Systémová zmena ako nevyhnutnosť

che guevara www.ipolitika.sk

Hlasy tých, ktorí volajú trhové hospodárstvo na zodpovednosť za defraudáciu ľudských hodnôt a za nastolenie spoločnosti bezprávia možno nie sú všade okolo nás, ale je ich počuť. Volajú po systémovej zmene, pretože sú presvedčené, že trhové hospodárstvo nie je schopné doviesť človeka do sveta vzájomného rešpektu, úcty k ľuďom a k prírode, do sveta, v ktorom platia skutočné ľudské práva a slobody.

Aj náš postoj je jednoznačný: Nie je možné hovoriť o humanizme, pokiaľ nezanikne chorobný rozmer vertikálnej diferencovanosti našej spoločnosti. Akumulácia kapitálu je zhubným nádorom – čím viac rastie, tým menej priestoru dáva životu. Choďte a rozprávajte tým, ktorí celý život trpia nedostatkom pitnej vody, jedla a základnou zdravotnou starostlivosťou, tým, ktorých rodiny sa stali obeťami cudzích vojen o láske k blížnemu, o kultúre, či slušnom správaní. Pomôžete tak akurát metastázam kapitalizmu udržať optimálne prostredie na ich ďalší rast do oblasti ľudských práv. Len zastavenie procesu akumulácie kapitálu v rukách menšiny a jeho racionálne prerozdelenie dáva šancu na sprístupnenie cesty k humanizmu pre všetkých ľudí.

Pritom netvrdíme, že sme zástancovia rovnostárstva. Spoločenské uznanie a materiálne ohodnotenie nech je jasne vyššie tam, kde sú výsledky. Motiváciu považujeme za motor výkonu. Rozdiel v mzde musí byť však priamo úmerný hodnote, ktorú zdravý človek v produktívnom veku prináša spoločnosti. Neprimerane vysoký zisk v pomere k vyprodukovanej hodnote podľa nášho názoru vedie nie len k privlastňovaniu si cudzích prostriedkov (napr. podniku, ktorý ho mohol investovať do výroby alebo modernizácie) a má teda pôvod v nemorálnom konaní, ale pokiaľ dochádza k jeho akumulovaniu, posilňuje pozíciu jednotlivca a stáva sa tak prostriedkom ohrozujúcim práva a slobodu iných. Práve z tohto dôvodu je pochopiteľné úzkostlivé stráženie impéria vládnucej triedy, ktorá by stratou výrobných prostriedkov stratila aj podstatnú časť svojich privilégií. Opačného názoru sú liberáli, ktorí v otázke súkromného vlastníctva výrobných prostriedkov zastávajú názor neobmedzenej slobody. Táto sloboda ale nepozná morálne zábrany, preto tak, ako neobmedzené vlastníctvo výrobných prostriedkov vedie k nerovnomernému rozdeleniu ekonomickej moci, vedie tiež k posilneniu slobôd bohatých na úkor slobôd chudobných (viď článok Na začiatku cesty). Ako píše filozof Raymond Aron:

 

Vo formálnom zmysle som slobodný dať sa liečiť, pretože mi nikto, ani štát, ani jednotlivec, nemôže fyzicky, alebo hrozbou sankcií brániť, aby som sa neobrátil na lekára či aby som nenavštívil chirurga. Ale môže byť chudák, ktorý nemá peniaze potrebné na to, aby si zaplatil lekára či chirurga považovaný za slobodného v tom zmysle, aby sa dal liečiť? (Blaha, 2009).

