 2011 ako hlavná a rozhodujúca úloha bolo schválené, že je treba „za prvoradú úlohu nášho snaženia v najbližšej etape považovať prebúdzanie občanov od politickej ľahostajnosti k protestu a odporu voči tomuto kapitalistickému systému“.
.
To, či dané smerovanie je správne, prečo a ako ho zrealizovať si vyžaduje samostatnú úvahu.
zdroj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>