„ Z úspechov a víťazstiev nespyšnieť ! Z neúspechov a z porážok nestrácať hlavu!“

klimentova_w www.ipolitika.sk

„ Z úspechov a víťazstiev nespyšnieť ! Z neúspechov a z porážok nestrácať hlavu!“ Klement Gottwald

.
(Nasledujúci pohľad je moje osobné poznanie a vyjadrenie názoru.Viera Klimentová)
Komunistická strana Slovenska si v auguste (29.08.1992) pripomenie dvadsiate výročie vzniku. Historická kontinuita s KSS,ktorá vznikla v r. 1921 je v podstate jej fungovania v kapitalistickom systéme a kontinuita s prednovembrovou KSS je v jej opodstatnenosti na politickej scéne až do chvíle, kým sa nenaplní jej politický cieľ – vybudovanie sociálne spravodlivej spoločnosti. Tento cieľ sa po prevrate v roku 1989 veľmi vzdialil.

.
Počas 20 ročnej histórie sme neustále prízvukovali, že KSS nie je stranou „na jedno použitie“, že nie je „volebnou stranou“ a pridalo sa aj ďalšie, že „nie sme stranou jedného muža“. Komunistiská strana fungovala na politickej scéne v dvoch pozíciách – ako neparlamentná strana a ako parlamentná, opozičná strana.. V obidvoch pozíciách bola politickou stranou nepohodlnou pre nastúpený (kapitalistický) politický systém. Na politickej scéne však fungovala legitimne s prezentovaním podstaty svojho programu. Práve pre svoj program bol jej vznik a pôsobenie produkciou doby a vnútropolitickej situácie. Komunistická strana programovo spĺňala predstavy časti voličov existenčne postihnutých novými životnými podmienkami a zmenou politického systému. Ako neparlamentná strana sa usilovala o „dobytie parlamentu“. Po novembri 1989 sa o to pokúsila neúspešne tri krát. Stále však čoraz viac vzbudzovala nádeje občanov upadajúcich do biedy a existenčnej beznádeje.
.
Komunisti bojovali o získanie svojej pozície nezištne, z presvedčenia, a čo je výnimočné aj obdivuhodné, bez finančných prostriedkov. A dokázali to. V parlamntných voľbách na jeseň v roku 2002 vstúpila KSS na parlamentnú pôdu ako opozičná strana. Prišiel čas rozhodných činov a konkrétnej práce komunistov. Dosiahli sme vrchol úsilia ale ako dnes často počuť „zaspali sme na vavrínoch.“ Spyšneli sme. Pôsobenie v parlamente mal byť prostriedok, nie cieľ nášho snaženia. Od komunistického poslanca očakávali voliči viac osobnej sociálnej angažovanosti, zanietenie, razantnejšie vystupovanie, komunistickú bojovnosť a zásadovosť. Vo vyjadreniach i v konaní. Je však nesporné,že práca poslancov v opozícii s pravicovou koalíciou bola za danej situácie aj o kompromisoch, ale bez programových ústupkov.
.
Konštatujeme, že náš prepad začal už nástupom do parlamentu v roku 2002. Pokúsim sa teda poukázať na niektoré vnútorné chyby tak, ako ich vidím aj s odstupom času. Komunistickí poslanci sa na krátku chvíľu stali očami komunistickej strany, ktoré musia byť vždy otvorené, číre a keď treba aj pichľavé. Naši poslanci dostali možnosť hlbšie poznať problémy ľudí zápasiacich o prežitie, mali možnosť pranierovať nedostatky a nespravodlivosť. Nemám právo súdiť a ani nechcem. Každý z poslancov si musí spytovať vlastné svedomie a mať ho čisté najmä sám pred sebou a pred voličmi komunistickej strany.
.
Komunistická strana bola v parlamente zastúpená málopočetnou skupinou poslancov. Kto ovláda systém fungovania legislatívnej činnosti tvorby zákonov vie, že našich jedenásť a neskôr deväť poslancov nemohlo bez získania podpory poslancov v iných poslaneckých kluboch uspešne predkladať návrhy zákonov. Mali však možnosť, ale predovšetkým povinnosť vyjadriť svoje názory a postoje na parlamentnej pôde v diskusii. Hlavne pri návrhoch zákonov dotýkajúcich sa vtedy schvaľovaných protiľudových reforiem v sociálnej oblasti a v oblasti zdravotníctva. Bola to možnosť ovplyvniť verejnú mienku a ukázať občanom (STV vysielala záznamy z rokovaní tak, ako aj dnes), že komunisti, aj keď ich je málo, dokážu vystúpiť a postaviť sa proti prijímaniu protiľudových zákonov. Bola to jedna z možností, ako občanov presvedčiť, že aby komunisti mohli účinne pôsobiť v parlamente, potrebujú vo voľbách získať viac ich hlasov.
.
