Sila informácií a naša bezbrannosť

fric_michal www.ipolitika.sk

O miere vplyvu médií na verejnú mienku sa už dlhé roky vedú vášnivé diskusie. Predstavitelia Frankfurtskej školy a ich prívrženci považujú prijímateľa informácií za viac-menej pasívneho a médiám prisudzujú výraznú moc ovplyvňovať politické dianie. Ich oponenti argumentujú možnosťou voľby príjemcu rozhodnúť sa, aký televízny kanál bude sledovať, aké noviny si kúpi a zdôrazňujú tiež možnosť selekcie informácií prostredníctvom internetu. Je tu však jeden háčik.

Mnohé napohľad nezávislé zdroje patria jednému a tomu istému majiteľovi. Ako príklad možno uviesť mediálny koncern Time Warner, ktorý podniká v oblasti vydávania periodík, kníh a komiksov, v oblasti produkcii hudobných nahrávok, filmov (Warner Bros), v oblasi televízie (CNN, HBO) a ďalších (Jirák, 2003) alebo mediálne impérium pôvodom austrálskeho miliardára Ruperta Murdocha. Do neho patria televízne siete (ako napríklad SKY TV) prevádzkujúce satelitné a káblové vysielanie po celom svete (nevynímajúc vysielanie BBC), desiatky knižných vydavateľstiev (vrátane prestížneho amerického Harper – Collins) a viac ako sto svetových periodík, medzi ktorými nechýbajú tie najznámejšie a najvplyvnejšie (The Times, The Sunday Times). Murdoch má tiež svoje podiely vo filmovom priemysle USA (Twentieth- Century Fox) (Giddens, 2005).

Slovenské mienkotvorné média patria rovnako silným hráčom: Denník Pravda bol od britského koncernu Daily Mail and General Trust v roku 2010 odkúpený českou spoločnosťou Florena, ktorú vlastnia klienti J&T. SME si medzi sebou rozdelili Prvá slovenská investičná skupina a nemecké vydavateľstvo Rheinische Post Media Group. Dcérska spoločnosť posledne menovaného giganta vlastní niekoľko významnejších novín a rádií aj v susednej Českej republike. CME Slovak holdings B.V. ako spolumajiteľ TV Markíza je dcérou spoločnosti expandujúcou na mediálnych trhoch strednej a východnej Európy. Jej najvýznamnejším vlastníkom nie je nik iný ako opäť Time Warner…

V súčasnej spoločnosti prevláda názor, podľa ktorého, ak nedochádza k porušovaniu zákona, nemali by sme sa starať o to, kto v akej brandži podniká a čo vlastní. Zaujímavý moment ale nastáva, keď relativizujeme zmysluplnosť niektorých pravidiel. Pokiaľ si ešte stále myslíme, že by princíp demokracie nemal byť podriadený princípom obchodu, istým pochybnostiam sa skutočne nevyhneme.

Najdôležitejšie informácie s bezkonkurenčnou schopnosťou preniknúť ku každému z nás sa už dávno stali predmetom biznisu veľkých investorov, či bohatých rodín. Doslova a do písmena ide o komoditu s nevyčísliteľnou spoločenskou hodnotou, na základe ktorej poznávame, vnímame, rozhodujeme a konáme. O to hrozivejší je nepomer medzi našou závislosťou na informáciách a malým počtom tých, ktorí nám ich ponúkajú, a síce nie z titulu našej dôvery v nich, ale na základe ich podnikateľského úspechu. Na jednej strane chápeme akú ohromnú silu majú (aj nepravdivej) informácie. Na strane druhej nám chýba akýkoľvek mechanizmus schopný aspoň priblížiť hodnotu pravdivosti a bezpečnosti údajov, ich pôvod, či príčinu ich výberu v rámci nastoľovania agendy. Ak sa aj dozvieme, že sme na základe nesprávnej informácie konali nesprávne, ba až s tragickými následkami, môže byť už neskoro:

www.ipolitika.sk

Britské noviny The Independent 19. júla 2007 obvinili Ruperta Murdocha z cieľavedomého formovania verejnej mienky v prospech podpory vojenskej intervencie Veľkej Británie do Iraku po boku Spojených štátov v roku 2003. Doslova píšu: „Vojna bola silne podporovaná Murdochom – vlastníkom novín po celom svete.“ (Grice, 2007, ¶ 5). Zastaviť sa ju podarilo až v roku 2011. Do vtedy si podľa www.iraqbodycount.org vyžiadala 162 000 obetí na ľudských životoch, z čoho 79% predstavovali civilisti. Pod podobný brainwashing sa svetové a domáce médiá podpísali v prípade bývalej Juhoslávie, Kadáfiho Líbye, v súčasnosti asistujú „mierumilovnej” opozícii v Sýrii, pričom nás ešte s prehľadom stíhajú presviedčať o Iránskej hrozbe celému svetu.

Nie len otázka relevantnosti informácií by však mala trápiť majoritnú časť obyvateľstva, hoci na nej stojí rozhodnutie dať, či nedať zelenú “obchodom” vyžadujúcich si obete na ľudských životoch. Hrozbu pre majoritné obyvateľstvo predstavuje trend spoplatňovania prístupu k informáciám.  Kto odsudzuje sociálne slabšie vrstvy k informačnému analfabetizmu otvára im jednosmernú cestu do ešte väčšej biedy a beznádeje. Míľnikom na nej sa už teraz stala dohoda ACTA. Slúži ku cti niektorým politikom, že ju nepodpísali a sťažili tak jej implementáciu do legislatívneho rámca EÚ. Žiaľ, stále to neznamá, že sa ACTA časom neobjaví v iných formách, pod inými menami, aby ešte viac upevnila moc informačných gigantov. Kto túto dohodu považuje za neškodnú, mal by si uvedomiť, že:
1. nie všetci sa uspokoja s tým, že už nikdy nezískajú znalosti a technológie, ktoré by im pomohli viesť boj proti chudobe a závislosti na bohatých krajinách,

2. nie všetci túžia žiť v orwellovskom svete kontroly a reštrikcií,

3. nie všetci sa budú tešiť z toho, že uvedená dohoda, ktorá je pre majoritné obyvateľstvo skôr zoznamom nových zákazov a trestov vznikala na tajných stretnutiach obchodných spoločností za minimálnej účasti verejnosti a jej zástupcov.
Dnes máte ako občan dve možnosti: buď neveriť nikomu a ničomu alebo sa predsa len rozhodnúť na základe informácií poskytovaných nekontrolovateľnými záujmovými skupinami. Už teraz podľa toho vyzerajú výsledky každých väčších volieb a náš život medzi nimi.

 

Michal Frič
Literatúra:

1. Európska komisia, 2011. Návrh – rozhodnutie Rady o uzatvorení obchodnej dohody o boji proti falšovaniu…http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0380:FIN:sk:PDF

2. GIDDENS, Anthony. 2005. Sociologie. Praha : Argo, 2005. ISBN 80-7203-124-4

3. GRICE, Andrew. 2007. How Murdoch had a hotline to the PM in the run-up to Iraq war. In: The Independent. [online]. 19 July 2007 [citované 11. máj 2010]. Dostupné na: <http://www.independent.co.uk/news/uk/politics/how-murdoch-had-a-hotline-to-the-pm-in-the-runup-to-iraq-war-457825.html>. ISSN 0951-9467

4. JIRÁK, Jan, KOPPLOVÁ, Barbara. 2003. Médiá a spoločnosť. Praha : Portál, s.r.o. 2003. ISBN 80-7178-697-7

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>