KOMENTÁRE VLADIMÍRA MEČIARA: ZA SILNÉHO PREZIDENTA

meciar www.ipolitika.sk

06. 02. 2012 - Vladimír MEČIAR, komentátor: “Tento týždeň nás postretli veľké mrazy a predsa je horúco.

Horúco na spoločenskej i politickej scéne. Horúco i v európskej politike. Základné udalosti, ktoré tento týždeň nabrali zvláštne obrátky a zvláštny význam súvisia s pohybom občanov a so spoločenským protestom, ktorý vychádza z impulzu kauzy Gorila, ale rozširuje sa na väčší počet účastníkov, na celé územie Slovenska a má rastúcu tendenciu.

Dnes nevieme odhadnúť dobu trvania protestu, intenzitu protestu a nevieme odhadnúť, ani ktoré pohľadávky a žiadosti protestujúcich budú uskutočnené a ktoré nie. V každom prípade je dobré, že protest začal a ak prebiehajú celou Európou, Slovensko nebude a nemôže byť výnimkou. Nie je ani isté, že je to iba predvolebnou situáciou. Je isté, že ani voľbami by tieto protesty a protesty iných sociálnych skupín neskončili.

Pokiaľ ide o otázky zásadnej zmeny v spoločnosti, extrémisti hovoria, to môže byť len demokracia alebo socializmus. Nie je pravda. Aj demokracia môže mať najrozličnejšie podoby a dozrel čas na zásadné zmeny. Tie zásadné zmeny môžu spočívať v niekoľko variant usporiadania najvyšších ústavných orgánov. Dnes jedna z príčin krízy, to čo sa týka politiky a prenáša sa do celej spoločnosti, je práve v tom, že ústavné orgány sa vyblokovali z rozhodnutia o najdôležitejších veciach. Ak sa teda nemá opakovať takáto kríza, aj kríze predchádzajúce, sú možné rôzne riešenia.

Jedno z prvých možných, bez toho, aby som dával návody, je to vec spoločnosti, čo si osvojí, je napríklad spojiť funkciu prezidenta, predsedu vlády. Voliť všetkými občanmi prezidenta, ktorý by bol súčasne šéfom vlády a oddeliť tak tvorbu vlády od posunov v parlamente. Potom by už nebol dôvod, aby pohybom poslancov v parlamente nie vždy priehľadným a nemusí byť vždy ani čistým, sa menili vládne pomery a destabilizovala výkonná moc. Treba ju podriadiť občanovi. Tých možností je niekoľko.

Súvisia aj so zmenou výkonu štátnej správy, ktorá je zbytočne rozbujnelá a drahá a pri tom počte zlej organizácie a zlom výkone potom trpia aj ľudia, ktorí v tej štátnej správe sú a tiež im nemožno ani ich osobné pomery usporiadať, ani výkon zvýšiť, pretože počet administratívnych centier narástol o niekoľko sto a to je nad možnosti, sily a nevyhnutnosť tohto štátu.

Samozrejme osobitnú kapitolu v tomto režime tvoria politické strany. Čo vlastne je politická strana? Sú to tí, ktorí sa zaregistrujú mesiac pred voľbami, dajú dohromady nejakú partiu a idú k voľbám? Je to hodnotovo usporiadané? Má to stabilnú väzbu na voliča? Predstavuje to záruky stability do budúcnosti? Ale zákon nič takéto nevyžaduje. Nepoučili sme sa z mnohých strán, ktoré ako výťahové vyšli a zanikli. Ani z toho, akú stopu zanechali po sebe a politickej scéne.

Samozrejme okrem zákon o politických stranách, vzniku registrácie a podobne je otvorená stále otázka financovania. Možností usporiadania je veľmi veľa a prichádzame k tomu, že aj voľby môžu byť organizované inak. Poznáme tri základné systémy. Väčšinový, ktoré som na Slovensku kedysi zavádzal. Poznáme systém, ktorý vychádza z miestnych zdrojov a je volený každý poslanec vo svojom volebnom obvode. Buď je to jednokolové alebo dvojkolové a poznáme aj kombinovaný systém, tak ako majú Nemci.

