Ján Figeľ: KDH je pokojnou a konštruktívnou silou

janfigel www.ipolitika.sk

Kresťanskodemokratické hnutie chce aj po voľbách podporovať politiku zameranú na záchranu eura. Vymedzuje sa voči socialistickej politike Smeru-SD, aj voči liberalizmu SaS, pri hľadaní novej koalície však bude v prvom rade sledovať líniu podpory zamestnanosti a boja s korupciou. “Byť takouto pokojnou a konštruktívnou silou je potrebné aj pre dôveryhodnosť hnutia, ale aj pre službu Slovensku,” povedal v exkluzívnom predvolebnom rozhovore pre TASR predseda KDH Ján Figeľ.

Na internete sa objavil dokument, podľa ktorého váš podpredseda a minister vnútra Daniel Lipšic v minulosti spolupracoval s Vojenským obranným spravodajstvom a mal kontakty s človekom, čo niekedy pracoval pre izraelskú tajnú službu. Lipšic spoluprácu s VOS poprel a v prípade izraelského občana pripustil len krátke pracovné stretnutie. Ako to hodnotíte z pozície predsedu strany?

Minister vnútra Daniel Lipšic má moju podporu a na tom nemám čo meniť aj napriek rôznym, povedal by som, až spravodajským hrám. To, čo sa na Slovensku teraz deje, súvisí aj so stavom štátnych inštitúcií, kde opakovane, či z hľadiska úniku informácií alebo charakteru a postupov, je evidentné, že potrebujeme dať do poriadku spravodajské služby, generálnu prokuratúru a justíciu. Chcem to vnímať ako dozrievanie, súčasť celkovej transformácie demokratických inštitúcií. Máme dvadsaťdva rokov slobody, ktorá je aj darom, aj obrovskou zodpovednosťou. Ak sa pozrieme na rozdiel v tom, kde sme boli a kde sme dnes, je to úspešná cesta. Na druhej strane, ani sloboda, ani demokracia, ani právny štát nie sú raz a navždy dané. Vyžadujú si zodpovednosť, aktívny prístup aj občianskej verejnosti, ale aj politickej reprezentácie.

Spojitosť VOS s Lipšicom je len virtuálna, poprel ju rezort obrany aj sám podpredseda KDH. Ale jej spojitosť so škandalóznym odpočúvaním novinárov za ministra Galka je reálna. Nepotrebovala by nejakú výraznejšiu zmenu práve VOS-ka? Nakoniec, sám Lipšic sa vyjadril, že ten materiál na neho “ušili” najskôr bývalí spravodajskí dôstojníci…

Vyzerá to tak. Ale neviem to dovyšetriť, ani ďalej posúdiť. Jediné, v čom ma to utvrdzuje, je presvedčenie, že spravodajské služby na Slovensku je treba dať do poriadku. Máme tri, stoja veľa peňazí a jediné, čo z nich z času na čas vychádza von, sú väčšinou podozrenia až škandály.

Respektíve nevychádza von. Gorila síce z SIS vyšla aj tým správnym kanálom, ale nedoriešili ju zase orgány činné v trestnom konaní…

Čo sa týka Gorily, rešpektujem znepokojenie verejnosti nad tým, čo sa tu v štáte zrejme dialo a zároveň nebolo dôsledne konané, aby bola presadená spravodlivosť. Aby štátny záujem nebol v rukách finančných skupín, alebo nefungoval v prospech nejakých nekalých záujmov. Tento vývoj, osobitne od obdobia, ktoré Gorila pokrýva, bol dominantne v rukách predchádzajúcej garnitúry (vládySmer-SNS-HZDS, pozn. TASR). Zároveň sme dospeli do štádia, keď Generálna prokuratúra rok nemá vymenovaného šéfa, keď veľmi veľa prípadov v justícii vyvoláva skôr otázniky o spravodlivosti, než uistenie o tom, že je vymožiteľná.

Nastal teraz kritický bod, kedy sa musia zmeniť aj veci, ktoré sa doteraz posúvali len pomaly?

Do istej miery to súvisí s postupným transformovaním krajiny z totalitného obdobia a úvodného prechodu do zrelšej a stabilnejšej európskej demokracie. Je evidentné, že politické zmeny sú najrýchlejšie, tie prichádzali hneď s prvými voľbami. Mnohé z predchádzajúcich štruktúr sa integrovali do nových politických strán, čo len spájam s tým procesom, ktorý sme potom prežívali. Aj zneužívanie moci, aj otázniky nad tým, ako príklad slúžila novoetablovaná spravodajská služba za vedenia Ivana Lexu. Po druhé, ekonomická transformácia nasledovala po politickej a bola o niečo pomalšia, ale dnes je Slovensko v podstate etablovanou trhovou ekonomikou. Má svoje problémy, svoje slabiny, deficity, ale ekonomická transformácia je v podstate realizovaná. Tou treťou je oblasť justície a spravodlivosti…

…po formálnej stránke justícia transformovaná je, inak by sme nemohli vstúpiť do Európskej únie. Ak je tam nejaký problém, asi nie je primárne v legislatíve.

