Jaroslav Paška v TA3 k energetickým cieľom EÚ

Jaroslav-Paska-330x290 www.ipolitika.sk

Bratislava, 2. apríla 2012 – Poslanec Európskeho parlamentu za SNS Jaroslav Paška bol včera večer hosťom relácie TA3 “Európa ľuďom”.

www.ipolitika.sk

Z relácie:
M. STRIŽINEC, moderátor: “Pekný večer, vitajte pri Európe ľuďom. Dnes sa budeme rozprávať o téme, ktorá bude v strede nášho záujmu neustále. V poslednej relácii cyklu Európa ľuďom budeme hovoriť o energiách, závislosti Európskej únie od dovozu energetických surovín a o tom, ako si chce únia svoje energetické potreby zabezpečiť na ďalšie desaťročia. A tu je úvodný klip. Odvtedy, čo ministri členských krajín Európskej únie po prvý raz oficiálne diskutovali o návrhu smernice o tzv. energetickej účinnosti, uplynulo šesť týždňov. Nič pozoruhodné z tejto diskusie zatiaľ na verejnosť nevyšlo. Problém je komplikovaný a štáty Európskej únie nie sú na záväzné úspory v energii zatiaľ pripravené.”
I. KUNSCH, redaktor: “Návrh smernice, ktorý sa dostal na oficiálny rokovací stôl, po prvýkrát v polovici februára, hovorí o tom, že do konca tohto desaťročia by mala spotreba energie v Európskej únii klesnúť o 20 percent. To je drastická zmena, na ktorú členovia klubu nie sú pripravení. Na pretras sa najprv dostane legislatíva. Národné vlády sú ochotné na tento projekt pristúpiť, ak bude energetický legislatívny rámec dostatočne pružný.”
M. LIDEGAARD, dánsky minister energetiky: “Nikto nechce urobiť prvý krok. Z Európskej rady neprichádzajú žiadne návrhy, ktoré by viedli k tomu, aby s cieľ stal záväzným, a my to tiež nebudeme meniť. Bola to napokon rada, ktorá problém takto nastavila.”
I. KUNSCH: “Boj o záväzné energetické ciele sa v Európskom parlamente zďaleka neskončil. Luxemburský europoslanec Claude TURMES, ktorý je spravodajcom pre túto smernicu, zdôraznil, že sa bude snažiť presadiť záväzné ciele a opatrenia, a hľadať špecifické nástroje na financovanie energetickej efektívnosti. Na úrovni národných vlád je v hre veľmi veľa, keďže ekonomické výzvy idú v niektorých prípadoch proti prijímaniu environmentálnych opatrení. Čo sa týka opatrenia cieľov navrhnutých v smernici, najviac rozdelenou frakciou v Európskom parlamente je práve najväčšia politická skupina Európska ľudová strana. Keďže sa nevie vnútorne politicky zladiť, rozhodnutia ľudovcov sa budú pravdepodobne odvíjať od toho, čo vyprodukuje Európska rada. Ivo KUNSCH, TA 3.”
M. STRIŽINEC: “A už vidíte mojich dnešných hostí. Alájos MESZÁROS. Pekný večer, a Jaroslav PAŠKA. Vitajte v štúdiu TA 3.”
M. STRIŽINEC: “Páni, tak, keďže ten klip nám tak viac menej predostrel tú tému, o ktorej dnes budeme diskutovať, možno aj trošku konkrétnejšie, ako sa pozeráte na ten spomínaný plán? Je vôbec možné do konca desaťročia znížiť spotrebu energiu o pätinu, pán PAŠKA?”
J. PAŠKA: “Ja myslím, že to je veľmi optimistický zámer, pretože na jednej strane chceme znižovať energetickú spotrebu, tak treba pamätať aj na to, že chceme zvyšovať produkciu a výrobu. Takže na jednej strane znižovať spotrebu a produkovať viacej, to asi nie je veľmi v súlade, takže z tohto pohľadu treba veľmi citlivo tie vízie a tie prognózy usmerňovať. Ona pôvodná verzia vízie bola taká, že znížime podiel emisií v rámci Európskej únie, zvýšime podiel obnoviteľných zdrojov, ale že by sme proste siahali aj na takéto veľmi výrazné znižovanie spotreby energie, to sa pôvodne nepredpokladalo. Takže uvidíme, na čom sa dohodnú predsedovia vlád jednotlivých krajín, ale predpokladám, že krajiny, ktoré budú chcieť pokračovať v ekonomickom raste, tak sa budú brániť istým opatreniam, ktoré by mohli smerovať k zníženiu energetickej spotreby.” 