Samozrejme, že tieto občianske protesty otvárajú aj túto stránku, ako protesty usporiadať do budúcna. Otvárajú otázku postavenia parlamentu. Potrebuje Slovensko 150 poslancov? Môže mať menej. Potrebuje zvážiť otázky funkcii parlamentu. Je predovšetkým o funkcii kontrolnú vo vzťahu k výkonnej moci, ale aj výkon celospoločenských záujmov a aktivít, ktoré nemôžu začínať a končiť iba prijatím zákonov. Kto si pamätá, koľko bolo všeobecných rozpráv v parlamente o všetkých problémoch Slovenska? Dalo by sa spočítať na jednej ruke.

Kým v niektorých štátoch parlamenty vyšetrujú napríklad niektoré druhy obchodov, vyšetrujú stav niektorých negatívnych javov v spoločnosti, príčiny, vzťahy. Vytvárajú podvýbory, komisie a podobne, na Slovensku tento jav v tejto podobe nepoznáme. A nakoniec keď sa vytvorí vládna koalícia, v podstate každá je opretá o parlamentnú podporu a tá parlamentné väčšina akoby mala chrániť tú vládnu koalíciu aj vtedy, keď robí chyby.

V podstate okrem vyslovovania nedôvery, čo si väčšina takmer nikdy nedá, je aj druhý inštitút a to je interpelácia, ktorá je písomná otázka, písomná odpoveď a bez ohľadu na to, či je spokojnosť alebo nespokojnosť, väčšina zasa schváli tú odpoveď svojho ministra na tú otázku, aj keď nie je vecná a nie je priama. Čiže keď hovoríme o zmenách, tak aj v rámci demokratického systému možno zdokonaľovať, možno vylepšovať zastupiteľskú funkciu. Možno vylepšovať aj nástroje priamej demokracie.

www.ipolitika.sk

Povedzme referendum je neúspešné, len raz bolo úspešné, aj to len s úsilím všetkých pri vstupe do Európskej únie. Neúspešné aj preto, že má požiadavku nadpolovičnej účasti občanov Slovenskej republiky. Ak by sme túto požiadavku sťahovali aj na voľby, boli by vôbec voľby ohrozené, ako inštitúcia a či by boli platné. Našťastie tam to nie je. Prečo má potom zostávať táto definícia naďalej aj v referende?

Je veľa politických inštitútov demokratického Slovenska, ktoré zachovajú Slovensko demokratické, ale viac občianske. Zachovajú ho viac zodpovedné. Nesú nové princípy do ustálených vôd deľby moci a rozbijú to čo ho najviac polarizuje a najviac ničí, t.j. korupcia a nedostatok spoločenskej kontroly.

Druhá vec, ktorá zacvičila celou Európou a mala obrovský vplyv v celej Európe je otázka fiskálnej únie. Po dlhých rokovaniach, čo sa má stať a krajných názoroch o tom, aby Európska únia buď sa zmenila na spojené štáty európske alebo aby sa rozpadla sa dospieva k záveru, ktorý je jediný logický a správny, že otázky rozpočtovej politiky a jednotnej európskej meny musia byť v súlade, ale rozpočtovej politiky každého štátu. Dospeli spoločne k dohode, že ďalej takto nemožno a s výnimkou dvoch štátov Veľkej Británie a Českej republiky sa k spoločnému dokumentu pripojili všetci. Pritom aj Česká republika s výhradou, že nevylučuje neskoršie. Veľká Británia je viazaná cez trošku iné vzťahy a preto jej postavenie vždy vo vzťahu k týmto dohodám rezervovanejšie.

Ak štáty dospeli k tomu, že ich rozpočtové politiky a menová politika únie musia byť v harmónii. Tak si stanovili aj podmienky, za akých to bude prebiehať a aj sankcie voči tomu, kto pravidlá porušovať bude. Slovenská republika prijíma tieto podmienky. Samozrejme ešte musí byť ratifikácia v Národnej rade. Predpokladám, že pravdepodobne novozvolenej.

Ale je tu otáznik ale, dokážeme v priebehu tohto roku naštartovať celý vývoj tak, aby sme v budúcom roku neobdržali sankcie v podobe niekoľkých miliárd korún? Dokáže Slovenská republika naplniť podmienky a záväzky vo vzťahu k deficitu tri percentá hrubého domáceho produktu v ročnom rozpočte a 60 percent hrubého domáceho produktu celkove? Tých 60 percent plníme, ale plníme s tým, že ďalší vývoj Slovenska už nemôže byť založený na zadlžovaní. Do tých troch percent treba meniť rozpočtové pravidlá, ale treba meniť aj štruktúru výdavkov štátu. Otvára sa otázka, či tak je možné a nutné urobiť na úkor sociálne najslabších?