To nie je ani tak o samotnom systéme, ktorý naozaj bol zmenený, dokonca ústavnými zmenami, ale skôr o reálnom obsadení a charaktere. Pri súdnictve je to do veľkej miery späté aj s postupnou generačnou výmenou, ale aj s nedostatkom transparentnosti, otvorenosti a dynamiky z hľadiska vymožiteľnosti práva. Súčasťou toho systému je napríklad aj prokuratúra, ktorá je zdedená v pôvodnom modeli, teda je monokratická a už za minulej vlády vykazovala veľké otázniky z hľadiska efektívneho zabezpečovania zákonnosti na Slovensku. Toto sa ešte posilnilo neschopnosťou bývalej koalície v relatívne krátkom a jasnom procese zvoliť nového generálneho prokurátora.

Spôsobili ste si určité problémy aj sami, nikto nikoho neprosil, aby ste si fotili hlasovacie lístky, ako to robili poslanci za SaS. Vyvolávalo to reálne otázniky nad tajnosťou voľby. Aj podľa zdravého rozumu tam, kde musí každý ukázať fotku svojho hlasovacieho lístka, tajná voľba neprebehla. Až nakoniec vymenovanie zvoleného generálneho prokurátora pozastavil prezident.

Problém sa zrodil už na začiatku, zároveň to bol problém, ktorý sa stal súčasťou politických ťažkostí v koalícii. Ten bod zlomu alebo výhybka z očakávaného vývoja nastala v októbri 2010, keď sa v opakovanej voľbe koaličná strana SDKÚ-DS rozhodla nepodporiť kandidátku Evu Mišíkovú, ktorú podporili ostatné tri strany. To spôsobilo potrebu opakovať voľbu, pričom pán Dobroslav Trnka bol na úvod podporený aj z tejto koaličnej strany.

Hovoríte, že tri strany podporovali Mišíkovú, teda aj SaS. Ale podporovala ju naozaj? Akú úlohu v tom hrali esemesky zo spisu Sasanka? Richard Sulík potvrdil, že komunikoval s podnikateľom Mariánom Kočnerom, ktorý je blízky práve Trnkovi…

To je otázka na predstaviteľov SaS, ktorí sa či už z nerozvážnosti alebo práve v dôsledku nejakej dohody rozhodli fotiť počas tajnej voľby. Čo diskvalifikuje samotné takéto konanie, aj prípadne takého zvoleného kandidáta. Ja to dnes viac spájam s tým všetkým, čo tento nováčik na politickej scéne priniesol, lebo tak sa to nerobí, je to aj proti pravidlám, aj proti etike v zmysle demokratických postupov. Koho a ako volili, do svetla pochybností uviedli aj esemesky medzi, na jednej strane predsedom parlamentu, ústavnou osobou číslo dva v štáte, a na druhej strane človekom, ktorý bol políciou považovaný za “závadovú” osobu.

Ako by mali novinári pristupovať k anonymným materiálom? Na jednej strane sa ukázalo, že minimálne niektoré veci, ktoré sa píšu v Gorile, sa podarilo overiť, to ale neznamená, že je tam pravda všetko. Najzákernejší anonym je taký, ktorý mieša pravdy a polopravdy s nepravdami… Sasanku do istej miery potvrdil Richard Sulík, na druhej strane tu máme materiál o Danielovi Lipšicovi, ktorý je podľa neho samotného úplný podvrh, objavil sa na internete ešte jeden ďalší anonym o odpočúvaniach politikov, ktorý bol tak očividne pochybný, že ho už médiá ani nehrali…

Aj ja dostávam ako minister množstvo podnetov, mnohé z nich sú anonymné. Snažím sa ich rozlišovať podľa obsahu a zároveň preverovať, pretože je veľmi potrebné, aby sme aj v tomto marazme a čase rôznych obvinení a kampaní stáli pri pravde a stáli o pravdu. Aj novinárska česť a profesia by mala byť o objektívnosti, serióznosti, nie o nejakých hrách. Ak sa však aktér vyjadrí potvrdzujúco o obsahu alebo o rámci nejakých udalostí, tak je to dôvod na konzekventné hodnotenie…

