Slabá stránka súkromného vlastíctva

Conducting www.ipolitika.sk

Na obranu vládnucej triedy sa pohotovo stavajú liberáli tvrdením, že „kapitalistický systém je ekonomicky efektívnejší.“ (Blaha, 2009). Ako však uvádza Blaha, toto tvrdenie nie je možné doložiť rozhodujúcim argumentom.

Ďalej rozvíja tézu, podľa ktorej, ak toto tvrdenie vychádza z aristotelovsko – tomistickej línie, predpokladajúcej zvýšenú efektivitu výroby na základe vlastníckeho vzťahu k výrobnému prostriedku nemá sa v dnešnej dobe o čo oprieť, pretože „...kapitalizmus drobných vlastníkov nahradili korporatívny kapitalizmus a manažérska revolúcia.“ (2009). Je to závažná pripomienka, ak si zároveň uvedomíme, že manažéri podnikov nie sú ich vlastníkmi. Skutoční vlastníci najmä veľkých korporácií sa do pracovného procesu nezapájajú, ale iba z neho profitujú. Ako píše Marx: „…je už zbytočné, aby túto prácu vrcholného riadenia vykonával kapitalista. Nie je vôbec potrebné, aby dirigent bol majiteľom nástrojov orchestra, ani nepatrí k jeho funkcii dirigenta, aby mal čo dočinenia so „mzdou“ ostatných hudobníkov“ (2009).

Z tejto pozície sa javí existencia štatútu vlastníka súkromných výrobných prostriedkov ako zbytočná a kontraproduktívna. Úlohou vlastníka ako by bolo len profitovať na práci iných. To považujem za závažný moment, z ktorého vyplýva, že „…ak súkromní vlastníci nie sú potrební na efektívne riadenie firmy, rovnako efektívne ako súkromné podniky môžu byť aj kolektívne vlastnené podniky, ak si zaobstarajú kvalitných manažérov…“ (2009).

www.ipolitika.sk

Preto musia naďalej pokračovať snahy o zrušenie privilegovaného postavenia súkromných vlastníkov a o efektívnejšie, resp. spravodlivejšie využitie „stratenej“ časti zisku. Čiastočný úspech v tomto smere zaznamenala socialistická revolúcia v Rusku, budovanie humánnejšej spoločnosti sa však nakoniec vychýlilo zo svojho pôvodného kurzu. Nechcem príliš rozvádzať názor na otázku prečo. Myslím si, že okrem vnútorných príčin, nemalú úlohu na tomto neúspechu zohral vonkajší tlak ekonomicky a vojensky silnejších protivníkov. Vládnuce vrstvy v kapitalistických krajinách rýchlo rozpoznali hrozbu, ktorú pre ne predstavovala výzva robotníckej triede a zmobilizovali všetky svoje sily, aby tieto hlasy umlčali. Zároveň stroskotala myšlienka vyviesť socialistickú revolúciu do celého sveta, alebo aspoň do priemyselne vyspelých krajín, čo sa stalo osudným pre všetky krajiny, kde revolúcia zvíťazila. Nepodarilo sa tak získať nie len základňu, z ktorej by tzv. socializmus svoju pozíciu posilňoval a rozvíjal sa jasne smerom k spravodlivejšej a prosperujúcejšej spoločnosti, ale ani záruky na jeho prežitie. Navyše si svoju pozíciu permanentne oslabovali aj samotné tzv. socialistické krajiny tvrdením o historickej nevyhnutnosti sociálneho pokroku, čím otupovali aktívnu podporu más (Wallerstein, 2005).

V boji o život a na smrť s kapitalistickým zvyškom sveta tak ťahali tzv. socialistické krajiny za kratší koniec. Aj to bol dôvod, prečo nastolili vojenský režim v zmysle Kantovej obrany štátu: „Pokiaľ ide o vonkajšie vzťahy medzi štátmi, nemôže sa žiadať od jedného štátu, aby sa vzdal svojho, keď aj despotického zriadenia (ktoré je však predsa silnejšie vzhľadom k vonkajším nepriateľom), pokiaľ mu hrozí, že bude pohltený ostatnými štátmi.“ (Kant, 1999). Nakoniec ich stihol rovnaký osud ako podniky utopistických socialistov. Aj tým chýbala tak širšia politická podpora, ako aj akákoľvek šanca vyhrať súťaž s konkurenciou, ktorá ušetrené prostriedky na sociálnom zabezpečení a zisky z drancovania tretieho sveta mohla v plnej miere využiť v konkurenčnom boji. Pri pohľade späť do histórie vidíme, že šlo len o jednu epizódu bojov o rozdelenie výrobných prostriedkov. Tie však ani zďaleka neskončili. V rôznych častiach sveta a v rôznych formách prebiehajú aj dnes.

 

Michal Frič

Literatúra:

1. BLAHA, Ľuboš. 2009. Späť k Marxovi? Bratislava : Veda, 2009. s. ISBN 978-80-224-1077-9.
2. KANT, Imanuel. 1999. K večnému mieru. Praha : Oikoymenh, 1999. ISBN 80-86005-55-2
3. WALLERSTEIN, Immanuel. 2005. Úpadok americkej moci. USA v chaotickom svete. Praha : SLON, 2005. ISBN 80-86429-44-X,

zdroj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

One Response to Slabá stránka súkromného vlastíctva

  1. haha hovorí:

    Pekne dristy. Najneefektivnejsi vlastnik zo vsetkych je stat. Preto to tu aj tak vyzera, ako to vyzera, lebo stat sa chce pchat uz do vsetkeho. Nech uz si nadava do socialistickeho alebo kapitalistickeho. Ludom len kradne prostriedky, ktore by mohli vyuzit na rozvoj svojich vlastnych rodin. A ked pride k najhorsiemu, nepomoze im, este ich viac zmyka. Sa zobudte.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>