M. STRIŽINEC: “Čiže taká nejaká schizofrénia, ak to tak cítim správne, pán MESZÁROS? Ako to vyzerá? Je vôbec… alebo aké bude podľa vás pokračovanie tej diskusie?”
A. MESZÁROS: “Ja to nevidím tak schizofrenicky, ale keďže sa spomínala Európska ľudová strana, tak musím povedať, že nie iba Európska ľudová strana, ale v oblasti energetickej politiky skorá každá väčšia frakcia v Európskom parlamente je rozdelená, napríklad keď zoberieme použitie nukleárnej energie, a ďalšie otázky, ale myslím si, že toto je v principiálnej oblasti energetickej efektívnosti, účinnosti, sa zhodneme. Každý vie, to nie je len o šetrení, to by bolo veľmi jednoduché povedať, áno, chceme šetriť. Iste, šetriť treba, ale to nie je na príklad cieľom energetického rastu, alebo aj rastu spoločnosti, aj konkurencieschopnosti v budúcnosti, aby sme len na šetrení budovali, pretože to by tam chýbal vlastne taký motor, hnací motor tej spoločnosti, tak pri tej energetickej efektívnosti musíme myslieť, na to, v prvom rade využívať ten potenciál, ktorý my zatiaľ nie vhodne využívame, a musím povedať príklad. Na Slovensku teraz sa pripravujú pre ďalšie finančné obdobie štrukturálne plány, tak do tých operatívnych programov budeme musieť dávať ďaleko viacej vecí z oblasti energetiky, ako sa to robilo v minulosti. V minulosti robili v oblasti energetickej politiky, maximálne, čo sme robili, zatepľovanie budov, bolo to veľmi účinné a bolo to veľmi populárne, dá sa povedať, ale tu sú ďalšie možnosti v oblasti využívania rôznych nových foriem kúrenia, nových metód stavieb, pasívnych budov, využitie tepelných čerpadiel, tak toto všetko si myslím, že musíme dať do plánu aj my europoslanci, aby sme vplývali tak na našu vládu, na budúce ministerstvá naše, aby práve do týchto plánov to dali. A či je to reálne, to šetrenie 20 percent, tak asi je to ťažké, veľmi ťažké. Ja som navrhoval, alebo hovorili sme v rámci výboru, že by to bolo rozdelené, môže to byť globálne spojené, a nie pre každý štát rovnakou mierou.”
M. STRIŽINEC: “Na druhej strane ale pred vysielaním ste mi spomínali, že ten referenčný rok je 1990. že by teraz nejdeme znižovať oddnes spotrebu. Koľko nám chýba, aby sme reálne ten cieľ naplnili momentálne?”
A. MESZÁROS: “Áno, to by som, to keď dáme na správnu mieru, v podstate my máme ušetriť teraz 20 percent, teraz v súčasnosti sme zhruba v Európskej únii na úrovni 13 percent, takže vychádza to zhruba na každý ďalší rok do roku 2020 o 1,5 percenta šetrenia na rok, ale čo je tiež veľa, áno. Myslím, že predstavy sú málo splniteľné, a potom je tá otázka údržby a investície do verejných budov, to je tiež v rámci tej správy, ktorá sa tam spomínala, TURMESA, že každý rok 2,5 percenta sa bude investovať do energetickej efektívnosti tých budov, a to neviem, či sa dá splniť napríklad na Slovensku, ale ani v iných štátoch.”
M. STRIŽINEC: “To by bolo z národných peňazí?”
A. MESZÁROS: “Tak malo by to ísť z národných, pretože to portfólio energetiky je v účinnosti alebo v kompetencii národných štátov.”
