Reč sily

080330-N-7981E-053 www.ipolitika.sk

Po vyhranej studenej vojne sebavedomie a ambície Spojených štátov nezadržateľne rástli spolu s presvedčením, že svoje záujmy vo svete je možné presadiť agresívnou silovou politikou. 

Oskar Krejčí vo svojej knihe Zahraniční politika USA poznamenáva:

374 tisíc vojakov v zahraničí predstavuje bezkonkurenčne najvyšší počet – všetky zvyšné krajiny nedosahujú ani súčet tohto množstva…To platí aj počte vojenských základní…v roku 2007 mali Spojené štáty vo svete 823 vojenských stanovísk.“ (Krejčí, 2009).

V otázke zahraničnej politiky Spojených štátov nemohol nik, aspoň trochu triezvo uvažujúci predpokladať, že sa po skončení studenej vojny zmenší snaha najväčšieho konzumenta a spotrebiteľa svetových zdrojov po dobíjaní ďalších odbytísk svojho tovaru, nových energetických zásobární, či strategických bodov zabezpečujúcich ustavične sa zvyšujúce ekonomické nároky. Naopak, v skutočných hodnotách je vojenský rozpočet Spojených štátov o viac ako 25% väčší v porovnaní s rozpočtom na vrchole vietnamskej vojny (2009).

Tieto údaje naznačujú, že doktrinálne myslenie i zahraničnú politiku Spojených štátov zatiaľ viac ovláda anglosaská geopolitika než vízia demokracie ako záruky mieru. Transformácia ozbrojených síl USA po skončení studenej vojny je zatiaľ v znamení prieniku do hĺbky Euroázie: intervencia v Afganistane a Iraku, základne v postsovieckej strednej Ázii, ale i Bulharsku, Rumunsku či Kosove…sú ďalšími postupovými krokmi. (2009).
Napriek kráteniu verejných výdavkov a vyhláseniam o zoštíhľovaní armády, Spojené štáty naťahujú svoje chápadlá aj do Tichomoria, aby svoju silu pripomenuli Číne. Kým Nato v Turecku cvičí a vyzbrojuje niekoľkotisícovú sýrsku opozičnú armádu bojujúcu proti Asadovej vláde (The Telegraph, 2011), odmietajú návrhy Ruska a Číny na mierové riešenie situácie v Sýrii. Ich sebavedomie však osobitne vyniká pri hre s Iránom. V porovnaní s ním majú skutočne obrovskú vojenskú a strategickú prevahu. Takisto dôsledky prípadnej vojny bude najtragickejšie znášať obyvateľstvo tohto blízkovýchodného štátu s predpokladaným negatívnym dopadom na celý región vrátane Ruska. Naopak, USA by získali pod kontrolu ďalšiu oblasť bohatú na strategické surovinové zdroje, zväčšili by si manévrovací priestor pre svoje silové zložky v oblasti a v neposlednom rade by vyšli v ústrety svojim domácim spoločnostiam, ktoré za prípadnou ropnou krízou vidia ohromný biznis.
.

www.ipolitika.sk

…v súvislosti s vysokými cenami energií sa otvoria nové zdroje uhľovodíkov – zisková bude produkcia ropy z ropných pieskov v Kanade a USA, zvýši sa atraktivita rozvoja ťažko dostupných ložísk, rovnako ako ťažba bridlicového plynu v USA a samotnej Európe…“(SVRI, 2012)
Je smutné, že vládnuca trieda disponuje takou ohromnou mocou, ktorú beztrestne zneužíva, kedy a kde sa jej zachce. Smutnejšie však je, že sa tomu deje aj vďaka podpore ďalších silných hráčov Západu a zbabelého mlčania nás ostatných. Zo zúfalej snahy presvedčiť samých seba o tom, že pravda sa nachádza v rukách silných, nemám ani náhodou dobrý pocit.

 

Michal Frič

Literatúra:

1. KREJČÍ, Oskar. 2009. Zahraniční politika USA. Praha : Professional publishing. 2009. ISBN 978-80-7431-003-4

2. SHERLOCK, Ruth. 2011. ’15,000 strong’ army gathers to take on Syria. The Telegraph.[online], November 3, 2011. [citované 13. február 2012]. Dostupné na: http://www.telegraph.co.uk/news/worldnews/middleeast/syria/8868027/15000-strong-army-gathers-to-take-on-Syria.html

3. Stredisko vedeckých a regionálnych informácií. 2012. INFORMAČNÍ BULLETIN č.3 Praha : Vysoká škola medzinárodných a verejných vzťahov. Ekonomická rada.

4. Ilustrácia: http://thevirtuousrepublic.com/?p=556

 

 

zdroj: kss.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>