Človek ako priemyselný odpad

clovek ako odpad www.ipolitika.sk

Vládnuca trieda nie je nijak zaviazaná riešiť prehlbujúci sa problém Tretieho sveta – chudobu. Znamená to, že chudobní ostanú na chudobu odsúdení? Vážny problém spočíva v pohľade rozvinutých krajín na krajiny rozvojové – málokedy my, obyvatelia vyspelého a civilizovaného sveta sa pozeráme na chudobné oblasti ako na územia obývané človekom – tým istým tvorom, akého považujeme za svoju matku, otca, priateľa, suseda, človekom, ktorý sa takmer ničím nelíši od nás, azda len kultúrou, zvykmi… a mierou chudoby. 

Mnohí z nás žijú v presvedčení, že za chudobu si väčšinou ľudia môžu sami. Za týmito názormi sa môže skrývať jedine nedostatok informácií alebo povrchnosť, v oboch prípadoch však uvedený postoj iba spečaťuje nešťastie druhých. Ak ide o otázku chudoby v jej širšom, celosvetovom rozmere, môžeme súhlasiť s niektorými závermi amerického ekonóma J. Sachsa zaoberajúceho sa touto problematikou už viac ako dvadsať rokov. Vo svojej knihe “End of Poverty” tvrdí, že za súčasným nerovnovážnym stavom máme hľadať čo i len mierny rozdiel medzi hospodárskym rastom jednotlivých krajín, ktorý permanentne vzďaľuje úrovne ich vyspelosti už dlhé desaťročia. Z tohto miesta potom vystáva nebezpečenstvo nerovnomerného rozvoja: akákoľvek ekonomická, vojenská, či technologická prevaha jednej krajiny vedie k strate suverenity krajiny druhej a naopak – bez patričnej úrovne suverenity nie je danej krajine z vonku dovolené dosiahnuť patričnú úroveň rozvoja. V minulosti podľa Sachsa

“…totálnu nerovnováhu medzi bohatými a chudobnými spôsobovala obrovská nerovnosť v prerozdelení majetku, znamenajúca tiež nerovnosť v prerozdelení moci, ktorá mohla byť zneužitá k vykorisťovaniu. Nadradenosť Európy opakovane nútila chudobnejšie kolónie konať v mene svojich bohatších pánov. Európski imperialisti nútili Afričanov pestovať tie trhové plodiny, aké si sami určili. Európske autority zaviedli daň na hlavu, nútiac tak Afričanov pracovať v baniach a na plantážach často stovky míľ od ich rodín a domovov. Európski investori a vlády zabrali prírodné zdroje vrátane minerálneho bohatstva a rozsiahlych zalesnených oblastí v Afrike a v Ázii. Súkromné európske spoločnosti vydržiavali v kolóniách vlastné armády na udržiavanie svojho “práva” vediac pritom, že v ťažkostiach môžu rátať s poskytnutím ozbrojených záloh od národných vlád.

Koncom deväťdesiatych rokov minulého storočia postupovali podľa tohto vzoru USA v Bolívii, keď presadili ukončenie pestovania koky v krajine. Prehĺbenie chudoby na vidieku nenechalo na seba dlho čakať. Nasledovala fiškálna kríza sprevádzaná občianskymi nepokojmi a stretmi medzi roľníkmi, políciou a armádou v uliciach. Pád bolívijskej vlády sa stal iba epizódou éry dlhodobej nestability.

Ľuďom v rozvojových krajinách nezriedka nepatrí pôda, nerastné bohatstvo, ani podniky. To všetko je majetkom tzv. vyspelých krajín (či skôr veľkých korporácií). Podľa Svetovej banky, len za posledné tri roky skúpili alebo pre svojich klientov prenajali zahraničné spoločnosti pôdu v Afrike o rozlohe Francúzka. Do špekulácií, aké môžu o pôdu pripraviť tisíce ľudí, sú zapletené aj americké univerzity vrátane Harvardu. Korporácia AgriSol Energy spolupracujúca s ďalšou americkou univerzitou v meste Iowa napríklad s vládou v Tanzánii podpísala dohodu, na základe ktorej budú uzavreté utečenecké osady čítajúce 162 000 ľudí. Utečenci obrábajú túto pôdu už 40 rokov…(Guardian, 2011).