J. PAŠKA: “Treba povedať, že ten pokles spotreby energie za posledné roky, ktorý bol uvedený ako 13 percentný, spočíva v tom, že ekonomický potenciál Európskej únie klesal. Je tu hospodárska kríza a zatvárali sa podniky, prestávali fungovať, mnohé podniky dokonca boli sťahované do krajín Ázie, alebo prípade do Južnej Ameriky, takže tým, že proste sa utlmovala produkcia, tak samozrejme bola energetická spotreba nižšia. Ale na to, aby sme mohli nezamestnaných zamestnať, tak v Španielsku, ako aj v Portugalsku, a rast ekonomický potrebujeme rozbehnúť aj vo Francúzsku, aj na Slovensku nakoniec, je potrebné mať proste priestor pre nové investície, a teda aj nové kapacity energetické. Takže preto si myslím, že tento trend, ktorý je navrhovaný, nie je o 7 percentách – o návrate smerom k predchádzajúcej produkcii, pretože jedine tá dá zamestnanie pre ďalších ľudí.” 
M. STRIŽINEC: “Čiže treba nájsť nejaký rozumný kompromis v otázke jednak hospodárskeho rastu, a jednak energetickej bezpečnosti, a tým sa tá situácia podľa mňa výrazne skomplikuje, pretože…”
J. PAŠKA: “To je tá schizofrénia, o ktorej sme hovorili, a ja si myslím, že teda na jednej strane samozrejme je tie teoretické ambície znižovať spotrebu, znižovať emisie a proste usilovať sa o to, aby sme mali zelenú ekonomiku, sú veľmi pekné, len zelená energia je veľmi drahá. A veľmi drahá zelená energia aj produkuje zelené drahé produkty. Ak chcete teda zabezpečiť ekonomický rast, tak drahé produkty nevieme predať nikde vo svete. Takže zrejme budeme musieť dôjsť k nejakej rozumnej miere kompromisu medzi tými cieľmi, ktoré sú veľmi ambiciózne, a medzi tým, čo je realita. A obávam sa, že tu v tejto ekonomickej oblasti stráca európska politika akúsi schopnosť reflektovať situáciu a tie politické ambície a politické ciele ďaleko presahujú ekonomické, aj technické možnosti Európy, a vlastnej aj toho, čo sme schopní realizovať.” 
M. STRIŽINEC: “A aký je časový rámec, páni? Dokedy sa na tom musíme dohodnúť? Je nejaký termín?”
A. MESZÁROS: “To je ťažko povedať, dokedy. V každom prípade, čím skôr dôjde k nejakej dohode aspoň v niektorých častiach, tým to bude lepšie, len my teraz sme v podstate na ceste budovania jednotného spoločného energetického trhu v rámci Európskej únie, ani to nemáme, a energetické portfólio, ako som povedal, je v kompetenciách jednotlivých štátov, takže my len niektoré oblasti, teda energetickú, efektívnu účinnosť, čo sa dá ovplyvniť cez štrukturálne fondy, tam môže vlastne Európska únia do toho zasahovať, a samozrejme metodologicky riadiť celý ten proces. Tuto je úžasne veľký rozpor, ako aj tu kolega povedal. Pán kolega povedal, že tam sú aj ďalšie protichodné záležitosti. Keď zoberiete, že my stále hovoríme o tom, že chceme bojovať proti klimatickým zmenám, áno, každý rok sa zvyšuje teplota na zemi, a keď to chceme pozastaviť, tak musíme znížiť emisie a zase o 20 percent do roku 2020 a ešte ďalšie veľké čiastky do ďalších rokov. ..”
J. PAŠKA: “Ešte treba snáď doplniť, že keď prišla tuhšia zima do Nemecka, tak zase spustili tie elektrárne, ktoré mali už odstavované, takže ono tá politika je vlastne o tom, že naozaj niekedy treba urobiť gesto, ktoré možno vychádzalo z toho, že niektoré tie elektrárne v Nemecku sú staršie, menej kvalitné, ale na druhej strane, keď bola situácia taká, že tej energie bolo málo, tak aj tie staršie a menej kvalitné a menej bezpečné elektrárne spustili a nechali prevádzkovať, pretože tú energiu potrebovali.” 