 

www.ipolitika.sk

Dokážeme si predstaviť systém, v ktorom by naše snahy o nadradenie etických noriem a morálnych princípov nad ekonomické zákony a záujmy menšiny viedli k mierovému a harmonickému spolunažívaniu ľudí, k ich vzájomnému rešpektu i k rešpektu k prírode popri vyrovnanom, stabilnom ekonomickom raste? Nielen že dokážeme, sme presvedčení, že ak má ľudstvo na tejto planéte prežiť, zmena systému je nevyhnutná. Pohŕdanie ľudskými životmi a drancovanie prírody je neudržateľný stav – dopady takéhoto správania pravdepodobne povedú k závažným sociálnym, psychologickým, ekonomickým a ekologickým zmenám. Základné charakteristiky systému, v ktorom sa budú dať aplikovať a dodržiavať morálnejšie pravidlá, nie je treba hľadať ani v príbehoch science-fiction, ani v ríši Utópia. Vo všeobecnosti totiž ide o negáciu súčasného systému, kde

 

1. automatizácia výroby, v ktorej stále vo väčšej miere dokážu stroje efektívnejšie nahradiť prácu človeka priamo úmerne vedie k skracovaniu pracovného času, nie k redukovaniu pracovnej sily,
2. mzdy zamestnancov pritom zostávajú zachované, alebo stúpajú v dôsledku rastúcej produktivity práce,
3. je stanovená miera maximálneho zisku, veľkosti majetku a hranica neprimeraného obohacovania sa, ktoré je protizákonné.

 

Cieľavedome sme sa upriamili na oblasť ekonómie. Sme si vedomí, že takéto pravidlá jasne odporujú filozofii voľného trhu a z toho dôvodu nemôže byť v kapitalizme splnená ani jedna z vyššie uvedených podmienok. Veď ak podnikateľ skráti zamestnancom pracovnú dobu namiesto rozviazania niekoľkých pracovných pomerov, výdavky na zamestnancov (odvodové zaťaženie, dovolenka, materská dovolenka, dodržiavanie bezpečnosti pri práci,…) ostávajú prakticky nezmenené. Naproti tomu podnikateľ, ktorý niekoľkých zamestnancov prepustí, bude mať pri rovnakej produkcii nižšie výdavky, a teda aj vyšší čistý zisk, čo mu vytvára lepšie predpoklady presadiť sa na trhu oproti konkurencii, ktorá zamestnancov neprepustila.

Dôvod nedodržiavania druhej podmienky spočíva v nedobrovoľnom zapojení celej spoločnosti do honby o najvyššiu možnú konkurencieschopnosť (viď článok Krízou k diktatúre). V praxi sa viditeľne odráža vo vzťahu zamestnávateľ – zamestnanec. Zamestnávateľ pociťuje istú mieru nezamestnanosti, ktorá neohrozí dopyt po jeho tovare ako určitú výhodu. Fenomén nezamestnanosti sa pri jednaní so zamestnancami mení na nátlakový prostriedok. Je doslova na fantázii zamestnávateľa, aký argument použije, ak sa rozhodne siahnuť na mzdu zamestnanca. Nepomáha ani pracovná zmluva. V zmysle di Lampedusovho princípu sa transformovala len na symbol stelesňujúci záruky korektného jednania medzi zamestnávateľmi a ich zamestnancami. Ako prvé odchádzajú nenárokové čiastky (odmeny), často sa využíva nepreplatená práca nad čas, nútený deň voľna s nižšou alebo žiadnou náhradou mzdy.

Tretia podmienka kategoricky popiera princíp trhového hospodárstva, pretože znemožňuje akumuláciu kapitálu. Znižuje tak riziko zneužitia ekonomickej a politickej moci a korupcie. Zároveň finančné prostriedky, ktoré neskončia v rukách úzkej skupiny privilegovaných, môžu byť, podľa potreby, efektívne využité. Určenie miery maximálneho zisku, veľkosti majetku a hranice neprimeraného obohacovania by sa stalo nesporne najzložitejšou úlohou nového systému, nehovoriac o otázke merania hodnoty ľudskej práce (trhové hospodárstvo sa jej vyhlo vzťahom ponuka – dopyt), alebo rozdelenia svetových zásob prírodných surovín a energetických zdrojov. Napriek tomu je hľadanie odpovedí na tieto otázky kľúčom k spravodlivejšej, humánnejšej spoločnosti.

 

Michal Frič

Literatúra:

BLAHA, Ľuboš. 2009. Späť k Marxovi? Bratislava : Veda, 2009. ISBN 978-80-224-1077-9.

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>