Dr. Vladimír Šotter: Je súčasný systém školstva správny?

narod a spravodlivost www.ipolitika.sk

Vzdelávanie sa považuje za jeden zo základov spoločnosti, na ktorom máme budovať a nešetriť. Lenže takých, ktorí u nás razia heslo “za všetko plať a o viac sa nestaraj”, tu máme dosť.

Vysokoškolský titul už dvadsať rokov nemá takú hodnotu, ako tomu bolo kedysi. Devalvovali sme ho na úroveň, ktorú dnes dosiahne pomaly každý druhý. Niežeby sme sa tomu netešili – pokiaľ by to bol skutočný odraz kvality vzdelania a vzdelávaných, ako aj potrieb. Základnou príčinou tohto stavu nie je prirodzený dopyt súkromných zamestnávateľov, štátnych firiem a trhu práce všeobecne, ale plány sociálnych inžinierov na podľa nich nevyhnutne nutný počet vysokoškolsky vzdelaných ľudí v spoločnosti. Slovensko sa stalo s počtom na obyvateľa jedným z najhustejších sieti vysokých škôl v porovnaní s ostatnými štátmi v Európe. Pre vstup na vysokoškolské štúdium sa stratila základná podmienka: Výber a nie nábor. Je na hlavu postavené, že vysoké školy ešte pred začiatkom školského roka v inzerciách ponúkajú voľné miesta pre štúdium. Pamätám si, keď na vysokú školu bol nával a miest nedostatok. Netvrdím, že sem tam sa neprekĺzol niekoho známy, ktorý na to štúdium nemal, ale školstvo nikdy nekleslo na takú úroveň, aby vykonávali nábor (!). Dovolím si povedať, že požiadavky na študentov boli vyššie a študenti a pedagógovia zodpovednejší. Akademická obec v súčasnosti zložená z pedagógov a študentov už vo svojej podstate nemá skutočnú vnútornú opozíciu a vonkajšiu konkurenciu v kvalite. Hlavná vec, že tu máme akademickú nezávislosť a slobodu.

Nejde o blaho všetkých

Koľko je mladých ľudí, ktorí idú na prelome dospelosti študovať vysokú školu preto, aby pomohli svojej vlasti? Zisťujú vôbec mladí adepti a ich rodičia, čo by slovenský štát asi tak potreboval, a čo by bolo najlepšie študovať? Nie kvôli nim samotným, ale kvôli tomu, aby celá spoločnosť rozkvitala? Myslím, že nie. Ja vidím jedincov, nie spoločnosť, ktorí vedia, že na to, aby raz dostali dobré miesto, potrebujú školu. Nie len vedomosti a zručnosti, ale jej absolvovanie – titul a papier s pečiatkou, pretože dnes už je normálne žiadať vysokoškolské vzdelanie pomaly aj na pozície donedávna pre maturantov. Stačí ak sa im prilepia anglické názvy – office manager (sekretárka), či asistentka predaja, kedysi predavačka, ktorej postačil výučný list, dnes musí mať maturitu a ovládať anglický jazyk, pričom s anglicky hovoriacim nakupujúcim sa v podstate ani nestretne. Pri tých predavačkách sa na moment zastavím. Vtedajšie absolventky zväčša boli znalé širšej problematiky predaja, znalosti tovaru, úcty ku kupujúcemu. Dnes tieto bábiky si vás pod ťarchou očnej maľby ani nevšimnú a vziať tovar do rúk im robia problémy dlhočizne nechty. Skôr im ide o predvádzanie samých seba ako tovaru (pokiaľ neponúka seba ako tovar).

www.ipolitika.sk

Vidím aj jedincov, ktorí chcú uspieť – čo samozrejme to tak má byť – zarobiť si raz po škole peniaze, uživiť svoju rodinu, mať na dovolenku, na svoje koníčky. Problém je však na začiatku a nemôžu za neho študenti, ale systém. Problém je, že v súčasnom systéme sociálneho inžinierstva a politiky stanovených kvót vysokoškolsky vzdelaných ľudí. Lenže dosiahnuť vysokoškolské vzdelanie je rýdzo individuálny záujem jednotlivca. Je to investícia do vlastného života. Keď investujete, musíte vždy zvážiť, či sa vám vaše peniaze a čas nielen vrátia, ale ešte vám niečo zarobia. Ak zistíte, že vám nič nezarobia, alebo sa dokonca ani nevrátia, nie je to investícia, ale uloženie peňazí alebo dokonca dotácie. No a sme pri koreni veci všetkého. Štúdium vysokej školy nevníma akademická obec ako investíciu jedincov do seba. Akademická obec nechce, aby sme jej my ostatní do toho pchali nos. Nechce stav, kedy by boli skutočne merateľné výsledky jej práce. Chce len napĺňať štatistiky počtu vysokoškolsky vzdelaných ľudí a report smerom k EÚ o tom, ako plníme plán spoločných politík. Už vôbec netúži po tom, aby bolo do jej práce vidieť inými ľuďmi, ako sú oni sami. Takáto je predstava vznešených slov a slobode a nezávislosti.

Rozum do hrsti študenti

Priatelia študenti, až zase budete verbovaní do ulíc, alebo keď vás budú vyzývať predstavitelia škôl k nejakým demonštráciám, vezmite rozum do hrsti. Mohli by ste v uliciach nasrdiť dosť ľudí, ktorí to cez štátny rozpočet platia bez toho, aby z toho mnohokrát sami niečo mali, pričom za vašu prácu v budúcnosti vám budú platiť zase. O kvalite absolventov mnohokrát možno pochybovať (lekári, právnici). V žiadnom prípade nehádžem všetkých do jedného vreca, veď nakoniec medzinárodné súťaže študentov sú často ovenčené úspechmi slovenských študentov, len akosi sa o tom veľa nepíše a nehovorí. Predsa majú prednosť celebrity a neschopní politici.

Priatelia študenti, vaše štúdium je vašou vlastnou investíciou do vášho vlastného života. Odbor, ktorý ste sa rozhodli študovať, študujete pre seba, svoje budúce rodiny a pre svoje vlastné budúce uplatnenie. Pokiaľ sa však reálnym pohľadom pozriete na naše školstvo, a ja verím, že to tam vo vás niekde je, musíte sami uznať, že súčasný systém je pokrivený a nejaké drobné novely ho od základu nezmenia. Študovať odbory, ktoré vás neuživia, prípadne u nich už dopredu musíte počítať s tým, že vás bude živiť štát, ktorého jalová administrácia bujnie a má už teraz úplný prebytok ľudí, ktorí sú na verejných zdrojoch závislí, to je pod vašu dôstojnosť.

Študujte to, čo vás v budúcnosti udrží na prirodzenom a nedeformovanom trhu práce. Ak sa teraz, na začiatku svojho života, budete spoliehať na štát a verejné peniaze, už pri tom väčšinou aj zostanete. A to je to posledné, čo by slovenská spoločnosť potrebovala. Takých, ktorí u nás razia na začiatku príspevku mnou spomínané heslo: “Za všetko plať a o viac sa nestaraj”, tu máme dosť už teraz – a vy máte šancu to zmeniť. Záleží aj na vás mladí priatelia.

 

zdroj: nas.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>