Dr. Vladimír Šotter: Internátne školy: Áno, či nie ?

narod a spravodlivost www.ipolitika.sk

Príspevok zahŕňa praktické skúsenosti a reakcie na túto problematiku

Mimovládna organizácia Amnesty International zastáva názor, že myšlienka internátnych škôl pre rómske deti neprispeje k riešeniu problematiky vzdelávania Rómov, keďže sa bude týkať iba zanedbateľného počtu rómskych žiakov.

Tvrdia, že ešte viac prehĺbi segregáciu rómskych detí mimo bežného systému vzdelávania, čo považuje za porušenie ich práv.

SMER tvrdí, že na vzdelávanie detí z rómskych osád v internátnych školách by bolo oproti nákladom na súčasnú výučbu potrebných asi 217 miliónov eur navyše. Vypočítal to mimovládny Inštitút pre dobre spravovanú spoločnosť (SGI). Je to asi trojnásobok sumy vynaloženej na vianočné príspevky pre dôchodcov. Nedá sa to preto urobiť plošne, ale len tri či štyri pilotné projekty.

SGI považuje vzdelávanie na internátoch za mimoriadne nákladné. Ak by sa v nich učili už žiaci základných škôl, bolo by podľa inštitútu potrebné vytvoriť miesta pre asi 30-tisíc detí žijúcich v nevhodných podmienkach.

SGI tvrdí, že okrem toho, že to nie je správne, je to aj ekonomicky náročné. Okrem prevádzky by si ďalšie náklady vyžiadala príprava vhodných priestorov či budovanie nových internátov.

Viaceré mimovládne organizácie úvahy o umiestňovaní detí zo základných škôl do internátov opakovane kritizovali aj bez prihliadania na ich vysokú finančnú náročnosť. Tento spôsob vzdelávania podľa nich v minulosti zlyhal v Spojených štátoch aj v Austrálii, kde sa vlády pokúsili zmeniť životné podmienky pôvodných obyvateľov. Vyňať deti v nízkom veku z ich rodín môže spôsobiť, že sa od nich odcudzia a zároveň môžu naraziť na odmietanie zo strany väčšinovej populácie.

Internátne školy pre rómske deti prinášajú mnohé riziká. Nielenže môžu spôsobiť devastáciu rodín a prirodzených sociálnych väzieb detí, ale navyše zbavujú rodičov ich práv a povinností. Internátne školy pre sociálne vylúčené rómske deti alebo deti z chudobných pomerov by prehĺbili segregačné praktiky a spôsobili by izoláciu detí, ktoré už dnes často navštevujú školy alebo triedy čisto rómske.
Škola by tak ich a ani ostatné deti nepripravila na život v multikultúrnom prostredí, ale odmalička zakoreňovala predstavu sveta rozdeleného podľa ekonomickej, sociálnej či etnickej príslušnosti.
internátne školy pre rómske
Nikto nevie vysvetliť, odkiaľ na vzdelávanie v internátoch získať peniaze.
Na Slovensku existuje súkromné internátne osemročné gymnázium pre rómske deti v Kremnici. Nahradilo podobnú školu, ktorú pre nedostatok peňazí zrušil v roku 2008 Banskobystrický samosprávny kraj.

Ako vyzerá štúdium Rómov v mnohých oblastiach dnes?

Často navštevujú základné školy, do ktorých ostatní svoje deti odmietajú dať práve kvôli prevahe Rómov. Vytvárajú sa tak už teraz “výberové” školy, ktoré sú takmer čisto rómske a tí, ktorí nemajú možnosť (sociálnu, miestnu – najmä obce v blízkosti rómskych osád) dať svoje dieťa na inú základnú školu, sa trápia poznaním, že ich dieťa v takýchto podmienkach nezíska primerané vzdelanie práve kvôli riešeniu rómskej problematiky (dochádzka, čistota, odmietanie žiakov sedieť s Rómom) na vyučovacích hodinách.

Na pedagogických radách sa v takýchto školách neriešia úspechy žiakov, ale návrhy na znížené známky zo správania neraz až na štvrtý stupeň kvôli vysokej neospravedlnenej absencii, prípadne návrhy na psychologické vyšetrenia (ktoré sa aj tak väčšinou nezrealizujú pre nesúhlas rodiča).

Ak by aj chceli poslať najproblémovejších (väčšinou kvôli nejakému druhu retardácie) do špeciálnej základnej školy, rodičia s tým musia súhlasiť a nikdy to nevyrieši celkový problém.