M. STRIŽINEC: “Nemali inú možnosť.”
A. MESZÁROS: “Pamätáme si všetci na tú plynovú krízu z roku 2009. Zrejme práve aj táto diskusia, ktorá sa teraz odohráva, je svojím spôsobom nejakým dôsledkom tej krízy. Poučili sme sa z nej dostatočne?”
J. PAŠKA: “Iste. Z krízy sme sa poučili dostatočne, a Európska únia sa snaží diverzifikovať svoje energetické zdroje.”
M. STRIŽINEC: “Ale darí sa nám to, pán PAŠKA?”
J. PAŠKA: “No, snaží sa, určite sa darí, samozrejme, však severná vetva bola už otvorená, spustená z Ruska do Nemecka, a obchádza Ukrajinu ako jednu z rizikových krajín. Myslím, že aj takými politickými rokovaniami na Ukrajine a spoluprácou s Ukrajinou sa vlastne predchádza tomu, aby nejaké takéto ekonomické, alebo povedal by som, také politické problémy postihli Európsku úniu, ale snažia sa otvoriť samozrejme aj južnú vetvu smerom na Áziu, ale vznikajú tu politické problémy, pretože nie všetky krajiny sa zhodujú, že napríklad Turecko je potrebné prijímať do Európskej únie kvôli tomu, aby bol zabezpečený transport energetický z Ázie. Takže, povedal by som, tie politické rozpory pretrvávajú a sú, a nie sú doriešené, ale samozrejme o tom sa diskutuje. Ja som bol na rokovaní s pánom ministrom JANOVSKÝM minulý týždeň, v stredu sme rokovali o možnosti, ako má vlastne, alebo predstavu o ďalšej spolupráce s Európskou úniou Ruská federácia, a pán JANOVSKÝ veľmi striktne povedal ako minister pre energetiku, že on má problémy, s kým rokovať, pretože zatiaľ rokoval vždycky z jednotlivými krajinami, o politike, o spolupráci, na druhej strane teraz je snaha vytvoriť nejakú takú spoluprácu na báze Európskej únie, a že nemá partnera, pretože nevie s kým. So šéfom direktoriátu? Alebo s kým má rokovať? S komisiou? Proste aj s personálnym obsadením.” 
M. STRIŽINEC: “Prečo nerokuje s komisárom pre energetiku?”
J. PAŠKA: “No lebo komisár pre energetiku ako taký nie je zadefinovaný, proste v Európskej únii je proste to portfólium rozdrobené tak, že na to je generálne riaditeľstvo, a samozrejme mohol by rokovať s generálnym riaditeľom, ktorý to má na starosti, ale zase či je to dostatočná a paralelná úroveň z hľadiska kompetencií a zodpovednosti, a prebrania záväzkov, pretože na jednej strane, keď sa uzatvárajú zmluvu, tak medzinárodná zmluva sa uzatvára potom zrejme s Európskou úniou, a proste či riaditeľ direktoriátu je tá osoba, ktorá je oprávnená…”
M. STRIŽINEC: “Čiže odpoveď na takúto, teraz prepáčte mi takú ironickú poznámku, ale toto môže byť riešenie, že vlastne sa vytvorí nejaký nový úrad, alebo nový nejaký zodpovedný človek, ktorý potom bude podpisovať zmluvy, a na to si ešte počkáme…”
J. PAŠKA: “S tými úradmi je vôbec v Európskej únii problém, pretože ako povedal kolega, kompetencie nie sú jasné. Kompetencie na energetiku má jednotlivé štáty, jednotlivé krajiny v súčasnosti, aby si uzatvárali zmluvy, Európska únia chce stiahnuť podobne ako v mnohých iných prípadoch svoje kompetencie z jednotlivých krajín na úroveň Európskej komisie, a nie všetky štáty sú s tým stotožnené, aby to akceptovali. Takže proste tie argumenty stále sa diskutujú, no ale tie problémy treba riešiť aktuálne. Ruský minister povedal, no vážení, s kým mám rokovať, keď chcete za Európsku úniu?”
M. STRIŽINEC: “Aká bola odpoveď, keď sa vás toto spýtal, aká odpoveď?”
J. PAŠKA: “No veľmi komplikovaná, že budeme rokovať. Budeme rokovať, budeme sa musieť dohodnúť, s kým rokovať.”
M. STRIŽINEC: “Keď sa rozprávame o tých projektoch rozpracovaných, spomínali ste aj Nabucco, je ich viac, tých projektov, je to toto severojužné prepojenie, je už tak že formálne…?”
