Ak ste nespokojní, protestujte, odkazuje islandský revolucionár

TBEN2996-r512_res www.ipolitika.sk

Nechceme premiéra len súdiť, chceme vedieť, čo sa stalo,  hovorí  HÖRDUR TORFASON, vodca protestov, ktoré viedli v roku 2009 k pádu islandskej vlády.

Čo vyhnalo v októbri 2008 Islanďanov do ulíc?

„Korupciu sme videli už predtým, mnohí kritizovali stav vo finančnom sektore, hovorili, že kríza prichádza. Keď nastal bankrot, vyšiel som pred parlament a pýtal sa ľudí, čo sa deje. Boli zmätení a vystrašení.

Roky im hovorili, že Island je jednou z najbohatších krajín sveta a zrazu to neplatilo. Počas prvého týždňa bolo okolo mňa viac novinárov ako demonštrantov, ale potom som  zorganizoval väčšie protesty a zrazu chodili tisícky ľudí.“

V januári padla vláda premiéra Geira Haardeho. Bola za tým kríza alebo protesty?

„Jednoznačne protesty, nič také sa predtým u nás neudialo. Okrem pokojných demonštrácií sa odohralo aj niekoľko nepokojov, bolo jasné, že ľudia sú nahnevaní. Snažili sme sa im vysvetliť, čo sa naozaj stalo. Čelili sme pravicovej Strane nezávislosti, ktorá vládla v podstate už od roku 1944 a ich politikou je, aby vytvorili skupinu bohatých a väčšinu otrokov.“

Zmenil sa odvtedy Island?

„Áno. Pred tromi rokmi nastúpil prvý ľavicový kabinet a len v pondelok sa Haarde ako prvý politik postavil pred súd. Malo by ich byť pred súdom viac, ale parlament nás sklamal a súdi len jeho.“

Myslíte si, že je správne trestať za krízu len jednu osobu?

„Na tom nezáleží,  on je len začiatok. V skutočnosti ho nechceme odsúdiť, chceme získať informácie, ako sa to stalo, chceme sa z toho poučiť. Keď bude on pred súdom, budú musieť vypovedať všetci mocní politici posledných desaťročí.“

Island je známy ako otvorená krajina. Prečo je tam ťažké zohnať tieto informácie?

“Pretože politici sa snažia konať v utajení. V posledných dvoch desaťročiach nám vládli a hovorili klamstvá.”

Akú úlohu v tom zohrali banky?

„Banky systematicky kradli náš majetok, teraz sme v obrovských dlhoch. Ich majitelia už pre istotu ušli do zahraničia. Vláda preto angažovala nórsku vyšetrovateľku Evu Jolyovú, aby toto vyšetrovanie viedla.

Už na začiatku nám povedala, ako sa bohatí správajú – ak ich kritizujete, žiadajú od vás na súde veľké peniaze. Preto treba o nich hovoriť opatrne. Jolyová sa snaží odhaliť tok peňazí, no hovorí, že pátranie bude trvať ešte niekoľko rokov.“

Čo je cieľom?

„Chceme, aby nám bankári vrátili peniaze, ktoré nakradli. Nechceme za ich dlhy v Holandsku a Británii platiť my, spravili ich súkromné firmy, prečo by za to mali platiť všetci občania? Aj keby všetci Islanďania sedem rokov pracovali a neminuli by ani korunu, nebolo by dosť na dlh, ktorý banky spôsobili.“

Dianie na Islande sa zvyčajne označuje ako revolúcia, pritom výsledkom protestov boli predčasné voľby. Prečo to označenie?

„Nič podobné sme u nás nemali. Musíme si uvedomiť, že v roku 2008 mala Strana nezávislosti vládnuť ešte ďalšie tri roky a to bolo neprijateľné, lebo nás klamali. To sme dosiahli.“

Vy sa už neangažujte?

„Nie. Mal som tri požiadavky – aby odišla vláda, vedenie centrálnej banky a finančných regulátorov.  To sa splnilo a ja som sa stiahol.“

Organizátori slovenských protestov proti spisu Gorila mali spočiatku desať požiadaviek, nie je to veľa?

„Je. Nevedeli presne, ako to majú robiť, aj preto ma sem pozvali. Moja rada je: dajte si niekoľko požiadaviek a ak sa splnia, stiahnite sa a sledujte ďalší vývoj. Nikto nesplní toľko požiadaviek naraz.“

www.ipolitika.sk

Je skúsenosť z Islandu prenosná aj na iné krajiny?