Zloženie poslaneckého klubu KSS pri vstupoe do parlamentu po politickej stránke kopírovalo zloženie iných poslaneckých klubov NR SR (predseda strany, podpredsedovia strany, členovia predsedníctva, na rokovania klubu sa prizýval tajomník ÚV KSS.) Takéto zloženie vyvolávalo dojem, že sa v poslaneckom klube vytvára druhé centrum strany. Je však prirodzené, že centrum je tam, kde je vedenie. Pripravovali sa rôzne politické stanoviská, poskytovali sa rozhovory, vyjadrovali sa názory.Hovorcami strany boli vlastne naši poslanci. Nie vždy sa však názory zhodovali s názormi ostatných členov straníckych orgánov a tak nastávali problémy a názorové nezhody. Ozývali sa hlasy, že stranícke funkcie by nemali byť zlučiteľné s poslaneckým mandátom. Aj dnes voláme po kandidátoch – odborníkoch. Nemyslím si, že sme v poslaneckom klube nemali odborníkov. Bolo tam zastúpenie pedagogických pracocníkov, mali sme profesionálneho vojenského lekára, vedeckého pracovníka, starostu obce, špecialistu na životné prostredie i poslancov z ekonomicko-podnikateľskej sféry. Vážna chybavšak nastala pri zaraďovaní poslancov do výborov NR SR. Pripúšťam, že rokovanie predsedu poslaneckého klubu bolo zložité a ťažko bolo presadiť naše požiadavky. Aj v dôsledku zlého prerozdelenia a zastúpenia poslancov vo výboroch sme pri schvaľovaní rozhodujúcich zákonov, hlavne v oblasti sociálnej, dôchodkovej a zdravotníckej reformy ostali len v rovine politických vystúpení, namiesto konkrétnych návrhov odborných riešení.
.
Za kritérium aktivity poslanca nepovažujem množstvo faktických poznámok, ktoré mali často emocionálny a výbušný charakter. Za oveľa dôležitejšie považujem otázky kladené poslancami na hodine otázok a odpovedí, či interpelácie na premiera a rezortných ministrov a členov vlády. Práve tu sa mala prejaviť naša aktivita v oveľa väčšej miere a u všetkých poslancov, pretože práve to bola možnosť a forma riešenia problémov s ktorými sa na poslancov obracali občania.
.
www.ipolitika.sk
Ďalšia forma konkrétnej a čitateľnej aktivity poslancov bola priama legislatívna činnosť – predkladanie návrhov zákonov, noviel zákonov, či pozmeňujúcich návrhov. Poučením z tejto činnosti musí ostať výzva k dodržiavaniu zásad kolektívnosti a čo je rovnako dôležité, vniesť do legislatívnej práce systém. Chýbal jednoznačne duch tímovej práce a pracovného nasadenia. K najaktívnejším poslancom v predkladaní zákonov patril RNDr.Karol Ondriaš DrSc. (zákon o úžere, o bankách, o prešetrení zákonnosti privatizácie a reštitúcie, o sociálnom poistení, o dani z príjmov, o dani z pridanej hodnoty, o Slovenskej televízii, o službách zamestnanosti, o vysielaní a retransmisii a návrh na zmenu v Obchodnom zákonníku). Je paradoxné, že tohto vzácneho človeka si viac vážila a uznávala verejnosť. (Legislatívna práca poslancov je zdokumentovaná a o práci poslaneckého klubu sú rovnako podrobné dokumenty.)
.
Do legislatívnej práce sa mali intenzívne zapojiť aj asistenti. Vo využívaní ich služieb (pracovali ako živnostníci) vidím ďalšiu vážnu chybu. Výška ich odmeny nebola zanedbateľná (80 % platu poslanca). Výber bol plne v kompetencii poslanca, ktorý mohol mať aj viac asistentov, ale nesmel prekročiť výšku odmeny. V dôsledku prijatej zásady, (samozrejme s výnimkami!) že poslanec má mať dvoch asistentov, každého so špecifickým postavením, bola skôr orientácia na pomoc, vďačnosť, resp. “iný záujem” poslanca, ako požadovaná odborná pomoc. Funkcia asistenta bola mimo straníckeho dosahu, plne v kompetencii rozhodnutia poslanca a zodpovedal za ňu svojou uvedomelosťou a zodpovednosťou. (Zoznam asistentov, zverejnený na webovej stránke NR SR je z hľadiska ich obsadenia zaujímavý aj dnes.)
.
Poznanie života a problémov občanov s ktorými sa každodenne stretávajú, umožňovalo poslancom zriadenie poslaneckých kancelárií, akési “vysunuté” pracovisko v príslušnom regióne. Bola to jedna z foriem politického pôsobenia poslanca a umožňovala bližší kontakt s ľuďmi. Činnosť poslaneckých kancelárií však nikdy nebola zmonitorovaná. V zmysle zákona za ňu plne zodpovedal poslanec. Fakturované refundácie NR SR do výšky hodnoty vtedy dvadsaťsedemtisíc korún mesačne neboli zanedbateľné, ich efektívnosť však bola len výnimočná. (Aj tu by si mohli niektorí poslanci spytovať svedomie.)
.
