Nezlučiteľnosť demokracie s diktatúrou kapitálu

14_cielov_ban www.ipolitika.sk

Po novembri 1989 boli v médiách najviac preferované slová – demokracia a sloboda. Spolu s ďalšími ľudskými právami ako je sloboda slova, zhromažďovania boli permanentne omieľane a vtĺkane ľuďom do hláv. Demokraciu však odtrhli od súhrnu sociálnych práv a servírovaná bola tak ako sa hodilo nastupujúcej arogantnej moci.

Z námestí zneli výkriky tribúnov o skončení diktatúry jednej strany a porušovaní ľudských práv. Pod paľbou kritiky podgurážených rečníkov bolo zatracované všetko, čo bolo vytvorené a vybudované za uplynulých štyridsať rokov existencie socializmu . Najmä boli kritizované výsledky v bytovej výstavbe, v poľnohospodárskej výrobe a v poskytovaní sociálnych služieb, paradoxne to, kde sa dosiahli očividné úspechy v porovnaní aj so štátmi takzvanej západnej demokracie. Sídlisková paneláková výstavba bola zosmiešňovaná napriek tomu, že poskytla tisíckam rodín nebývalú vysokú bytovú kultúru. Dekréty na tieto byty sa dávali rodinám bezplatne. Spolu s individuálnou výstavbou rodinných domov, štedro dotovaných štátom, sa v podstate vyriešil bytový problém. Takýto príklad v Európe neexistuje.

.
Chyby sa hľadali a našli aj v družstevnej poľnohospodárskej výrobe, pretože likvidovala malovýrobu na vidieku. Nehovorilo sa o tom, že družstevná veľkovýroba zbavila malých a stredných roľníkov príslovečnej celodennej driny, že namiesto kravskeho a konskeho záprahu boli nasadené traktory a na scelených lánoch (závideli nám ich aj americkí farmári) sa uplatnila komplexná mechanizácia, vďaka ktorej sa zvýšila produktivita, kvalita i hektárové výnosy obilnín, olejovín, zemiakov, cukrovej repy a pod. Platí to aj o živočíšnej výrobe. Zatajovalo sa, že Slovensko po Izraeli dosiahlo najvyššiu intenzifikáciu v poľnohospodárstve a že družstevníci zabezpečili pre národ sebestačnosť potravín. Boli to družstevníci, ktorí najviac bránili roľnícke družstvá proti ich deštrukcii a likvidácii zo strany vládnej moci. Lokajské protektorátne vlády Slovenska likvidovali družstvá a s nimi výrobu a tým aj konkurenciu voči štátom západnej Európy. Na hraniciach otvorili vráta pre dovoz potravinárskeho „šmejdu“. Tento čin zostáva ako nepotrestaný zločin spáchaný voči vlastnému národu.
.
Znárodňovanie priemyslu v rokoch 1945 – 1950 bolo ponovembrovou mocou vyhlásené ako zločin i keď do februára 1948 majú svoj podiel na tomto procese všetky politické strany, ktoré v apríli 1945 a po voľbách v roku 1946 vytvorili spoločne s komunistami vládu Národného frontu. Štátne podniky zabezpečili sto percentnú zamestnanosť. Zákonník práce poskytoval také práva pre pracujúcich o ktorých v súčasnosti môžu len snívať. Jednotné odbory boli garantom ich dodržiavania. Vo svojej náplni zabezpečovali aj kultúrne a rekreačné podujatia rozsiahleho významu. Zásadnou hradbou pre obnovenie týchto práv je súkromné vlastníctvo výrobných prostriedkov a tým aj privlastňovanie výsledkov cudzej práce.
www.ipolitika.sk
.
Významné stavby socializmu sú pamätníkmi tejto doby. Atómové, tepelné a vodné elektrárne, vážske kaskády a priehrady, strojárenské, chemické a potravinárske podniky, nové školy, nemocnice, kultúrne a športové zariadenia boli dielom odborníkov, robotníkov a ich obetavosti. Zisky z výroby slúžili všetkým. V súčasnosti sa sypú do vriec domácim zbohatlíkom – privatizérom a zahraničným monopolom. Uvedené veľkolepé diela boli postavené bez pôžičiek a vlastnými silami.
.
Ponovembrová zákonodarná a vládna moc a jej propaganda sa postavili za odstraňovanie „krívd“ spôsobených „komunistickým režimom“. Reštitúcie mali tieto krivdy napraviť. Výsledok? Bývalí vlastníci viac zobrali, ako dali. A boli aj takí, čo nič nedali. V dôsledku reštitúcii boli ľuďom zrušené viaceré detské domovy a opatrovateľské služby ale aj školy a iné prospešné zariadenia.
.
Prioritnou úlohou vznikajúceho kapitalistického systému bola zmena vlastníctva, čiže prevrat vo vlastníckych vzťahoch. Spoločenské vlastníctvo prešlo do vlastníctva jednotlivcov – privatizérov, domácich a zahraničných. Tým druhým, ako vďaka za „slobodu“ boli vydané nosné strategické a vysoko ziskové podniky. Do štátnych podnikov menej zaujímavých, ale potrebných boli vymenovaní noví riaditelia – likvidátori. Výrobu zastavili a zamestnancov vyhodili na ulicu. To je tiež odvar pánskej demokracie. Týmto nehanebným a zločinným spôsobom sa likvidovali socialistické výrobné vzťahy, ktoré tvorili základ socialistického spoločenského systému. Ich likvidáciou sa zvyšovala nezamestnanosť ale aj prudké znižovanie životnej úrovne obyvateľstva. Vznikali ako huby po daždi odstrašujúce hladové doliny. Tento spôsob rozkradnutia a devastovania vlastníctva označili nositelia moci za historický a demokratický proces slúžiaci budúcej prosperite Slovenska. Sľubovanú prosperitu máme pred sebou. Jednou vetou povedané: Kolonizácia Slovenska sa završuje, vo svojom sme sa stali cudzími.
.
Keď počujeme krasorečnenie o demokracii vždy si položme otázku – pre koho? Pretože demokracia má triedny charakter. Socialistická demokracia stránila naprostej väčšine občanov, kým buržoázna (pánska) demokracia stráni a protežuje menšinu a jej koristnícke záujmy. V plnej nahote odzrkadľuje súčasný stav spoločnosti, keď zlodejstvo je povýšené na zákon. Je naivne si myslieť, že žijeme v demokratickom štáte. Tam, kde niet sociálnej spravodlivosti niet demokracie ani slobody. Existuje len na papieri. Nezamestnaní, žobráci, bezdomovci a tisíce žijúcich pod úrovňou chudoby sú produktom kapitalistickej spoločnosti. Sú svedectvom bezohľadnosti moci kapitálu, drancovania, vykorisťovania a ponižovania tých, ktorí námezdnou prácou vytvárajú hodnoty a zisk pre svojich zotročovateľov.
.
Vládnou mocou prezentovaná demokracia prestala byť hodná svojho mena. Východiskom z existujúcej nepravosti a morálneho úpadku je socializmus, ako svet budúcnosti.
Juraj Bobor
zdroj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>