Odpovedám netreba. Štát má kopu neproduktívnych výdavkov, ktoré môže obmedziť bez dopadu na sociálne postavenie väčšiny jeho ľudí. Z hľadiska diskusii o Európe v tomto istom čase prebiehajú aj iné názory a aj v súvislosti s voľbami. Nechcem robiť politickú oponentúru a to nie je úloha komentára. Ale predsa len sú tu niektoré názory, ktoré sú pomerne dosť široko propagované o tom, že sa treba pripraviť na vystúpenie z Európskej únie alebo že treba spochybniť náš projekt a že sa všetko rozpadá a všetko končí.

Samozrejme sú aj iné názory, ktoré hovoria, že treba oslabiť ochranu euromeny a tým aj urobiť iné závery. Musím povedať, že tieto názory a názory v súvislosti s eurovalom isté dopady majú a majú aj v zmluve o fiskálnej politike, keď bolo stanovené, že nie súhlasom všetkých, ale súhlasom väčšiny sa budú prijímať závažné rozhodnutia v menovej a fiskálnej politike. A súhlasom väčšiny v celej Európe aj pre skúsenosť, ktorá sa získala na Slovensku, keď istá kvázi strana alebo 250 ľudí sa rozhodlo cez politický mechanizmus v štáte blokovať dohody všetkých ostatných.

Takže Slovensko predsa len jednu aktivitu vyprovokovalo. Aktivitu, že bude možné v týchto veciach rozhodovať aj bez nás väčšinovým princípom. Nemuselo to byť, ale pravidlá prežitia sú neúprosné a treba vždy vedieť, či budeme robiť politiku v záujme toho, aby sme sa páčili alebo či to bude politika v záujme toho, aby sme ľuďom poslúžili. V tomto prípade snaha o páčivosť zvíťazila nad užitočnosťou. A čo povedať tým, ktorí stále propagujú myšlienku, že by Slovensko mohlo z Európskej únie aj odísť?

My sme do Európskej únie vstupovali dobrovoľne na základe rozhodnutia v referende. Akékoľvek iné riešenie by muselo byť tiež urobené v referende. Nakoniec tu stojíme pred odpoveďou aj na to, ako by vyzerali potom vzťahy susedov, ktorí zostanú vo vzťahu k Slovensku, ktoré práve do krajín Európskej únie vyváža viac, ako 80 percent svojho exportu. Musíme brať do úvahy aj niečo iné. Slovensko po privatizácii je ekonomicky úplne odlišné. Väčšina štátov Európskej únie má na Slovensku svoje ekonomické záujmy. Banky nie sú slovenské, patri zahraničným spoločnostiam. Ak by takéto tendencie začali v našom živote prevládať, koľko vláda, ktorá by to chcela rešpektovať vydrží?

Je tam otázka, ako by sa pohybovala množstvo peňazí v obehu, cena peňazí, cena služieb a žiadna vláda takémuto tlaku neodolá. Je tu postavený aj iný princíp, ktorý diktuje zdravý rozum a zdravý rozum má aj jednoduché pravidlo a to jednoduché pravidlo hovorí, z rozbehnutého vlaku nikdy nevyskakuj. Môžeš na to škaredo doplatiť. Takže máme pred sebou dve udalosti, ktoré budú ovplyvňovať dosť dlho náš život. Občianske protesty pravdepodobne porastú na intenzite, sú sociálne odôvodnené a pravidlá Európskej únie, ktoré postihujú štáty sa budú musieť preniesť i na bankovú sústavu, kde je druhá príčina mnohých napätí a nedostatkov v Európe. Dámy a páni, ďakujem za pozornosť a teším sa o týždeň znovu. Dovidenia.”

(04.02.2012; Televízna stanica Central; Komentár týždňa; 07.00; 15 min.; Prepis: STORIN)

 

zdroj: hzds.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

One Response to KOMENTÁRE VLADIMÍRA MEČIARA: ZA SILNÉHO PREZIDENTA

  1. app brain hovorí:

    Superb website you have here but I was wondering if you knew of any forums that cover the same topics discussed here?
    I’d really love to be a part of community where I can get feedback from other knowledgeable individuals that
    share the same interest. If you have any suggestions, please let me know.

    Thanks!

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>