Jednou z dôležitých foriem politickej práce poslancov medzi občanmi boli výjazdové zasadnutia poslaneckého klubu. Organizovali sa v rámci jednotlivých regiónov Slovenska a ich začiatky mali žiadaný efekt a spĺňali cieľ. Postupom času, ale najmä v poslednom štádiu pôsobenia sa kolektívne výjazdy “zmenili” na individuálne, bez prehľadu a následného zhodnotenia.Zavládla živelnosť a individualita, možno osobná prestíž poslanca. Vytratil sa “kolektívny duch” práce, prevládli individuálne, nekoordinované aktivity. Zavládla egoistická snaha jednotlivca o udržanie sa v parlamente, ktorá stála v predvolebnej kampani ako betónový múr, deliaci záujem dostať do parlamentu komunistickú stranu. Volebná prehra komunistickej strany v júni v roku 2006 bola daňou za neprekonanie bujnejúceho osobného egoizmu.
.
Sľubne začínajúce mediálne pôsobenie poslancov v reláciách, ako napr. SITO, RING, NOČNÉ DIALÓGY, pripravovavanékolektívne, skončilo krízou vo vystupovaní v predvolebnej kampani. Pochopiteľne, nie všetci vieme formulovať myšlienky tak pohotovo, ako to médiá vyžadujú, nie všetci máme “dar reči” a schopnosť plynulého prejavu a nie všetci vieme argumentovať množstvom faktov a príkladov.
.
Máme za sebou štvorročné pôsobenie v parlamente, vypadnutie z parlamentu po neúspechu voľbách v roku 2006 a sled ďalších volebných neúspechov zakončený 10.marca 2012. Hľadáme príčiny. Označujeme ich za objektívne a subjektívne, vonkajšie a vnútorné. Nepovažujem za správne zveličovať a stavať jedny nad druhé. Antikomunizmus je nespornou príčinou blokády a bojkotu komunistickej strany, ktorý sa stupňuje predovšetkým pred voľbami. Antikomunizmus však nie je slovenský, ale celosvetový. Bude existovať, či budeme alebo nebudeme v parlamente. Antikomunizmom nemôžme zakrývať naše chyby. Dôležité je pravdivo a otvorenie chyby pomenovať. Poučiť sa z nich a už ich viac nezopakovať.
.
Komunistickú stranu Slovenska stihol podobný osud ako socializmus. Keď vznikla myšlienka socializmu, ľudia verili, nádejali sa, že vystrieda kapitalizmus. Stalo sa. Socializmus zvíťazil takmer na jednej šestine sveta. Boli sme nadšení a prestali sme byť ostražití, mysleli sme si, že už to tak ostane navždy. Ukázalo sa, že to bola falošná predstava. Spojené štáty americké investovali do rozkladu socialistickej sústavy milióny dolárov a vyšlo im to. Socializmus bol porazený.
.
KSS sa dostala do parlamentu v kapitalistickej spoločnosti. Mysleli sme si, že tým je už víťazstvo naše. Mýlili sme sa. Pozabudli sme na jednu z múdrych myšlienok nášho učenia, že “ je ľahšie moc si vydobyť, ako si ju udržať.” Z parlamentu sme vypadli. Vedľa nás nenápadne, ale cieľavedome rástla a bujnela sociálna demokracia. Umocňovalo ju čoraz horšie postavenie väčšiny ľudí. A my, sme žali neúspech za neúspechom. Ľudia časom pochopia a presvedčia sa, že cesta k moci viedla cez ich naivnosť uveriť sľubom. Je však po voľbách a na Slovensku sa dlho nič nezmení, iba tváre politikov. Získať v týchto podmienkach dôveru ľudí bude pre nás veľmi ťažké a zložité.
.
Žiaľ, ani dnes si neuvedomujeme, že jedine kolektívny postup, prerozdelenie úloh podľa schopnosti jednotlivcov a orientácia na profesionálnych odborníkov bude výsledkom úspechu komunistickej strany na politickej scéne. Cesta, po ktorej kráča komunistická strana je tŕnistá. Napriek poznaniu a skúsenostiam mnohé chyby opakujeme. A to je zlé. Strana je veľká tým, že si vie priznať chyby, ale úspešná je vtedy ak chyby odstráni a neopakuje ich. Sme v patovej situácii. Hľadáme vinníkov neúspechu so zažmúrenými očami. Otvorme ich, vstaňme a poďme ďalej.
.
Aby sme to dokázali potrebujeme:
Po prvé – jasne zhodnotiť politickú situáciu po predčasných parlamentných voľbách
Za druhé – vymedziť postavenie komunistickej strany v súčasnej spoločnosti.
Za tretie – vytvoriť “páky” na fungovanie strany.
Za štvrté – naplniť program strany obsahom, ktorým bude vyplňať vytvárajúci sa prázdny priestor súčasnej politiky.
.
K tomu potrebujeme kľud, rozvahu a pokojnú myseľ. Nestrácajme hlavu !
Viera Klimentová, podpredsedníčka KSS
zdroj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>