Je načase použiť zdravý rozum

SuskoP www.ipolitika.sk

Slovenský občan je už dosť „zamotaný“ predvolebnou kampaňou. Parlamentné strany, koaličné i opozičné sľubujú už aj to, čo predtým napadali a kritizovali a napádajú i to, čo predtým sľubovali s uskutočňovali. Je otázne, či sa oni sami vyznajú vo svojej agende a vo svojich predvolebných sľuboch. Pretože o nejakých ucelených programoch je u nich len ťažko hovoriť.A tak veľa Slovákov váha koho a prečo voliť, mení názory sprava doľava a naopak, uvažuje, či vôbec ísť voliť. Podliehajú okamžitým tvrdeniam, názorom, lákadlám, „pekným rečičkám“ a „presvedčivým sľubom“. Ale sú tiež naklonení podliehať cielenému zosmiešňovaniu, nepravdám a dobre premysleným klamstvám, ktoré na prvý pohľad vyzerajú ako pravda.

Podľa informácii z médii, sa 3.marca stretli zástupcovia mimoparlamentných strán a rokovali o spolupráci. Podľa ich hovorcu Petra Marčeka zo Strany občanov Slovenska hovorili aj o možnosti vzniku akejsi „superstrany“, ktorá by bola zložená z týchto mimoparlamentných strán. Na stretnutí sa zúčastnili zástupcovia zo Strany občanov Slovenska, Práva a spravodlivosti, Strany zelených, SDĽ, Robíme to pre detí-SF, Náš kraj. Otáznou bola účasť Strana plus 1 hlas a Národ a spravodlivosť. Medzi pozvanými neboli hnutie 99% a Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti. Chcú vraj voličom ponúknuť alternatívu oproti parlamentným stranám, ktoré doviedli Slovensko do situácie uťahovania opaskov, najnižších platov v EÚ, najnižších dôchodkov, najnižších dotácii do poľnohospodárstva a podobne.
.
Je zrejme, že až krátko pred termínom volieb si predstavitelia zúčastnených „straničiek“ uvedomili, že napriek vynaloženým finančným prostriedkom, u niektorých nemalým, sa im asi ťažko podarí dostať do parlamentu. Preto sa skúšajú dohodnúť na nejakom kompromise, spoločnom postupe, aspoň verbálnom, aby nestratili svoju tvár a demonštrovali odhodlanie pokračovať fungovať na politickej scéne Slovenska.
Zaujímavé je, že na svoje stretnutie zabudli pozvať ešte jednú neparlamentnú stranu – Komunistickú stranu Slovenska. Prečo? Zabudli, alebo nechceli?
Nechceli kvôli principiálnemu antikomunizmu, alebo preto, že KSS už dávno dokázala uskutočňovať v praxi to, čo oni dnes len virtuálne sľubujú?
Čím oslovujú uvedené strany občanov? Aké majú predpoklady na úspech? Čim môžu reálne prispieť k lepšej situácii občanov?
.
Strana občanov Slovenska má na prvom i ďalších miestach šport. Priority ako vytrvalosť, rýchlosť, sila, pripravenosť sú dobré pre športovú organizáciu, ale čo chcú v politike a ako…? To je ťažké z ich programu vyčítať.
Šport bol „za komunistov“ v Československu i na Slovensku prirodzenou súčasťou života ľudí a zdravého rozvoja mladej generácie. Tituly majstrov sveta v hokeji, dobre umiestnenia vo futbale, zlaté medaily v gymnastike, skokoch na lyžiach boli výsledkom starostlivosti štátu o športovcov a šport všeobecne. Ihriska, telocvične, športové haly boli samozrejmou súčasťou rozvoja obci a miest. Komunisti nepotrebovali šport zvlášť vo svojom programe zdôrazňovať a napriek tomu podmienky pre neho boli oveľa lepšie, ako sú dnes.
.
Právo a spravodlivosť – opakuje v programe hodnoty ako právny štát, sloboda, solidarita, zodpovednosť, ľudské a občianske práva, ale to tu počujeme už 22 rokov. A stav Slovenska je taký, aký je.„
Za komunistov“ bol sociálny systém, kolektívne spolužitie na pracoviskách i v obciach a mestách, svojpomocná výstavba kultúrnych domov, požiarnych zbrojníc, výstavba chodníkov, parkov, sadov konkrétnym výrazom solidarity občanov a zodpovednosti za rozvoj svojich obci a miest. Ľudské a občianske práva neboli len deklarované v ústave a omieľané v médiach, ale garantované v možnosti plnej zamestnanosti ľudí, pravidelnej mzde za vykonanú prácu, v ochrane pracovníkov na pracoviskách, v možnosti byť členmi odborov. Bezplatná lekárska starostlivosť, poskytovanie bytov štátom a podnikmi, škôlky, jasle za symbolický poplatok, kúpeľná starostlivosť boli skutočnými ľudskými a občianskymi právami. Nízka kriminalita, minimálny rozsah organizovaného zločinu a drogovej závislosti, pocit bezpečia občanov boli konkrétnym vyjadrením právneho štátu.
.
www.ipolitika.sk
