Grécko potrebuje reformy ako postkomunistické krajiny

greece www.ipolitika.sk

Bývalá členka výkonného výboru Medzinárodného menového fondu (MMF) Miranda Xafa píše o gréckych problémoch. Podľa nej by ani devalvácia sama o sebe Grécko nezachránila a uvádza viacero dôvodov, prečo Grécko potrebuje hĺbkové reformy.

Podľa nej by odchod Grécka z eurozóny len zvýšil jeho dlh, pričom by vôbec neriešil jeho hlavný problém – konkurencieschopnosť. Grécko nemá konkurenciu len v jednej veci – spomedzi krajín OECD je bezkonkurenčne najmenej konkurencieschopné. V rebríčku ekonomickej slobody Heritage foundation je Grécko až na 119. mieste, za krajinami ako Kambodža alebo Burkina Faso. Grécko sa teda potrebuje sústrediť, ako hovorí MMF, „na rast orientované štrukturálne reformy“, čiže väčšie sústredenie na trh a vládu zákona.

 

V Grécku má množstvo povolaní zákonom určené svoje marže, prípadne minimálnu výšku odmien. Iné povolania sú zase umelo chránené drahými licenciami – čo je dôvod, kvôli ktorému je doprava poľnohospodárskych výrobkov lacnejšia loďou zo strednej Ameriky, ako nákladným autom v rámci samotného Grécka. Ďalšou zaujímavosťou je napríklad to, že grécka železničná spoločnosť má viac zamestnancov ako cestujúcich – čo je absurdita porovnateľná snáď len s televíziou Európskeho parlamentu, ktorá drží svetový unikát v tom, že má viac zamestnancov ako divákov.

www.ipolitika.sk

 

Plán reforiem pre Grécko od MMF tak vyzerá ako plán pre krajinu post-sovietskeho bloku zhruba v roku 1990. Je pravda, že Grécku trvalo dlho, kým sa dostalo do situácie v ktorej je dnes a samotná devalvácia meny jeho problémy ako mávnutím čarovného prútika nevyrieši. Euro však riešenie problémov Grécka presunulo do budúcnosti a umožnilo im narásť až do dnešnej podoby. Zavedenie eura stlačilo úrokové sadzby na umelo nízke úrovne, ktoré neodrážali skutočný stav financií vlády. To umožnilo Grékom veľmi lacné zadlžovanie, ako aj vytvorenie bublín v odvetviach ako stavebníctvo a maloobchod. Samozrejme, najväčšou bublinou bol samotný grécky dlh. Grécko štruktúrou svojej ekonomiky nemá čo hľadať medzi ostatnými krajinami eurozóny. Koniec koncov, práve takýmto nerovnováham mali zabrániť konvergenčné kritériá, ktoré však Grécko splnilo len podvodom. Grécko tak nemalo nikdy byť v eurozóne, na čo dnes doplácame všetci – na nedávnu pôžičku Grécku sa už skladalo aj Slovensko.

 

Zdroj: strana-sas.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>