Ako vyriešiť problém financií? Budú platiť rodičia? Nebudú, povedia že nemajú. Na rodinné prídavky siahnuť nedajú, to radšej ich dieťa nebude v internátnej škole – a aby tam bolo, rodič musí súhlasiť.

Každá škola na Slovensku poskytuje adekvátne vzdelanie, každý si môže vybrať a plniť povinnosti – zo strany žiakov aj rodičov. Rodič je na to, aby sa o svoje dieťa staral.

Najdôležitejšie je podchytiť záujem rómskych detí o vzdelanie a dať im možnosť to vzdelanie aj získať. Ostatné úvahy sú iba v rovine úvah a k realizácii nikdy nedôjde.

A myšlienka internátnych škôl? Tá by mohla vytvoriť nadstavbu súčasnému systému. Neboli by v nej vôbec len žiaci čisto rómski.

Žiak, ktorý by nastúpil na internátnu školu trebárs v piatom či šiestom ročníku ZŠ, mal by mať možnosť na tejto škole študovať minimálne 6 až 8 rokov tak, aby po jej ukončení získal buď výučný list, alebo dokonca maturitu. Tento čas by už bol dosť dlhý na to, aby sa vytvorila silná komunita nových, vzdelaných Rómov, ktorí by mali už aj iné ciele ako viezť domov taxíkom plný košík nákupu vždy jeden deň v mesiaci. A skutočne by to nemuseli byť len školy pre Rómov, ale doplnenie systému o tak chýbajúce „učňovské“ školstvo zdecimované pred niekoľkými rokmi. Ak by tieto školy boli priamo napojené na firmy prosperujúce (US Steel, Kia a aj menšie firmičky od automechanikov po cukrárov), potom by takéto školy boli príťažlivé aj pre žiakov, ktorí by trebárs do nich aj denne dochádzali. Ide najmä o to, podchytiť všetkých žiakov, ktorí majú skôr zručnosti ako vedomosti skôr, než ich neúspech náročnosti základnej školy položí. Tak, aby sa už od šiesteho ročníka mohli venovať odboru, ktorý ich baví.

Školský rok trvá desať mesiacov. Čo s Rómami v čase voľna, prázdnin? Pustiť ich do prostredia rómskych osád? Potom by tie školy naozaj mali iba ten efekt, že by sa rómski rodičia zbavili akejkoľvek zodpovednosti za svoje dieťa.

Rómovia sú súčasťou nášho štátu. Mnohí z nich sa snažia zaradiť sa medzi nás, chcú pracovať, starajú sa o svoje deti.

Amnesty International (AI) varuje, že vytváranie internátnych škôl pre rómske deti a snaha „postupne oddeľovať deti od spôsobu života, ktorý momentálne žijú v osadách“ je diskriminačným konaním a je jednoznačným útokom na spôsob života Rómov.

AI: Myšlienka, že rómske deti majú byť odobraté z ich rodín a dané do internátnych škôl, keď sa môžu vzdelávať v bežných školách blízko svojich domovov, je v úplnom protiklade s najlepším záujmom dieťaťa. Vykorenenie z prostredia a z rodín je útokom na ich identitu“ – Halya Gowan. Tvrdí, že Slovensko navrhuje riešenie mimo vývoja v Európskej únii. Ak by bol prijatý návrh, bolo by to vraj absolútne porušenie slovenského práva a medzinárodných štandardov ľudských práv proti diskriminácii, ktorými je Slovensko viazané.
Podľa AI majú rómske rodiny v osadách problémy pri podpore vzdelávania svojich detí pre chudobu, jazykové bariéry a iné činitele podobne ako aj iné rodiny na Slovensku. Vláda by im mala pomáhať prekonávať tieto bariéry. Rómske deti izolované od okolitého sveta budú mať oveľa ťažšie uplatnenie v slovenskej spoločnosti.

Amnesty International už v minulosti vyjadrila vážne obavy v súvislosti s diskrimináciou a segregáciou rómskych detí, ktoré zažívajú v slovenských školách, vrátane ich umiestňovania v špeciálnych školách a triedach so žiakmi s mentálnym postihnutím. Podľa AI namiesto vytvárania ďalšieho paralelného systému segregovaného vzdelávania pre deti na základe ich etnického pôvodu je potrebné, aby sme sa zamerali na snahu zabezpečiť inklúziu v slovenských školách pre všetky deti bez ohľadu na sociálny pôvod, jazyk a iné schopnosti..

www.ipolitika.sk

Podľa AI je potrebné poskytnúť primeranú pomoc rodinám a žiakom, ktorí ju potrebujú, aby boli schopní efektívne participovať a naplno rozvíjať svoj potenciál v rámci bežných základných škôl.