Ale to už potom nie je anonymná informácia, ale čiastočne potvrdená…

…po ďalšie, ak vývoj reality, konkrétne súvislosti potvrdzujú, že konkrétny zámer bol naplnený, tak je pravdepodobné, že popis vychádza zo skutku, z faktu. Ale na dôsledné vyšetrenie, potvrdenie a zároveň konanie v zmysle zákona sú tu kompetentní a tí majú konať. Preto som spomenul predchádzajúcu garnitúru, pretože štyri roky po období 2005-2006 (kedy sa nahrávala Gorila, pozn. TASR) tu bola stabilná vláda, ktorá mala všetky predpoklady na to, aby sa veci vyjasnili a stíhali, potrestali, alebo vyvrátili. Ak to tak nebolo, človek sa môže pýtať: Bol to zámer? Bola to neschopnosť ? Alebo čo bolo za tým?

V Gorile sa spomínajú všetky vtedajšie vládnuce strany vrátane KDH a jedna opozičná, Smer-SD. Robert Fico v texte dokonca figuruje osobne. Budete vy považovať za dostatočné, ak polícia spis preverí a v rámci svojich možností k niečomu dospeje alebo nedospeje, alebo si budete po večeroch čítať Gorilu a rozmýšľať, ako to s tými zmienkami o ľuďoch blízkych KDH vlastne je?

My sme za 22 rokov prešli náročnými obdobiami a boj s korupciou bol vždy súčasťou našej politiky. Dovnútra i navonok, inak by tu KDH nebolo. Zároveň to Slovensko posúvalo dopredu v zápasoch s Mečiarom a jeho obdobím, kde nielen zákony, ale i ústava boli porušované, a poškodzované ekonomické záujmy štátu. Ak je tam spomínané KDH, cez predstaviteľov FNM, chcem len pripomenúť, že tí nie na základe dôkazov, ale aby nevytvárali otáznik alebo pochybnosť, odstúpili zo svojich funkcií. Ak je tam spomínaný môj predchodca, tak sa pýtam, kto ho to spomína? Je to tajomník Roberta Fica. Som presvedčený, že aj konanie KDH dnes, keďže má na starosti aj rezort vnútra, hovorí o tom, že chceme jednoznačne a razantne veci vyšetriť. Nielen dať na pravú mieru, ale dať aj priestor spravodlivosti. A to je podstatná vec.

Ak sa teraz do volieb objavia ešte nejaké ďalšie materiály – pán Lipšic aj spomínal, že už zachytil, že na neho možno niekto niečo pripravuje – ako k nim budete pristupovať?

Obozretne a aktívne. To znamená, veci treba preverovať a následne konať. Pri spise Gorila však ide o objektívnu činnosť potvrdenú SIS. A preto si vyžaduje aj veľmi starostlivé a aktívne konanie dnes už zriadeného vyšetrujúceho tímu.

Očakávate nejaké výsledky ešte pred voľbami? Alebo to bude z väčšej časti už na novej vláde…

To už je otázka naozaj na kompetentných. Očakávam, že dynamika krokov by mohla priniesť viac svetla, aj konkrétne rozhodnutia, v nastávajúcom čase. Ale nie je to ani moja úloha, ani neintervenujem do procesov, aby som mohol čokoľvek avizovať. Ale jednoznačne je v záujme politickej scény, ale hlavne spoločnosti a celej republiky, aby také dôležité pochybnosti alebo obvinenia boli vyjasnené. Vyžaduje si to aj etika, ale aj dôveryhodnosť štátu smerom dovnútra a navonok. Pritom by som chcel pripomenúť, že množstvo zásadných a dôležitých opatrení bolo prijímaných a aj dnes je prijímaných preto, aby takýto prípad bol minulosťou. To, čo sa zmenilo v minulom roku, že všetky zmluvy, ktoré používajú slovenské aj európske verejné financie, sa môžu stať platnými iba vtedy, ak sú zverejnené, je revolučný prelom z hľadiska finančných záujmov. A prinesie to veľa pozitívnych zmien aj v mentalite, kultúre a – samozrejme – aj v podnikaní. Dnes sa diaľnice stavajú za európske peniaze a európske, korektné ceny, čo znamená kontrolu vopred, počas a po stavbe. Žiadne hotelové PPP “rokovačky”. To je zásadná zmena, ktorá prospeje Slovensku, občanom, firmám a demokracii. Toto do istej miery považujem za najdôležitejšiu zmenu za rok a pol z hľadiska koalície, ktorá nebola dlhá, ale toto presadila. Bolo to zachytené v zákonoch a v reálnej praxi.