„Pravdou je, že Island je ostrovná krajina bez susedov s pomerne homogénnou spoločnosťou, to je výhoda. Máme len tristotisíc obyvateľov, ale nemyslím si, že záleží na číslach. Je to o myšlienkach. Ak argumentujete a ľudia vás počúvajú, ide to. Aj keď na demonštrácii nie je veľa ľudí, líder si musí stáť za svojím.“

Čo s násilníkmi na protestoch?

„Prvým krokom je, aby si nikto neschovával tvár. Ak sa schovávate vy, prídu aj maskovaní policajti a zasiahnu. Ak skrývaš tvár, skrývaš seba. A ak skrývaš seba, tak za čo bojuješ? Ukáž sa, hovor slobodne, nemáš sa čoho báť.“

Vy ste začali protesty tri roky pred voľbami, na Slovensku vznikli mesiac pred nimi. Malo to zmysel?

„Ak ste nespokojní a chcete protestovať, urobte to. Ľudia, ktorí vedú protesty, nie sú politici, ale obyčajní ľudia. Ak by mali robiť to, čo chcú politici, mohli by len ostať doma a raz za štyri roky im dať hlasy. Ľuďom hovorím, aby robili to, čo chcú, aby si šli za svojím.“

Je situácia na Slovensku podobná ako na Islande?

“Netuším. Cestoval som po celom svete a vysvetľoval som, ako pracujem ja. Nezapájam sa do miestnych protestov, viem len, že je tu skupina ľudí, ktorí sú nešťastní a chcú protestov. Páči sa im môj príbeh a snažia sa ho napodobniť. Vždy som uspel, takže mám asi dobrý postup. Začal som v roku 1975, keď som žiadal práva gayov. Musel som ujsť z krajiny, snažili sa ma zabiť. Trvalo to 33 rokov, aby mali všetci ľudia rovnaké práva.”

Vaša ústava vzniká tak, že ju tvoria ľudia vybraní z populácie. Dá sa to takto? Prečo ste si vybrali bežných ľudí a nie profesionálov?

“Čo je ústava? Základný zákon a robia ho ľudia, nie špecialisti odtrhnutí od reality. Mali sme 500 ľudí, z ktorých sme vybrali 25 – právnikov, ekonómov, ženy z domácnosti, roľníkov. Všetci boli ochotní pracovať štyri mesiace na ústave, každý ich mohol prísť navštíviť a prispieť so svojími nápadmi. Ak mali v niečom pochybnosti, mohli si zavolať odborníkov.”

Ale posledné slovo má aj tak parlament, nie?

“Návrh ústavy je už sedem mesiacov v parlamente, lebo poslanci nemajú záujem na zmene. Ak chcú niečo zmeniť, môžu to spraviť len so súhlasom tých, ktorí to napísali. A v lete budeme mať referendum o novej ústave, takže posledné slovo budú mať ľudia.”

Island si súdi bývalého premiéra

Špeciálny súd súdi za krízu jediného politika, dostať môže dva roky.

REYKJAVÍK, BRATISLAVA. Je to vôbec po prvý raz, odkedy pred viac ako sto rokmi Landsdómur vznikol. Špeciálny islandský súd, určený výhradne na procesy s členmi vlády, teraz súdi bývalého premiéra Geira Haardeho. Rozsudok má padnúť na budúci týždeň.

Obvinený je, že v roku 2008 zanedbal svoje povinnosti a nezvládol finančnú krízu, ktorá krajinu ťažko zasiahla. Zrútenie hypotekárnej a pôžičkovej bubliny spôsobilo rekordný nárast inflácie a nezamestnanosti.

Nasledovali protesty a davy v uliciach Reykjavíku prinútili vládu odstúpiť.

Odhaduje sa, že tri najväčšie islandské banky dlhovali niekoľkonásobne viac, ako bol hrubý domáci produkt celej krajiny. Haarde je však jediný z politikov, ktorého sa krajina rozhodla súdiť. Hrozia mu  dva roky väzenia.

Nie všetci v krajine však s procesom súhlasia. „Možno je zlý politik, ale je preto aj kriminálnik?“ pýta sa v New York Times Hannes Holmsteinn Gissurarson, profesor na Islandskej univerzite.

Sám Haarde sa bráni, že ako premiér netušil, ako zle na tom finančný sektor v krajine vlastne je.

Islandu nakoniec pomohla pôžička Medzinárodného menového fondu. V dvoch referendách však Islanďania odmietli vyplatiť straty obyvateľom Veľkej Británie a Holandska, ktorí si do islandských bánk uložili svoje úspory.

Zdroj: sss-nm.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>