Stanislav DANIEL, Nadácia Milana Šimečku: “V čase, kedy podporujeme vývoj, vývin dieťaťa v prirodzenom prostredí, je absolútne nemiestne, aby niekto navrhoval len akoby iný typ detského domova.”

Ladislav RICHTER, Rada mimovládnych organizácií rómskych komunít:
“My ich podporujeme už asi desať rokov a bojujeme a tvrdíme a búchame do stolu na každej vlády, aby sa to spustilo nejakým spôsobom.”

Tibor LORAN, Ústav rómskych európskych štúdií VŠZSP sv. Alžbety:
“Ja som bol zhodou okolností pri tom, keď pán LINDEN myšlienku internátnych škôl verejne prezentoval a pri zamyslení sa nad ňou z odborného hľadiska, som hneď túto myšlienku podporil, pretože mňa viacej zaujalo na tom odborné hľadisko, ako hľadisko politické. Čím si vysvetľujem takú obrovskú vlnu kritiky? No ako odborník na to predovšetkým pozerám po odbornej stránke a často krát tú kritickú kontra produktívnu diskusiu si vysvetľujem sám pre seba tým, že vlastne často krát sa vyjadrujú k problémom ľudia, ktorí v podstate problému nerozumejú. Jednoducho ide o rôznych v úvodzovkách expertov na riešenie rómskej otázky v našich slovenských podmienkach a preto aj toto šibrinkovanie okolo tejto myšlienky u nás vlastne existuje“.

“Podľa môjho názoru, odborného názoru, ale aj z rôznych doteraz zrealizovaných sond v jednotlivých rómskych osadách u nás na Slovensku, Rómovia práve nenamietajú existenciu takýchto škôl. Dokonca ani nenamietajú, aby ich deti z tých segregovaných, v súčasnosti segregovaných alebo marginalizovaných rómskych osád, navštevovali tento typ škôl, pokiaľ nedôjde k nejakým postihom, že to neovplyvní ich proste poberanie rodinných dávok. Som presvedčený z odborného hľadiska, že toto je jedna z najefektívnejších alternatív do budúcnosti, ako dať príležitosť tejto detskej populácií, príležitosť dostať sa alebo prístup ku kvalitnému vzdelávaniu a aby boli prospešní na trhu práce, aspoň na národnom trhu práce. Práve tento typ školy im umožní prístup ku kvalitnému vzdelávaniu, po čom jednoducho hlása v súčasnosti celá slovenská spoločnosť. Sama o sebe hovorí, že smeruje k poznatkovej ekonomike“.

V roku 2004 veľvyslanec Európskej komisie na Slovensku Eric van den Linden hovoril o internátnych školách pre rómske deti ako možnosti zvyšovania vzdelanostnej úrovne Rómov. Za jeho výroky sa vtedy naňho zniesla kritika nielen z radov mimovládnych organizácií, ktoré predovšetkým varovali pred ešte väčšou izoláciou rómskych detí, ale aj samotná Európska komisia označila Lindenove vyjadrenia za poľutovaniahodné a nešťastné a rozhodla, že už k tejto téme nebude poskytovať rozhovory.

Linden hovoril o nútenom zaraďovaní rómskych detí do internátnych škôl, v súčasnosti sa hovorí o potrebe súhlasu rodičov. A bude rodič súhlasiť?

V zahraničí je prax umiestňovania príslušníkov etnických skupín do segregovaných internátnych škôl negatívnou súčasťou histórie.

Kanada sa ospravedlnila
Kanada sa ospravedlnila za nútené umiestnenie viac ako 100.000 detí pôvodných obyvateľov do kresťanských internátnych škôl, ktoré ich mali asimilovať.

Každoročné ospravedlnenie v Austrálii
Národný deň ospravedlnenia je udalosť, ktorá sa každoročne koná 26. mája od roku 1998 ako pripomienka neprávostí, ktoré boli páchané na rodinách pôvodných obyvateľov, predovšetkým ich nútenej asimilácie v internátnych školách. Deň ospravedlnenia je pripomenutím zlého zaobchádzania s pôvodnými obyvateľmi a nielen deťmi z radov Ukradnutej generácie.

Spomienkových udalostí v rámci Dňa ospravedlnenia sa zúčastňujú mnohí verejní činitelia bez ohľadu na politickú orientáciu.

Do internátnych škôl utekali pred segregáciou
V USA existovalo asi 100 internátnych škôl, ktoré navštevovali deti čiernych Američanov. Boli často útočiskom pre čiernych rodičov z juhu, ktorí sem posielali svoje deti, aby tak unikli zlým segregovaným štátnym školám. Občianske ľudskoprávne hnutie, ktoré dalo černochom právo navštevovať dovtedy čisto-biele štátne školy, všetko zmenilo. Podpora internátnych škôl čiernymi Američanmi upadla, mnohé z nich museli zatvoriť.