Myslíte si, že pohľad na končiacu koalíciu cez prizmu rôznych goríl a rozpadov, teraz najnovšie sa rozpadá kandidátka Obyčajných ľudí a nezávislých osobností, je trochu nespravodlivý? Že sa napríklad od takých vecí, ako o tretinu lacnejšie diaľnice, odvracia pozornosť?

Bolo by mi ľúto, ak by sme nevideli reálie, ktoré sú aj pozitívne. A zároveň problémy, ktoré nás môžu ťahať znovu na grécku cestu. Slovensko totiž v predchádzajúcich štyroch rokoch (vlády Roberta Fica, pozn. TASR) bolo na gréckej línii. Deficit, ktorý v roku 2009 a 2010 mala krajina – takmer osem percent – a chválenie sa vysokým hospodárskym rastom, je výrazom neschopnosti, nedostatku odvahy na skutočne ozdravné a udržateľné kroky. Ak by to malo pokračovať ďalšie roky, tak sme naozaj adeptom na podobné scenáre, aké sú už dnes viditeľné na juhu EÚ. Výsledok troch rezortov, ktoré sme ako KDH mali na starosti, sú, v skratke povedané, lacnejšie diaľnice, lacnejšie lieky a mafiáni za mrežami. Ani v jednom prípade to nebolo ľahké, všade červené čísla, zadlženosť, problémy…

V zdravotníctve ste na konci roka mali obrovský štrajk, v rámci ktorého došlo k hromadným ochoreniam lekárov, dokonca vyhláseniu núdzového stavu. Aj tam to muselo zájsť až tak ďaleko?

Ja som rád, že to nezašlo ďalej. Pretože v iných krajinách zachádzali ďalej. Konanie ministra od začiatku, ktoré konsolidovalo Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, dokázalo zredukovať náklady na nemocnice vďaka optimalizácii počtu lôžok a oddelení a zmena liekovej politiky, vytvorilo základné predpoklady pre to, aby sa v zdravotníctve začali veci dávať do poriadku. A zároveň rozpočet rezortu na rok 2011 a momentálny rozpočet boli najvyššie v doterajších dejinách. Zdravotníctvo potrebuje financie a zároveň potrebuje poriadok. Protest lekárov bol do veľkej miery politický, pretože sa snažil riešiť transformáciu, čo nie je téma pre lekárov, ale pre legitímne inštitúcie, ktoré majú na to mandát. Opustiť pacienta, odísť od lôžok je vyjadrením nielen protestu, ale odmietnutia Hippokratovej prísahy, pretože to už bolo vydieranie skrz to najcennejšie, ľudský život a zdravie. Myslím, že táto lekcia je veľmi dôležitá aj pre celý sektor, očakávam, že aktivisti, ktorí boli takí počuteľní pri téme platov, budú podobne aktívni aj pri definovaní etického kódexu a pravidiel pre boj s korupciou v zdravotníctve. Záväzok lekárov bol – do konca februára prísť s návrhom, ktorý bude účinný v boji proti korupcii v zdravotníctve. Slovensko to veľmi potrebuje.

Ako hodnotíte nápad Igora Matoviča vypočúvať politikov na detektore lži? Ľudia sú dnes z rôznych mediálnych hier zmätení, nikto nevie, kto má a kto nemá pravdu, sú tu rôzne konšpirácie, protikonšpirácie… Možno by si bežný človek aj povedal: Teraz ich pošlime všetkých na detektor lži a budeme vedieť, ako to naozaj je. Myslíte si, že by to ľudia ocenili?

www.ipolitika.sk

Možno niektorí. V dejinách boli najrôznejšie pokusy a utópie čistoty a poriadku, ktoré sa skončili veľmi zle, ak stavili na technológiu a nie na etiku. Etický rozmer pozná človeka podľa skutkov, podľa ovocia. Morálka uznáva, že každý je hriešny alebo omylný, nikto nie je perfektný, ale zároveň je treba vytvárať systém a vyberať jeho správcu tak, aby bol zodpovedným správcom. Na to sú voľby, na to sú výsledky práce politikov. Treba rozlišovať podľa skutkov.

Na druhej strane, nie je to trochu taký “gestapácky” prístup, nútiť poslancov, aby išli na polygraf?

Neviem, či gestapácky, ale veľmi nerozumný. Samotné zariadenia a výstup nie sú stopercentné, používa sa pre ťažkých zločincov ako doplnková previerka. Postaviť na tom politické spoločenstvo alebo politiku v parlamente a štáte, považujem za absurdné.

Cítite istú solidaritu s bývalými členmi KDH, ktorí svojou účasťou pomáhali spopularizovať kandidátku Obyčajných ľudí a nezávislých osobností a napokon takto neslávne dopadli, museli z kandidátky odísť?