Chudobní sú vďaka brutálnym zločincom (verejnosti predstavovanými ako “investori“), odsúdení na nedostatok jedla, pitnej vody a lekárskej starostlivosti. A ak by aj chceli protestovať, domáhať sa svojich práv a suverenity, pripomenieme im, že

“…behom doby americké vedenie nahradilo Mohammada Mosaddeka v Iráne, Jacobo Arbenza Guzmána v Guatemale, Patrice Lumumbu v Kongu, Ngo Dinh Diema v južnom Vietname, Rafaela Trujillo v Dominikánskej republike, Salvadora Allendeho v Chile, Daniela Ortegu v Nikaragui, Maurice Bishopa v Grenade a Manuela Noriegu v Paname.” (Fox, 2003).
Pod heslom „Čo najvyšší zisk, pri čo najnižších nákladoch!“  vytvoril globálny trhový systém z Tretieho sveta planetárny koncentračný tábor s účinnejšími izolačnými technikami aké „vyvinuli správcovia a dozorcovia v Osvienčime, či ruských gulagoch“ (Bauman, 2008). Aby si trhový systém udržal vo svojom globálnom koncentračnom tábore poriadok, využíva na to dozorcov – spriatelené režimy, ktoré sú zároveň spoľahlivými partnermi v obchode so zbraňami.

www.ipolitika.sk

Hospodárskou politikou nedovolí navyše presadiť sa chudobnejším krajinám na svojich trhoch, kde už zďaleka neplatia princípy slobodného podnikania. Obrovské štátne dotácie tak Spojených štátov ako aj Európskej únie robia západné trhy prístupnými len pre ešte silnejšie dotované, a teda lacnejšie produkty (napríklad čínske). „Severoameričania podporujú zo štátnych prostriedkov aj pestovanie kukurice, obilia, sóje a výrobu mäsa. Berú tak možnosť obživy rozvojovým krajinám a nepriamo prispievajú k rozširovaniu biedy a hladu.“ (Jurišta, 1998). Ani západné štáty, ani monopoly nestrpia žiadnu konkurenciu, zato však chudobným krajinám voľný trh vnucujú na základe metódy divide et impera.

Migračná politika Západu zas funguje dôslednejšie ako ostnatý drôt – aj ak sa zaň človek z Tretieho sveta živý a zdravý dostane, vo väčšine prípadov sa k nemu obyvateľstvo demokratických krajín správa ako k príslušníkovi menejcennej rasy.  Bauman podáva otrasné svedectvá o osude migrantov vo veľkej Británii. Uvádza príklad utečenky z Rwandy, ktorá „potom ako bola opakovane znásilnená a zmlátená, skončila na stoličke v policajnej stanici v Croydone, kde jej bolo dovolené zostať celú noc pod podmienkou, že nezaspí.“ (2008).

Iný prípad sa týkal odopretia sociálnej podpory z dôvodu neoprávnenosti a nezákonnosti mužovi z Angoly. Čo na tom, že na ulici našiel svojho zastreleného otca a matku so sestrou ponechané svojmu osudu nahé, niekoľkokrát znásilnené… (2008). Podobných prípadov je na tisíce. Ľudia, ktorým sa podarí utiecť z koncentračného tábora Tretieho sveta

…žijú na uliciach, hladujú, strádajú zimou, majú strach; niektorým neostáva nič iné ako prebývať v telefónnych búdkach a na parkoviskách. Nemajú prístup ani k peniazom ani k bývaniu, ani k jedlu, nesmú si nájsť platenú prácu a súbežne sú im odopreté akékoľvek sociálne podpory. A nemajú absolútne žiadnu moc nad tým, kedy, kde, a či vôbec budú ich žiadosti o azyl spracované”. (2008).