Ak vychádzame z toho, že hlavným cieľom internátnych škôl pre rómske deti má byť zlepšenie vzdelanostnej úrovne Rómov, priznávame tým súčasne zlyhávanie existujúceho vzdelávacieho systému v zabezpečovaní distribúcie kvalitného vzdelávania pre všetkých.

Výsledky medzinárodných porovnávacích štúdií (napr. PISA – Program for International Student Assesment) skutočne poukazujú na to, že Slovensko v oblasti vzdelávania zaostáva za porovnateľnými krajinami. Jedným z identifikovaných kritických bodov je práve vysoká závislosť výsledkov žiakov od sociálno-ekonomického zázemia rodiny. Znamená to, že slovenské školy kopírujú existujúce nerovnosti v spoločnosti a majú problémy napĺňať vzdelávacie potreby detí, pochádzajúcich z nízkych sociálno-ekonomických podmienok, napríklad z prostredia rómskych osád a get.

V prípade internátnych škôl pre rómske deti však vyvstáva otázka, komu majú byť určené. Ak majú byť výlučne pre rómske deti, bez ohľadu na ich sociálno-ekonomické zázemie, ide o systém národnostného školstva. Cielená podpora elitného národnostného školstva, ktoré môže mať internátny charakter a má svoju tradíciu aj na Slovensku v podobe niekoľkých internátnych stredných škôl, však nie je plošným a systémovým riešením a nerieši zlyhávanie detí z prostredia vylúčených rómskych lokalít s nízkym sociálno-ekonomickým statusom.

Ak majú byť internátne školy určené deťom zo sociálne vylúčených lokalít, ich nespornou výhodou by jednoznačne bola možnosť intenzívnejšej celodennej pedagogickej práce s deťmi. Zásadnou otázkou však zostáva, či vytváranie oddeleného vzdelávania pre deti s odlišným sociálno-ekonomickým zázemím má vôbec perspektívu zotrieť rozdiely vo vzdelávacích výsledkoch a či práve naopak nie je kopírovaním procesu sociálneho vylúčenia, ktoré prebieha v iných oblastiach spoločenského života a voči ktorému chceme bojovať. Vytváranie segregovaných vzdelávacích systémov pre rôzne socio-ekonomické skupiny obyvateľov je trend, ktorý je v protiklade s trendami súčasnej pedagogiky a ide aj proti odporúčaniam medzinárodných inštitúcií a organizácií (napr. odporúčania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru, ktorý zdôrazňujúc integračnú a socializačnú funkciu školy odmieta akékoľvek segregované vzdelávanie sociálnych skupín, aj keď dôvody preň sa môžu zdať na prvý pohľad veľkorysé.

Pri počte 30 000 žiakov zo sociálne znevýhodneného prostredia, ktorým by internátne školy asi mali primárne slúžiť, by sa ročné náklady internátnych škôl pohybovali od približne 107,5 miliónov EUR až po 380 miliónov EUR, čo predstavuje v porovnaní s nákladmi na rovnaký počet žiakov navýšenie o 207,5 miliónov EUR ročne.

Náklady na internátne školy pre rómske deti pochádzajúce zo sociálne znevýhodneného prostredia (cca 30.000 detí) by predstavovali približne 13% celkového rozpočtu ministerstva školstva.

Tak vysokú zaťaž štátneho rozpočtu si Slovenská republika jednoducho nemôže dovoliť a musí sa zamerať na iné, realizovateľné riešenia problému nízkej vzdelanostnej úrovne obyvateľov žijúcich v sociálnom vylúčení.
Koľko by to vlastne stálo?
Pri zvažovaní efektívnosti internátneho školstva nepochybne dôležitú úlohu zohráva nákladnosť tohto riešenia.

S návrhom riešenia hore uvedenej problematiky vstupuje pani Belousovová, predsedníčka strany Národ a spravodlivosť, ktorá hovorí vo svojom volebnom programe o. i.: „Príkladom môže byť Švajčiarsko, Izrael a USA, kde prakticky neexistujú problémy takéhoto druhu.“ (viac na: http://www.nas.sk/stranky/volebny-program.php str. 18)

Autor príspevku kandiduje za politickú stranu Národ a spravodlivosť pod č. 100, zároveň Vám ďakuje za prípadné zakrúžkovanie.

 

zdroj: nas.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>