Som rád, že to pochopili. My sme si to uvedomili už oveľa skôr. SaS bola nováčikom, v rámci SaS fungovalo zoskupenie Obyčajných ľudí a už v priebehu úvodného roka po voľbách bolo evidentné, že je to zvláštny fenomén, ktorý bol súčasťou nestability. Nestability, ktorej nakoniec koalícia musela podľahnúť, pretože sa rozhodli hlasovať proti vlastnej vláde, ktorá požiadala o vyjadrenie dôvery pri hlasovaní o eurovale. Ja to spomínam preto, lebo rok predtým hlasovali za euroval, o rok neskôr totálne proti, okrem jedného. Toto seriózna strana respektíve poslanecký klub neurobí. Cenu za to platí celý štát, pretože vďaka tomu nemôžeme dokončiť rozbehnuté potrebné zmeny, už či hovoríme o doprave, cestovnom ruchu, zdravotníctve alebo iných. A tí, ktorí hovoria, že sú proti Ficovi, prihrali týmto len a len jemu. Igor Matovič bol nositeľom nestability vo vnútri SaS a bol ním do istej miery aj pri zostavovaní kandidátky, ktorá bola len zoznamom, aj keď zaujímavým. Postoj OKS a KDS zároveň hovorí, že na kandidátke boli ďalšie strany a prísne vzaté, pre zoskupenie strán za normálnych okolností podľa zákona je predpokladaný iný postup – koaličný.

Znevýhodnenie koalícií, ktoré potrebujú na postup do parlamentu získať viac percent ako jednotlivo kandidujúce subjekty, účelovo zaviedol Vladimír Mečiar preto, aby poškodil Slovenskú demokratickú koalíciu, prípadne Maďarskú koalíciu. Obidve zoskupenia reagovali tým, že založili volebné strany SDK aSMK. Keďže sa odvtedy nenašla vôľa na zmenu zákona, je pomerne bežné, že silnejšie strany zoberú na kandidátku zástupcov slabších strán. Mal to podľa vás Matovič urobiť inak?

Mečiarove deformácie boli pre Slovensko naozaj nebezpečné a my sme na ne reagovali v roku 1997 a 1998 vytvorením tzv. volebnej strany. Tu však ide len o zoznam, ktorý je v rukách štatutára alebo štatutárky a ani nie o politický subjekt ako taký. Ani o koalíciu.

Matovič argumentoval, že oni sú na kandidátnej listine všetci niečo ako “kamaráti” a on sa stal štatutárom len preto, že zákon si formálne nejakého štatutára vyžadoval. Teraz však má ako štatutár právo vyhodiť do 48 hodín pred voľbami kohokoľvek z kandidátky. V normálnej strane by pred takýmto vážnym krokom musel zasadať nejaký orgán…

Tu ide o štát, nie len o nejaké kamarátske vzťahy. Pretože z volieb vychádzajú základné mandáty pre parlament, následne pre vládu, pre ústredné orgány štátnej správy, pre množstvo konkrétnych rozhodnutí vnútroštátnych aj medzinárodných. Ak tento rozsah vplyvu v krajine má vychádzať z nejakých nejasných a hlavne nestabilných individuálnych dohôd medzi jednotlivcami alebo skupinkami, je táto nestabilita rizikom pre celú spoločnosť a potom cenu za to platí svojím spôsobom každý. Systém stabilných, transparentných, dôveryhodných politických strán je pre štát a demokraciu veľmi potrebný. Tam vidím priestor na vylepšovanie, ale nie na nejaké laborovanie alebo obchádzanie tohto dôležitého predpokladu. Politika bez politiky je nonsens, strany bez členov sú bubliny alebo krabice, ako bývajú spoločnosti s ručením obmedzeným s adresou na P.O.boxe.

Nie sú jediní, máme tu 99 percent, ktoré síce má 150 kandidátov, ale nemá žiadnu históriu…

Ale má obrovské peniaze a človek sa pýta, odkiaľ. Komu to má slúžiť.

Komu to podľa vás má slúžiť?

Za KDH môžem povedať, že sme prekvapení tou hustotou, razanciou až asertivitou, akou cez rôzne médiá zaznievajú hlasy niekoľkých kandidátov tohto zoskupenia. Musí to stáť enormné milióny, z čoho a ako? Je jasné, že Slovensko potrebuje zlepšovať právne prostredie aj z hľadiska kampane a volieb.

