Kam kráčaš dieťa budúcnosti?

dana_g www.ipolitika.sk

Inštitucionálna výchovná starostlivosť má na Slovensku dlhú tradíciu. Ako učiteľka MŠ, pracujem v oblasti výchovy a vzdelávania viac ako 30 rokov a za svojho pôsobenia som zažila snahu o viaceré reformy týkajúce sa školstva.Najhoršia reforma bola hneď po roku 1989. Podľa môjho názoru, za veľmi nešťastné riešenie považujem zrušenie jaslí, tak ako súčasť predškolského zariadenia, ako aj inštitúcie ako takej. Detské jasle boli do roku 1989 považované ako zariadenie preventívnej zdravotnej starostlivosti a tvorili dôležitú súčasť systému pomoci rodiny s deťmi útleho veku. Detské sestry sa o deti do 3 rokov starali o fyzické a psychické zdravie. Formou hier a krátkych, ale zmysluplných činností deti sa primerane veku rozvíjali po telesnej, rozumovej a estetickej stránke. Do jaslí sa prijímali deti zamestnaných matiek. Tým, že jasle boli súčasťou materskej školy, boli v celodennej prevádzke. Miest bolo nedostatok, pretože počet detí na triedu mnohokrát prevyšoval kapacitné miesta. V roku 1982 bolo umiestnených do detských jasieľ 20.1% detí od 6 mesiacov do 3 rokov a plánovalo sa postupné zvyšovanie počtu miest pre deti tak, aby ich mohla využívať až takmer jedna štvrtina detí tejto vekovej skupiny. Odborníci však poukazovali na problémy, ktoré súviseli s inštitucionálnou starostlivosťou o tieto deti a odporúčali posunúť vek pre prijatie detí do jasieľ na 1 rok, resp. na 18 mesiacov, skracovať denný pobyt detí ako výsledok úpravy pracovného času matky. Starostlivosť síce zabezpečovali zdravotné sestry, ale dôležitú úlohu mal aj tzv. jasľový lekár – pediater, ktorý každý týždeň navštívil jasle 1-2 krát a venoval sa prevencii. Bola zabezpečovaná plnohodnotná strava 4x denne. Rodič platil jedine za stravu, ostatné bolo v réžii štátu, ktorý sa o svojich „zverencov“ príkladne staral. Hračky, hygienické potreby, výtvarný materiál, didaktické učebné pomôcky boli na vysokej úrovni a umožňovali deťom rozvoj poznania vo všetkých oblastiach.

.
Po zmene spoločenského systému sa jasle nevyhli zmene. Nebola to však zmena k lepšiemu, ale naopak. Najprv ich redukcia a potom v r. 1991 úplný zánik. V čom bola príčina? V zmene politického systému, keď si niektorí vplyvní vysokí politickí predstavitelia presadili názor, že v nových podmienkach ženy nebudú musieť byť zamestnané (predstava bola, že rodinu budú finančne zabezpečovať muži), budú sa starať len o rodinu a deti. Táto predstava, ako sa neskôr ukázalo, bola čistou utópiou. Mnohé podniky mali pre vlastných pracovníkov vlastné zariadenia. Keď sa zmenili ekonomické podmienky, tak z prvých úsporných opatrení bolo ich zrušenie. Rástla nezamestnanosť, rodiny nemali dostatočný príjem na krytie nákladov, klesala životná úroveň. Štát neprispieval finančne na fungovanie jaslí. Ako dôsledok nedostatku financií v rezorte školstva, sa medzi prvými rušili zariadenia detských jaslí, ktoré boli pod záštitou ministerstva zdravotníctva. Štát ani v súčasnosti finančne na fungovanie jasieľ neprispieva, dotáciu môže poskytnúť obec so svojich zdrojov, ak považuje existenciu jasieľ pre mladé rodiny v obci za potrebnú. Rodičia s danou situáciou spokojní neboli a preto MŠ SR reagovalo na tento stav tým, že povolilo prijímať do materskej školy deti už od 2 rokov. Kde už dá dieťa slobodná alebo osamelá matka, keď potrebuje nastúpiť do zamestnania, to už ministerstvo neriešilo.. Existenčné problémy samoživiteliek sú na hrane. Aby zabezpečili svojmu dieťaťu základné potreby, ktoré pre svoj vývin potrebuje, sú v súčasnej dobe prinútené požiadať o pomoc najbližšiu rodinu alebo hľadať opatrovateľku.
www.ipolitika.sk
.
Ale vrátim sa k deťom predškolského veku. V čase socializmu bol vypracovaný kvalitný Program výchovnej práce pre jasle a materské školy. Bol rozpracovaný na vekové skupiny samostatne. U detí vládla prirodzená disciplína, počet detí 35 nebol žiadnou výnimkou, morálne vlastnosti “nasávali“ formou rôznych hier, neboli voči sebe tak kruté, s vedomým klamstvom som sa stretla veľmi sporadicky. Deti mali úprimný záujem o knihy, rozprávky, príbehy atd. Ako učiteľky, vo všeobecnosti, sme mali prirodzený rešpekt. Úplnou samozrejmosťou boli plánované rôzne exkurzie, výlety, športové hry, školy v prírode, lyžiarske zájazdy. Všetky tieto aktivity boli preplatené zo Sociálneho fondu odborovej organizácie. Vzájomná úcta učiteľ-rodič-dieťa bola prepojená. Odzrkadľovala správanie sa detí ako k učiteľke, tak aj k samotnému rodičovi.
.
Po roku 1989 – po zmene systému, keď sa ľudia „vrhli do víru“ vytúženej demokracie, nastal zlom. Zrazu nebolo na nič a na nikoho čas. Deti citlivo reagovali na podmienky doma a výsledok na seba nenechal dlho čakať. Kvalitný Program výchovnej práce nahradil Štátny vzdelávací program ISCED 0, ktorý je dosť neprehľadný, ale za to necháva priestor pre tvorivosť. V rámci počítačovej informatiky sa deti stretávajú s počítačom nie len doma, ale aj v materskej škole. Zrazu tu máme problematické správanie detí k deťom, k rodičom, emočnú labilitu, voľnú rodičovskú disciplínu, (reakcie rodičov na upozornenia o ťažkostiach dieťaťa v správaní je negatívne – problém popierajú,) neprimerane veľa detí je agresívnych ( vďaka ti západná televízia, „strieľačky a zabíjačky“ na počítačoch ) hyperaktivitu, vzdor, úmyselné klamstvo, časté výbuchy zlosti, neurotiku.
.
Kam teda kráčaš, dieťa budúcnosti? K egoizmu a k ignorácii spoločnosti? Je len na nás, na ich rodičoch, do akého sveta ich povedieme a nedá mi nostalgicky zaspomínať a napísať, čo počúvam veľmi často.
.
Na slovenské školstvo sme pyšní už len boli…
Dana Grusová Košice, komunistka a kandidátka  za KSS vo voľbách do NR SR
zdroj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>