Ďalším prostriedkom na udržanie statusu quo sú rôzne zbierky, fondy, dary, atď. rozvojovým krajinám – viac ako o skutočnú pomoc tu ide o psychologický efekt, ktorý má na Západe presvedčiť verejnú mienku o humánnosti Západu, pomôcť zarobiť špekulantom a v rozvojových krajinách tlmiť prípadné sociálne napätie. Aj tieto dobročinné akcie však idú do peňazí a vládnuca trieda, pokiaľ je to možné, sa snaží šetriť aj tu. Stačí, ak sa zodpovedný orgán rozhodne neudeliť, alebo vziať štatút utečenca, ako sa to stalo v prípade vyše deväťsto tisíc ľudí utekajúcich pred konfliktom medzi Etiópiou a Eritreou a jeho následkami:

Z rozhodnutia OSN, ktorú podporili nevládne charitatívne organizácie, nie sú títo ľudia naďalej považovaní za utečencov, a nemajú teda právo na humanitárnu pomoc…Novou úlohou ich humanitárnych dozorcov sa stalo donútiť ich k odchodu…V tábore Kassala boli najprv zastavené dodávky vody; nato boli všetci obyvatelia z tohto priestoru násilne vytlačení a tábor bol vzápätí, rovnako ako ich domovy v Etiópii zrovnaný so zemou, aby sa zamedzilo akejkoľvek myšlienke na návrat.” (2008).
Rovnaký osud podľa Baumana čakal utečencov v ďalších táboroch a vyžiadal si tisícky obetí na ľudských životoch.

Napriek nemalým finančným darom a ďalším druhom pomoci rozvojovým štátom ide v skutočnosti len o zastieranie snahy vyspelých ekonomík udržať stav chudoby na svete na úrovni neohrozujúcej kumuláciu kapitálu v rukách záujmových skupín. Keby totiž najväčšie firmy sveta nepredávali do chudobných štátov zbrane, nevlastnili v nich pozemky a suroviny, keby chudobné štáty nemuseli Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a Svetovej banke (SB) platiť obrovské úroky z astronomických dlhov (a plniť pritom podmienky uvrhujúce ich ekonomiku a obyvateľstvo do ešte väčších problémov), muselo by sa ľudstvo, aby dokázalo prežiť, rozdeliť s bohatstvom, ktoré čím ďalej tým vo väčšej miere spočíva v rukách menšej a menšej komunity.

V tejto súvislosti je cynicky trefný výrok: „Ak zomrie jeden človek, je to smutné. Ak ich zomrú milióny, je to štatistika.“ Práve štatistika úmrtí na následky hladu, či bežne liečiteľných chorôb, ktorú pravidelne zverejňujú OSN, Human Development, či ďalšie medzinárodné organizácie je štatistikou najbrutálnejšej a najväčšej genocídy všetkých čias. Trhové pravidlá sú pravidlami ekonomickými, preto nie len že nedokážu spravodlivo regulovať zložité zákonitosti medziľudských vzťahov a už vôbec nie reflektovať a plne uspokojovať potreby človeka ako sociálnej bytosti, ale kategoricky menia ľudský život podriaďujúc ho svojím záujmom. Klasické ponímanie trhu ako nástroja k dosiahnutiu blahobytu väčšiny sa tu definitívne stráca. Naopak, začína prevládať pohľad na človeka ako na nástroj alebo prekážku ekonomického rastu.

Michal Frič
Literatúra:

1. BAUMAN,  Zigmunt. 2008. Tekuté časy. Život vo veku neistoty. Praha : Akadémia, 2008. ISBN 978-80-200-1656-0

2. FOX, Jeremy. 2003. Chomský a globalizácia. Praha : Triton, 2003. ISBN 80-7254-367-9

3. JURIŠTA, Ján. 1998. Sto mesiacov po „Nežnej“. Slovensko v závoze majetkového prevratu a medzinárodný kontext. Topoľčany : Prima-Print, s.r.o., 1998. ISBN 80-967762-1-5

4. Sachs, Jeffrey. 2005.The End of Poverty: Economic Possibilities for Our Time. New York: Penguin Press, ISBN 1-59420-045-9.

5. Vidal John and Provost Claire. 2011. US universities in Africa ‘land grab’. In: Guardian.[online], Wednesday 8, June 2011. [citované 7. február 2012]. Dostupné na: <http://www.guardian.co.uk/world/2011/jun/08/us-universities-africa-land-grab

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

One Response to Človek ako priemyselný odpad

  1. [...] ipolitika.sk This entry was posted in Domácí, Svět by admin. Bookmark the [...]

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>