Možno je to začiatok konca politických strán na Slovensku. V budúcnosti jednoducho podnikateľ nominuje na kandidátku 150 ľudí a zaplatí kampaň…

Dobre hovoríte, ale poviem jeden príklad. Slovensko je v strede strednej Európy. Na juh od nás je Balkán, na severe je Škandinávia. V Škandinávii sú procesy také transparentné a jednoznačné, že sú to krajiny, ktoré si dávame za príklad aj ekonomicky, aj kultúrne aj politicky. Pritom majú svoje problémy, majú svoje krízy a nestability, ale je to veľmi dôležitý obraz časti Európy. Na Balkáne alebo na juhu Európy sa dajú kúpiť celé politické strany, mandáty, v podstate ako keby peniaze rozhodovali o všetkom. My sme medzi tým a môžeme sa meniť podľa toho, čo tu prevládne. Také javy ako sú bublinové, P.O.-boxové, internetové strany, ktoré nemajú ľudí, ale majú peniaze, sú vždy nielen otáznikom, ale aj rizikom pre stabilitu spoločnosti a štátu.

Na poslednej schôdzi parlamentu chcela SDKÚ-DS presadiť uznesenie, ktorým by sa vyzval prezident na vymenovanie Jozefa Čentéša na post generálneho prokurátora. Vy sám ste krátko predtým vyzvali prezidenta, aby tak urobil, gesto SDKÚ-DS ste však v parlamente nepodporili…

Podľa mňa potrebujeme reálne skutky, dôveryhodné vážne postoje, nie gestá. Pracujeme na podaní na Ústavný súd. To je relevantný krok. Ale uznesenie parlamentu v tejto veci nič nerieši, je naozaj iba gestom, ktoré ani nebolo dohodnuté.

Čiže v tom bol problém, že nebola dohoda?

Nebola dohoda. Ak by bola, tak ručím, že KDH dohody dodrží. Ale opakujem, ak parlament chce v tejto téme účinnejšie pôsobiť po tom, čo už vykonal, tak je tým relevantným nástrojom jedine apel na Ústavný súd.

Je to aj reálny nástroj? Uvažujete o tom, že by ste dali dokopy tých 30 poslancov a napísali podanie?

Tu bude treba istú dohodu, jednak kvôli počtu poslancov, ale aj z hľadiska celkového vyznenia. Myslím si, že toto by bol legitímny postup a nástroj. Pracujeme na tom. Vrátim sa ale k začiatku: my sme sa dostali do tejto situácie po októbri 2010, keď nebol zvolený kandidát na generálneho prokurátora. Vtedy pre úspech boli všetky predpoklady a nebolo spochybnené nič z hľadiska procedúry alebo rokovacieho poriadku. A je mi ľúto, že dnes sme v situácii, ktorá hovorí o veľmi zložitom stave, pretože už od februára 2011 Slovensko nemá formálne vymenovaného generálneho prokurátora. Toto nemuselo nastať.

A nesúvisí to s obrazom, ktorý dosť často kreslí Robert Fico, zlepenca, ktorý nefunguje? Generálny prokurátor nie je jediná funkcia, ktorá nie je obsadená. Chýba napríklad nový šéf NBÚ, ale prázdne ostali aj ďalšie posty…

Súhlasím s tým, že koalícia nemala potrebnú súčinnosť na niektoré potrebné kroky. Najviac to spájam s pôsobením SaS. Pretože napríklad NBÚ bol riešený tak, že Richard Sulík oznamoval svojho kandidáta č. 1 alebo č. 2 na chodníku najprv médiám. Pritom ide z hľadiska bezpečnosti o špičkovú inštitúciu. Toto je istá cena za strany, ktoré hľadajú kandidátov do funkcií vo verejnej správe niekedy doslova na internete a inzerátovo. Preto hovorím, že Slovensko potrebuje stabilitu, počnúc politickými stranami. Bolo tu veľa “jednorazoviek”, alebo na osobe, na vodcovi postavených strán, ktoré ako kométy zasvietili, a už nie sú.

To znelo skoro ako pohrebná reč nad SaS-kou. Je pravda, že liberálne SOP a ANO skončili po svojom prvom volebnom období. Čím to je, že práve liberáli sú takí málo konzistentní vo svojich snaženiach? Myslíte si, že toto sú pre SaS posledné voľby?

Neviem, či sú oni až takí liberáli. Liberálny priestor sa označoval na Slovensku ako neobsadený. Kandidátka sa poskladala hlavne z ľudí, ktorí boli ochotní podporovať plný liberalizmus pri ochrane života a zároveň marihuanu ako tému pre mladých ľudí…

Ale bol tam aj Igor Matovič, ktorý je proti interrupciám…

Do programu si dali výhradu vo svedomí, ale nevedeli sme si porozumieť ani pri základnom východisku tohto pojmu. Kladiem nad to veľký otáznik, pretože ťažko potom dohodnúť s takouto stranou dlhodobú alebo strategickú líniu. Už som spomínal hlasovanie pri eurovale. Jedno pozitívne, druhé nielenže negatívne, ale aj za cenu pádu vlády. My sme s nimi mali spory pri témach, ako boli partnerstvá homosexuálov, alebo etické otázky, regulácia hazardných hier, ale vláda padla na európskej finančnej otázke. Európa sa na kalkulačke vypočítať nedá. Platy by sa mali dať vypočítať, ale Richard Sulík ani túto menšiu rovnicu nezvládol.

