Slovensko musí začať v „podpalubí“

hzds_logo www.ipolitika.sk

02. 02. 2012 - Exkluzívny rozhovor s Ing. Sergejom Kozlíkom, poslancom Európskeho parlamentuV piatok minulého týždňa navštívil a. s. Chemosvit vo Svite poslanec Európskeho parlamentu Ing. Sergej Kozlík, ktorý okrem iných funkcií bol v rokoch, 1994 – 1998 podpredseda vlády a ministrom financií SR.

www.ipolitika.sk

V Európskom parlamente zastupujete Slovensko už druhé funkčné obdobie. Väčšinu času ste mimo našej krajiny, nezapájate sa do domácich politických prekáračiek vraj „elity“ tohto národa. Ako teda vnímate Slovensko cez prizmu Európy?
- Ak by som mal povedať niečo k pozícií Slovenska v tom našom „rozhádzanom“ svete, pripadá mi, že aj vláda a aj politické strany, obrazne povedané, skôr sledujú situáciu na hornej palube. Venujú sa euru, eurovalu, na ktorom dokonca padla vláda. Ale tam, do tých výšok Slovensko nedosiahne pre svoju „malosť“. Oveľa dôležitejšie je upratať si v „podpalubí“. Teda tam, na čo dosiahneme a o čom môžeme rozhodovať.
Kde by sme teda, z pohľadu Európy, mali začať?
- Na prvom mieste je to poľnohospodárstvo, pretože Slovensko je najvidieckejšia krajina Európy. Sme bytostne odkázaní najmä na obce, teda vidiek a dediny, na fungovanie poľnohospodárstva. Produkčný potenciál nám za ostatné roky spadol o 1/3 a stratili sme 40 tisíc pracovných miest len od roku 2004. Celkovo sa dá odhadnúť, že máme v poľnohospodárstve a na vidieku uviaznutých okolo 100 tisíc pracovných miest. Toľko pracovných miest nevie dať žiadna automobilka či výrobca elektroniky. To sú jednoducho pracovné miesta, ktoré nám nevie nikto zobrať, pretože pôdu nikto nevie odniesť. Dôsledky sú také, že v poľnohospodárstve pracujú len 3 percentá ľudí. Nemci, ktorí sú najpriemyselnejšou krajinou Európy, majú v poľnohospodárstve zamestnaných 8 percent. Druhý fatálny dôsledok je, že máme v obchodoch len 35 percent vlastnej produkcie, ale Česi a Maďari vyše 70 percent, Nemci a Rakúšania dokonca vyše 80 percent. Opäť postaviť poľnohospodárstvo na nohy je obrovská výzva pre ktorúkoľvek vládu. Ale to znamená nielen riešiť dotácie pre poľnohospodárstvo aspoň na úrovni okolitých krajín, ale hlavne dobyť späť vnútorný trh. To sú opatrenia v oblasti potravinárskej a obchodnej inšpekcie. Tie by tiež mali začať oveľa dôraznejšie tlačiť na obchodné reťazce. Napríklad zákonom o obchodných reťazcoch, ktorý súčasná vláda v júni hanebne zrušila. Je to aj otázka výchovy spotrebiteľa, aby dal prednosť domácej a pritom kvalitnejšej produkcii, než je z dovozu. Tento balík opatrení nepotrebuje veľa peňazí, skôr vôle. Veľmi dôležitou úlohou je v rámci pravidiel EÚ presadiť, aby nebola poľnohospodárska politika natoľko diskriminačná. S takouto víziou by sme určite vrátili naspäť tých 100 tisíc pracovných miest, relatívne s nižšou kvalifikáciou. Je to symptomatické pre štyristo tisíc nezamestnaných. Súčasne by sa vdýchol nový život obciam, lebo rozvoj sa nedá riešiť len z eurofondov. Potenciál dedín je práve v poľnohospodárskej, niekde lesníckej výrobe, ale to musí v prvom rade riešiť štát.
Je aj ďalší rozmer napredovania Slovenska?
- Druhý rozmer je to, čím sme začali. Štát musí organizovať. Aj v kapitalizme. Jednoducho, my sme fatálne pustili organizáciu školstva, zdravotníctva, máme neudržateľný dôchodkový systém. V školstve je nemysliteľné, aby 60 % mladej generácie študovalo na vysokých školách. Štvorkári, pomaly prepadajúci, študujú na vysokých školách. Ukazuje sa, že systém paušálneho príspevku na žiaka je zlý. Od základnej po vysokú školu a že tento systém produkuje nedostatočnú kvalitu a zároveň zlú štruktúru. Sú to verejné peniaze a preto štát musí nastaviť isté parametre. Nie je možné nechať to na trh, ako systém školstva „stavajú“ pravicové vlády. Na ľubovôľu žiakov, ktorí sa nevedia správne rozhodovať. Zdravotníctvo je oblasť sama o sebe, ale opäť, sú to verejné zdroje. To znamená, že až na nejakú nadstavbu súkromných kliník, to musí byť organizované štátom veľmi dôrazne. Aj na úrovni regiónov, rovnako ako na úrovni štátneho zdravotníctva. Predstava ziskového podnikania je v týchto oblastiach zhubná a už vôbec to nemôže takto fungovať v prípade verejných zdrojov.