Strana zelených – za roky svojej existencie nedokázala zaujať väčšiu časť občanov svojim programom, pretože je nereálny. Jej prívrženci síce kritizujú iných za znečisťovanie životného prostredia, ale zároveň plne podporujú ako individuálne, tak skupinové podnikanie, tak liberálnu politiku, tak bezhraničnú úlohu trhu, ktorý je však úzko spätý s výrobou. Sú v spoločnom húfe strán, ktoré za rozhodujúce kritérium dobra občana a rozvoja spoločnosti pokladajú dostatok tovarov, tržby z predaja, rast výroby, zisky. Bez ohľadu na to, že tie sa dosahujú aj „zbytočnou“ výrobou, „zbytočným“ predajom, „zbytočnou“ ponukou a reklamou. Bez ohľadu na drancovanie surovín, energetických zdrojov, znečisťovanie životného prostredia a jeho znehodnocovanie zbytočným odpadom. Ako chcú teda dosiahnuť to čo hlásajú, nikto nevie.
Už v období „za komunistov“ sa mnohé z problémov ochrany životného prostredia a jeho zachovania pre budúce generácie riešili s perspektívou. Je možné uviesť rozvoj hromadnej dopravy a jej uprednostňovanie pred individuálnou, rozvoj prepravy tovarov a ľudí po železnici. Zachované lesy, čisté vody, prírodné chránené pásma boli odrazom ohľaduplnosti k životnému prostrediu, v mnohých prípadoch lepšej ako v iných európskych krajinách.
.
SDĽ – jej pôvodní zakladatelia záhadným /a zákerným/ spôsobom ukradli myšlienky, hodnoty aj majetok komunistickej strane, zmenili názov a potom „brázdili“ na politickej scéne Slovenska krížom krážom, hľadali, hľadali až našli – Smer. Niet sa čo diviť, že ani jej súčasní predstavitelia spoločnosť komunistov veľmi nevyhľadávajú.
Ponúkajú slogany, ktoré sú stále aktuálne, splnenie ktorých by pomohlo ľuďom tejto krajiny. Ak by sa však splnili. Lenže ani oni nehovoria, kde nájdu zdroje na to, aby svoje sľuby splnili. Tým viac, že ich sľuby vyznievajú neúprimne, ak sa pozrieme, kto nedávno stál a aj dnes stojí za ich financovaním a financovaním ich kampane.
.
Robíme to pre detí – SF. Už v úvode ich programu je kritizovaná necitlivá arogantná politika, chamtivosť a korupcia, zadĺženosť štátu, prepad zdravotnej starostlivosti. Proklamujú snahu „aby deti boli zdravé, aby dostali najlepšie vzdelanie, aby vyrastali v spokojných rodinách, aby nemuseli odchádzať za prácou do zahraničia, aby mali prístup k bývaniu…“.
Liderka, paní Martináková asi zabudla, že toto všetko už tu bolo. Za komunistov. A že ona, ako redaktorka vysielania BBC na Slovensku toto všetko vysmiala, skritizovala a hanila ako nedokonalosť „totalitného systému“ a vykresľovala Slovákom ružovými farbami život na západ od našich hraníc. Zároveň im tými istými ružovými farbami maľovala ich budúcnosť v „slobodnom, demokratickom a rozvinutom štáte-na Slovensku“.
Tak ako v predchádzajúcich stranách, ani dnes nehovorí nič konkrétneho o tom, ako sľuby strany dokáže splniť, kde získa zdroje na ich naplnenie. To znamená opäť len prázdne sľuby.
Pani Martinákovej, ale aj iným ľuďom treba asi pripomenúť známe veci, ktoré tu boli „za komunistov“. Že prístup k bývaniu mali všetci občania Slovenska, vrátane mladých rodín. Rôzne boli len doby, za aké ten byt obdržali od štátu. Zdarma. Mladí neboli nútení odchádzať za prácou do zahraničia. Bolo podstatne menej rozvodov, teda neúplných rodín, v ktorých deti vyrastali. Mladí dostávali kvalitné vzdelanie, určite kvalitnejšie, ako im poskytuje dnes náš vzdelávací systém. Zdravotná starostlivosť bola lepšia a lacnejšia, ako je dnes, a to od detstva až po starobu.
.
Náš kraj – dáva na prvé miesto odstraňovanie regionálnych rozdielov, hlavne pozdvihnutie východného Slovenska.
Ich požiadavka je oprávnená a chvályhodná. Je však na toto potrebné zakladať novú stranu? Prináša táto strana nové spôsoby a metódy riešenia, odhalila nové zdroje na ich zabezpečenie, má lepších ľudí ako iné strany?
Nejak skoro zabudli, aký bol celý východoslovenský region do roku 1989 v oblasti priemyslu, poľnohospodárstva, zdravotníctva, školstva i kultúry, turizmu a vedeckého výskumu. Aké bolo postavenie národnostných menšín. A že toto všetko sa dosiahlo za veľmi krátku dobu. Po druhej svetovej vojne do roku 1989. Zásluhou politiky Komunistickej strany Československa. Možno by sa mali poučiť práve z týchto skúsenosti.
Preto si treba dať otázku. Sú potrebné pre ďalší úspešný rozvoj Slovenska tieto, i niektoré ďalšie strany a hnutia? Sú ich programy reálne? Sú splniteľné? Myslia to so Slovenskom úprimne, alebo len dezorientujú občanov a sťažujú im ich rozhodnutie – koho voliť?
Komu a čomu slúžia? Kto ich založil a kto ich financuje? A čo tým sleduje?
.
Je načase použiť zdravý rozum. Dúfajme, že ani zo Slovenska sa ešte celkom nevytratil.
Pavol Suško
zdroj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>