A bolo to určite v konečnom dôsledku takto? Lebo je veľa konšpiračných teórií, podľa ktorých by Sulík skončil mimo vlády bez ohľadu na to, aký postup by zvolil. Bolo to naozaj tak, že sa do poslednej chvíle rokovalo o eurovale, premiérka ako jednu z posledných možností využila spojenie hlasovania s dôverou vláde a napokon vláda padla? Nebol tam nejaký širší a dlhodobejší spor, ktorý týmto len vyvrcholil?

Podľa mňa tam bol istý trend, ktorý sa od jari 2011 prejavoval v postupných poklesoch preferencií, v lete bol veľmi viditeľný. Vtedy, v júli, nečakane a neférovo zhodili zo stola novelu zákona o čiernych stavbách bez jediného argumentu…

Myslíte si, že tým, ako im klesali preferencie, sa začali správať nervózne a spôsobovať problémy?

Bolo vidno isté postupy, ktoré boli proti logike, respektíve proti programovému vyhláseniu vlády, ktorá bola aj ich vládou. Zároveň sa blížila téma eurovalu, v ktorej avizovali a následne aj pripravili pozíciu, ktorá bola nekompatibilná s tým, čo premiérka respektíve ministri vlády negociovali a pripravovali. Pripravenosť na antikampaň voči eurovalu bola čitateľná už predtým, než sme sa k tejto téme dostali. To znamenalo rozhodnutie staviť všetko na jednu citlivú európsku, ale aj vnútroštátnu otázku. Kto na koho dopláca? To sú témy, pri ktorých sa rozpadajú manželstvá, rodiny, vzťahy medzi národmi, lebo vypočítať EÚ na kalkulačke sa naozaj nedá.

-Líder SNS Ján Slota je presvedčený, že euro ako také, bez ohľadu na naše postoje, jednoducho padne. A Slovensko míňa prostriedky a energiu na záchranu eura, ktoré sa podľa neho zachrániť nedá…-

Takže ešte máme “pár tankoch” a “nasadneme do tankoch”… (smiech) Euro sa zachrániť dá a aj má. A to nehovorím len ja, ale aj Nemecko, Francúzsko a väčšina štátov Európy, ktorá je nielen presvedčená, ale aj pripravená svoju vlastnú a spoločnú menu podržať. My nemáme lepšiu menu a to, že Grécko je chorá časť organizmu, nás neoprávňuje k tomu, aby sme nekonali vo vzťahu k stabilite a dôveryhodnosti eura.

Dá sa povedať, že sa Richard Sulík proti tomuto širokému frontu krajín bojujúcich za euro postavil vlastne sám, ako Dávid proti Goliášovi?

Ten príklad nesedí. Európa je tým Dávidom vo vzťahu ku globálnym velikánom, ak by som to mohol tak povedať, lebo sa dokázala pokojne spojiť, zblížiť, zmieriť po najdramatickejších krvavých vojnách a likvidáciách. Ja to považujem za obrovský prínos pre pokoj, stabilitu a prosperitu v Európe. Ak toto niekto nevidí, tak potom nechápe, o čom je Európa. To nie je o spoločnej mene alebo financiách alebo biznisoch, ale o spolužití, o tom, že európske národy môžu v tejto stabilite rozvíjať svoj záujem jednotlivý aj spoločný. Slovensko na tom ekonomicky nikdy nebolo tak dobre, ako je teraz. A či bude na tom lepšie, závisí od toho, čo budeme robiť doma z hľadiska ozdravovania a zároveň, čo budeme robiť spolu v rámci únie. Nedohodnúť sa, zablokovať, sa dá každý týždeň a veľmi jednoducho. Zoberte si napríklad bývalých vojnových rivalov, Nemecko a Francúzsko. Dnes si ani nevieme predstaviť tieto dva dominantné štáty ako vojnových oponentov, pretože ich vlády sa pravidelne stretávajú, ich kancelárka a prezident majú rokovania možno častejšie, než niektoré koalície na Slovensku.

Ktorú myslíte teraz?