Aký zmysel má vlastne vytváranie súkromných škôl, súkromných zdravotníckych a sociálnych zriadení, keď väčšina ich nákladov sa pokrýva z verejných zdrojov a štátne zariadenia živoria? Nevytvárame tým ideálne podmienky na korupčné správanie sa zodpovedných vládnych predstaviteľov?
- V prvom rade je potrebné presne vymedziť okruh, ktorý v systéme školstva či zdravotníctva je predmetom verejného záujmu a bude plne hradený z verejných zdrojov. Tento okruh musí byt pod plnou kontrolou štátu, resp. samosprávy a mal by fungovať ako neziskový. Mimo tohto verejného okruhu môže existovať nadstavba – súkromne školy resp. súkromne zdravotnícke zariadenia, ktoré budu poskytovať osobitne formy vzdelávania alebo nadštandardné zdravotnícke služby plne resp. prevažne hradené priamo občanmi využívajúcimi tieto služby. Podnikanie v týchto okruhoch môže byť spojené s vytváraním zisku. Prísne oddelenie spomenutých dvoch systémov v školstve a zdravotníctve by malo byť dostatočnou zábranou proti korupčnému správaniu na každej úrovni.
Ďalšou veľmi diskutovanou otázkou je dôchodkový systém, keď už pomaly dvadsať rokov počúvame, aký je neudržateľný a súčasná mladá generácia už žiadne dôchodky nedostane…
- Úplne najhoršie v mechanizme dôchodkového systému je najmä financovanie jeho druhého piliera. Zdroje v druhom pilieri majú svoj odraz v štátnom dlhu. My nešporíme, to je sebaklam tohto štátu, pretože každá koruna vložená do druhého piliera je vlastne braná na úkor nárastu dlhu štátu. Takže Kaníková reforma je pre štát zhubná a je pomýlená. V tejto oblasti je treba prísť s úplne novou koncepciou celého systému. Na prvom mieste musí byť udržateľnosť, hoci aj priebežného piliera a k nemu potom môžeme priradiť nadstavbový systém. Ale nemôžeme ho postaviť na 9 percentnom odvode. Ak Nemci vedia udržať štyri percentá v II. pilieri pri ich výkonnosti, ako môžeme pri našej výkonnosti udržať 9 percent? To sú len základné pohľady, ktoré je možné verifikovať na fungovaní tých úspešných štátov Európskej únie. A príslovie „pomôž si človeče, aj pánboh ti pomôže,“ platí aj o štátoch. Takže v prvom rade je treba začať tieto problémy riešiť úplne odznova a začať efektívne organizovať život na Slovensku.
Sme pod Tatrami a už celé desaťročia patrí téma cestovného ruchu k najdiskutovanejším v regióne. Škoda len, že väčšinou sa diskutuje neefektívne. Ako vidíte rozvoj tohto odvetvia?
- Cestovný ruch sa v silnej miere viaže na rozvoj vidieka a ten zase súvisí s agrosektorom. To nám presne ukazuje, ako a kde sa má cestovný ruch rozvíjať. Na druhej strane, aj tu má zase čo povedať štát. Bol som vždy proti príspevkom na šrotovné, ktoré pomohlo českej Škodovke a nie slovenským firmám. V tom čase, ale je to možné kedykoľvek, sme mohli pristúpiť k faktickej podpore cestovného ruchu, napríklad formou poukážok na rekreácie v domácich strediskách, do čoho sa mohli zapojiť aj slabšie skupiny a stredná vrstva. Boli by sme mohli v čase krízy zvýšiť zamestnanosť a pomôcť slovenským firmám i ľuďom. Veď domáce strediská cestovného ruchu sa už posunuli kvalitatívne hore, ale trpia na nedostatok návštevníkov. Vo viacerých európskych štátoch režim rekreačných poukážok úspešne využívajú.
Hovoríte o strednej vrstve. Myslíte si, že na Slovensku ešte máme strednú vrstvu?
- V každom štáte je stredná vrstva, aj v rozvojových. Ale musíme povedať, aký je sociálny status tej strednej vrstvy. Sociálny status strednej vrstvy na Slovensku je veľmi zraniteľný. Je nízky, pretože dnes už môžeme povedať, že každý, kto pracuje a má plat aspoň na úrovni priemeru, je stredná vrstva. Ale priemerný slovenský plat je v porovnaní s akýmkoľvek vyspelejším západným štátom veľmi nízky. To znamená, že sociálny status strednej vrstvy je nastavený veľmi nízko a na druhej strane, ceny energií máme jedny z najvyšších v Európe. Keď si kladiete otázku prečo?, odpoveď je veľmi jednoduchá. Veď sme predali sieťové odvetvia! Tí, ktorí ich zaplatili, chcú naspäť vložené peniaze a tie idú cez ceny. Takže platíme dvakrát. Aj za energie, aj vraciame vlastníkom to, čo zaplatili a končíme opäť pri občanovi. Každý odpredaj sieťových odvetvi skončí pri spotrebiteľovi.

ZDROJ: hzds.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>