Pod maskou MMF

fric_101 www.ipolitika.sk

Medzi silné ekonomické nástroje vládnucej triedy patrí nepochybne Medzinárodný menový fond (MMF). Vydáva sa za organizáciu, ktorej cieľom má byť pomoc hospodárstvu, mnohé krajiny však táto „pomoc“ doviedla do totálnej závislosti na zahraničnej pomoci, čo viedlo k strate suverenity a pádu životnej úrovne obyvateľstva.

Podmienky viazané k splácaniu pôžičiek totiž domácu ekonomiku likvidujú – či už záväzkami dovážať tovar zo zahraničia, nútenou devalváciou meny, ktorá vedie k vysokej inflácii, alebo ďalšími štrukturálnymi opatreniami, v dôsledkami čoho 

• v roku 1982 prepukol hladomor v Zimbabwe a Južnej Afrike,
• v rokoch 1987 – 1991v Rwande,
• v polovici osemdesiatych rokov vo Vietname,
• sa pod dohľadom (SB) zatvorili kliniky a školy v niektorých krajinách bývalého východného bloku a Afriky,
• nastal všeobecný kolaps lekárskej a preventívnej lekárskej starostlivosti ako výsledok nedostatku lekárskeho vybavenia a dodávok,
• zhoršili sa pracovné podmienky a znížili sa platy lekárskeho personálu (Fox, 2003)

Veľké štátne tragédie pod réžiou MMF sa odohrali v Argentíne a v Rusku. Kým na nerastné suroviny a energetické zdroje bohatá Argentína stála v tridsiatych rokoch na 6. mieste v svetovom rebríčku výšky životnej úrovne, v deväťdesiatych rokoch minulého storočia sa prepadla na 56. miesto a jej mnohí občania ostali závislí na potravinových balíčkoch (Jurišta, 1998). Rusko za prezidenta Jeľcina  pripravila vládnuca trieda o miliardy dolárov, keď miesto do štátnej pokladnice putovali pôžičky prostredníctvom nových vplyvných ruských oligarchov znovu na účty krajín Západu, čo doviedlo štát na pokraj kolapsu (Hirman, 2007, ¶ 8, 9).

Za váhaním Maďarska prijať pôžičku a masovými nepokojmi v Grécku treba takisto hľadať cenu, aká musí byť zaplatená, aby MMF uvoľnil časť svojich rezerv. V prípade posledne menovanej krajiny je touto cenou aktuálny vládny balíček, ktorý okrem podľa tých predošlých, nie len že pokračuje v likvidácií ešte existujúcich práv a istôt bežných občanov, ale obsahuje aj zníženie minimálnej mzdy o 22%, v prípadoch nastupujúcich alebo mladých pracovníkov dokonca až o 32 %!*

O tomto ekonomickom nástroji sa  nie práve najpozitívnejšie vyjadruje i americký ekonóm J. Sachs, človek s bohatými skúsenosťami v rozbíjaní ekonomík tzv. bývalých socialistických štátov a v nastoľovaní „spravodlivého“ trhového mechanizmu sprevádzaného divokou privatizáciou. Jeho príspevok k prehlbovaniu tragédií miliónov občanov Východného bloku sa stal v ekonomike všeobecne známy ako „šoková terapia“. Sachs hovorí, že MMF núti vlády plniť voči obyvateľstvu značne necitlivý program: „Tvrdý úsporný režim diktovaný MMF vedie často k nepokojom, vzburám a kolapsu verejného sektoru.“(Sachs, 2005). Pripomína tiež, že pozornosť MMF sa sústreďuje len na malý okruh problémov ako korupcia, prekážky stojace v ceste súkromnému podnikaniu, rozpočtový deficit a štátna produkcia.

www.ipolitika.sk

Vychádzajúc z presvedčenia, že každý problém má v podstate rovnakú príčinu, siaha MFF po štandardnej rade – znížiť rozpočet, liberalizovať trh a privatizovať štátne podniky takmer bez zohľadnenia špecifickosti situácie. Prehliada urgentné problémy týkajúce sa napríklad existencie pascí chudoby, stavu poľnohospodárstva, klímy, chorôb, dopravy, pôrodnosti a hromady ďalších patologických javov brzdiacich hospodársky rozvoj (2005).
Sachs tiež vidí, že nestačí povedať niektorým krajinám, aby začali niečo robiť, keď na medzinárodných trhoch čelia obchodným bariéram, ktoré im na celom svete bránia predávať ich produkty a služby, keď padajú pod horou nesplatiteľných dlhov zdedených z predošlých dekád, keď si ich situácia urgentne vyžaduje investície do základnej infraštruktúry, aby sa vôbec mohlo začať uvažovať o príchode zahraničných investorov…. Ako neoliberál sa však nezaprie, keď jedným dychom dodáva, že časy, keď sa program MMF zrútil uprostred sociálneho chaosu a ekonomického úpadku, čo MMF neváhala pripísať na vrub slabej a neschopnej vláde, sa  menia k lepšiemu (2005).

Tak masy ako aj mnohí intelektuáli stále veria, že globálny trhový systém možno zaviazať „humánnymi a sociálnymi cieľmi“, že tento systém môže priniesť, ak nie spravodlivosť, tak postupne aspoň zlepšenie životných  podmienok pre väčšinu ľudí. Nevidia a ani mnohokrát nemajú možnosť vidieť, pre koho je takto nastavený systém výhodný a akú úlohu v ňom hráme my všetci. Podľa Wallersteina sa nemalou mierou o tento stav zasluhuje aplikácia di Lampedusovho princípu, o ktorom si niečo povieme v nasledujúcom článku.

 

Michal Frič

Literatúra:

1. FOX, Jeremy. 2003. Chomský a globalizácia. Praha : Triton, 2003. ISBN 80-7254-367-9

2. HIRMAN, Karel. 2007. Moc a úpadok Ruska. In: Impulz. [online]. č.1. 2007 [citované 27. febrár 2012]. Dostupné na: <http://www.impulzrevue.sk/article.php?179>. ISSN 1336-6955

3. JURIŠTA, Ján. 1998. Sto mesiacov po „Nežnej“. Slovensko v závoze majetkového prevratu a medzinárodný kontext. Topoľčany : Prima-Print, s.r.o. ISBN 80-967762-1-5,

4. Sachs, Jeffrey. 2005.The End of Poverty: Economic Possibilities for Our Time. New York: Penguin Press, ISBN 1-59420-045-9

*Recourse from Greek trade union federation: GSEETUC GS URGENTLY MEETS WITH GSEE PRESIDENT PANAYOPOULOS

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>