J. PAŠKA: “Severojužné prepojenie sa, povedal by som, považuje za vzorovú spoluprácu, a očakávame, že bude realizované. V podstate Európska investičná banka by mala na to uvoľniť finančné prostriedky, aj súkromní investori samozrejme, by to mali potom realizovať. Čo sa týka tej energetickej závislosti na Rusku, treba si povedať, že vlastne Európska únia ako celok, proste ona je energeticky čerpá nielen teda z Nórska, ale, povedal by som, že využíva aj ropné zásoby, ktoré boli v Líbyi, ktoré boli v Alžíri. Uchádza sa, povedal by som, o tie kaspické zdroje, ale dováža proste zo všetkých kútov a všetkých okrajoch, prístavoch sa budujú terminály, ktoré by mohli umožniť proste absolvovať dovoz teda týchto energetických surovín prakticky z celého sveta. Takže ono tá závislosť na Rusku ako takom nie je, povedal by som, až tá, že je jediným problémom, alebo jedinou vecou, ktorá by bola pre nás veľmi zlá. Treba to vnímať aj v takých tých politických súvislostiach, pretože Rusko ako partner je relatívne stabilný partner.
Na druhej strane tá kaspická oblasť je veľmi živá aj z hľadiska etnických nepokojov, a problémom je, povedal by som, medzi jednotlivými štátmi, povedal by som, taká tá väzba na Turecko súvisí aj s tým, že to Turecko sa uchádza o vstup do Európskej únie, a vlastne s tým aj tak trocha počíta, že bude diktovať podmienky Európskej únii, že bude prijímané nie za takých podmienok, ako boli prijímaní ostatní členovia, ale že budú prijímaní za výnimočných podmienok. Mali sme práve teraz rokovanie o vstupe a o hodnotí predvstupových rokovaní, vstupových rokovaní medzi jednotlivými krajinami, kde sa Turecko ukázalo, povedal by som, ako jedna z tých krajín, alebo jediná krajina, ktorá prakticky nereaguje už v poslednom období na výzvy, na politické zmeny v tejto krajine, že proste tam už ten proces sa zastavil a krajina ako taká nemá ani nejaký významný záujem komunikovať s Európskou úniou o tom proste, ako by sa mali plniť ľudskoprávne a organizačné politické zmeny v Turecku, pretože jednoducho nie zo strany Turecka záujem o to, o tú spoluprácu. Takže treba to vnímať, povedal by som, skutočne pragmaticky a reálne.
Vidíme, že ambície Európskej únie a politiky Európskej únie sú naozaj diverzifikovať trh s energiami, na druhej strane tí partneri, ktorí dodávajú, sa správajú rozdielne. Na jednej strane vidíme, povedal by tom, dosť taký kooperatívny prístup zo strany Ruska, ktoré sa snaží dodržiavať dohody a proste dožaduje sa aj toho, aby v Európskej únii malo rovnaké podmienky, ako poskytuje Európskej únii na svojom území, pretože chce mať garancie investícií, ktoré bude realizovať v Európe, a chce sa proste podieľať na tom trhu európskom, pretože otvára trhy svoje pre európske firmy, ktoré tam pôsobia, v Ruskej federácii, celý ten trh energetický je privatizovaný, v súkromných rukách, a pôsobia tam aj zahraničné, aj americké spoločnosti, a očakáva Rusko, že aj v Európe bude sa môcť proste rovnako takto správať Ruská federácia, alebo ich podnikatelia. Takže povedal by som, na jednej strane tu máme partnerov, ktorí majú proste istú politickú, aj ekonomickú kultúru, na druhej strane partnerov, ktorí v tom politickom správaní sa zatiaľ vystupujú tak, akože nemajú už veľmi záujem o našu spoluprácu, pokiaľ teda nebudeme akceptovať ich spoločenské usporiadanie, organizáciu politického života a aj, povedal by som, náboženské tradície, tak tá spolupráca môže byť veľmi komplikovaná.”

 

 

zdroj: sns.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>