No tak, za Fica sa veľa nerokovalo. My sme zase až príliš veľa rokovali, ale nevedeli sme, dokedy výsledok platí. (smiech)

Práve Robert Fico redukuje otázku nasledovných volieb na to, či umožnia vládu dvoch strán s účasťouSmeru-SD, alebo vznikne “zlepenec” všetkých ostatných strán… Aký je postoj KDH?

Slovensko malo za koalície Roberta Fica stabilnú vládu, ale nenazval by som ju zodpovednou, pretože vyvolať hospodársky rast na bezprecedentnom deficite nás posúvalo k tým krajinám, ktorým sa hovorí PIGS (Portugalsko, Írsko, Grécko, Španielsko, pozn. TASR). Ak bude Robert Fico vládnuť sám, tak si ani neviem predstaviť, že by realizoval inú politiku. Zrušiť 20-korunáčky u lekára, aká to bola odvaha? Bolo to populistické gesto bez alternatívy reálnych potrebných ozdravných krokov. Ale napríklad len VšZP preklopili za štyri roky z plus 9 miliónov eur na mínus 120, do kolapsu. To je jediný príklad, ktorý uvediem, ale mohol by som aj viac. KDH je pokojnou a konštruktívnou silou. Keby sme neprinášali toto, tak mnohé situácie, či už v 90-tych rokoch, ale aj následne, by boli oveľa dramatickejšie. Som presvedčený, že túto kvalitu potrebuje politika na Slovensku aj dnes. Na jednej strane je tu populárna a veľmi silná ponuka preSmer, ktorý aj z hľadiska doterajších skúseností, aj dnešnej ponuky, je socialistickým smerovaním, ktorého súčasťou je zadlžovanie a následkom bankrot. Či už hovoríme o firme alebo o štáte, na ceste zadlžovania sa nevyhnutne čaká bankrot. Jedinou istotou po bankrote je nezamestnanosť a bieda.

Je tu istá možnosť, že by znovu vznikla podobná vláda, ako tu bola posledného jeden a pol roka. Ale aj vzhľadom na to, že sa bavíme o predčasných voľbách, sa zdá, že stojíte medzi väčším a menším zlom. Ktoré je podľa vás väčšie a ktoré je menšie?

My by sme chceli hovoriť o dobre. A za dobrú pre Slovensko považujem cestu zodpovednosti, ktorá kombinuje podporu zamestnanosti a boj s korupciou. Toto sú dve základné priority pre KDH, ktoré považujem za rozhodujúce aj pre politickú debatu pred voľbami, aj po voľbách.

Smer-SD napríklad už avizoval, že váš minister Lipšic si pravdepodobne raz politicky zlomí väz. Ak by ste začali spolu rokovať o vstupe do vlády, Lipšic môže byť okamžite problém…

Smer nebude rozhodovať o ministroch KDH. O nomináciách KDH rozhoduje hnutie a som presvedčený, že tak ako teraz, tak aj do budúcnosti máme ľudí a vnútornú dôveru na to, aby sme ponúkli najlepší tím aj v parlamente, aj v exekutíve. Práve naopak, chcem povedať, že oproti tomuto socialistickému smerovaniu potrebuje Slovensko jasnú alternatívu a tak ako grécky model je výsledkom opakovaných socialistických vlád, tak je napríklad Nemecko pod vedením kresťanských demokratovveľmi silným príkladom schopnosti napredovať.

V Taliansku bola dlhodobo pravicová vláda a je v problémoch, v Maďarsku bola socialistická, vystriedala ju konzervatívna a tiež sú v problémoch. Dá sa to takto jednoducho interpretovať, že ľavica ťahá do dlhov a pravica ťahá z dlhov von?

Nie generálne alebo v zmysle absolútneho pravidla. Ale my sme tu mali vládu Roberta Fica, ktorý tak dominoval, že mohol rozhodovať o osudoch ministerstiev a ministrov, čo aj robil, a tá nás priviedla ku gréckemu deficitu. Vyhovárať sa na krízu, to je to najmenej, pričo m on hovoril, že kríza sa ľudí nedotkne. Nezamestnanosť za posledné dva roky mu stúpla o 126 tisíc ľudí, tak akože sa nedotkla? Práve odvaha a zároveň rozvaha pri prijímaní nevyhnutnhozdravných opatrení je to, čo potrebuje Slovensko. KDH to robilo aj teraz, aj v minulých koalíciách. Vďaka novej podpore chceme byť takouto jednoznačnou alternatívou voči socialistickému smerovaniu aj dnes. Byť takouto pokojnou a konštruktívnou silou je potrebné aj pre dôveryhodnosť hnutia, ale aj pre službu Slovensku.

ZDROJ: kdh.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>