10 nezodpovedaných otázok ohľadom druhej pôžičky Grécku

sas-logo www.ipolitika.sk

Stránka Open Europe zverejnila štúdiu, v ktorej uvádza 10 otázok ohľadom druhej pôžičky Grécku, ktoré musia byť vyriešené, aby sa predišlo neriadenému gréckemu bankrotu 20. marca. Veľa z nich však pravdepodobne nebude včas zodpovedaných.

www.ipolitika.sk

1. Dodržia Gréci svoje záväzky?
Je otázne, či Gréci znova neporušia svoje záväzky, ako tomu bolo už veľa krát v minulosti. Tento krát si to chcú jeho veritelia poistiť aj kontroverzným, nie celkom demokratickým spôsobom – hlavné politické strany v Grécku by mali podpísať dohodu, že bez ohľadu na zloženie vlády úsporný balík bude pokračovať. To znamená, že občania nebudú môcť v aprílových voľbách demokraticky zvoliť tie strany, ktoré by tento balík zastavili. Problémom tejto dohody je to, že dnešné hlavné strany by podľa aktuálnych prieskumov zrejme nemali väčšinu v parlamente – namiesto nich by ju mali 3 silno-ľavicové strany. Dokonca ani podpora dnešných hlavných strán nie je istá – líder menšej vládnej strany Nová demokracia otvorene presadzuje možnosť opätovného prejednania záväzkov Grécka v budúcnosti.
2. Sú záväzky gréckej vlády hodnoverné? Dokáže Grécko zaplniť tohtoročnú rozpočtovú dieru vo výške 325 mil. eur?
Už dnešné úspory sú na hranici toho, čo sú grécki občania ochotní zniesť. Vďaka tomu v Grécku veľmi výrazne rastie podpora extrémistických strán. Vláda sa síce môže na papieri zaviazať k žiadaným úsporám, ich plné uplatnenie v praxi je však aj po skúsenostiach z minulosti nepravdepodobné
3. Ako bude eurozóna financovať 94 miliárd eur potrebných pre začatie dobrovoľnej reštrukturalizácie?
Najväčším problémom je to, že súčasný euroval (EFSF) by musel na trhu emitovať dlhopisy v tejto výške, keďže nemá hotovosť, ale len záruky. Pri tejto obrovskej výške je však otázne, za akú cenu sa eurovalu podarí na trhu požičať tieto peniaze. Potrebný čas sa tiež veľmi rýchlo míňa – na zohnanie peňazí zostáva už len jeden, maximálne dva týždne. Pri uskutočnení však môžu pomôcť lacné peniaze, ktoré ECB požičia koncom februára bankám.
Problémom je tiež to, že je veľmi nepravdepodobné, že v súčasnosti plánovaných 130 miliárd na záchranu Grécka bude dostatočných na najbližšie 3 roky.
4. Zúčastní sa ECB na reštrukturalizácii? Ak áno, bude to stačiť na zakrytie 15 miliardovej rozpočtovej diery?
Prvá časť problému zrejme bude vyriešená – je pravdepodobné, že ECB sa reštrukturalizácie zúčastní a vzdá sa ziskov na gréckom dlhu vo výške spomínaných 15 miliárd eur. Stále však nie je jasné, či to bude stačiť na zakrytie ohlásenej 15-miliardovej rozpočtovej diery.
5. Koľkých súkromných veriteľov sa bude týkať reštrukturalizácia?
V posledných týždňoch bola táto dôležitá otázka prehliadaná. Súčasná napätá situácia však zrejme privedie súkromných veriteľov k tomu, aby akceptovali dobrovoľné straty – navyše keď Grécko hrozí tým, že pri veriteľoch môže pristúpiť k nútenej reštrukturalizácii.
6. Dosiahne Grécko plánované ciele rastu ekonomiky a zadlžovania?
Úsporné programy dostali Grécko do pasce – súčasné šetrenie znižuje umelo vysoký výkon ekonomiky, pomalšie šetrenie však nie je možné z dôvodu udržateľnosti financovania Grécka. Grécka ekonomika sa v minulom kvartáli zmenšila o 7 %, čo so sebou prináša aj príjmové problémy – predpokladané výnosy na daniach mali byť v januári 2012 o 8,9 % vyššie ako v januári 2011, namiesto toho sa však znížili o 7 %. Ďalšie optimistické rozpočtové a rastové ciele teda znamenajú, že Grécko bude mať veľké problémy s ich plnením.
7. Dostane sa vôbec niekedy pri súčasnom pláne grécky dlh na udržateľnú úroveň?
Aj pri súčasnom pláne by malo Grécko v roku 2020 dlh na extrémne vysokej úrovni 120 % HDP. Po viac ako desaťročí zahraničnej pomoci by tak skončilo tam, kde je dnes Taliansko. Aj po súčasnej reštrukturalizácii zostane dlh Grécka na úrovni 150% HDP. Open Europe teda tvrdí, že Grécko pri súčasnom prístupe nemôže tento problém vyriešiť a pravdepodobnejšie je, že bude aj naďalej žiť od pôžičky k pôžičke.
8. Kedy bude vyriešený problém fínskeho kolaterálu?
Pri minuloročnom júlovom summite sa Fínsku podarilo dohodnúť na zárukách pri svojej účasti na pomoci Grécku. Ohľadom tohto výnimočného ústupku však existuje stále veľa nejasností, pričom ich riešenie nemusí byť jednoduché.
9. Koľko peňazí môže Grécko získať z privatizácie?
Grécka vláda má obrovské množstvo majetku, ktorý je možné predať – od počiatočných hlasov, ktoré hovorili až o 300 miliardách eur, sa od neho neskôr očakávalo reálnejších 50 miliárd, čo bolo teraz znížené na 15 miliárd. Objavujú sa však chýry, že ani toto nebude dodržané, čo ešte viac naštrbí udržateľnosť gréckeho dlhu.
10. Potvrdia záchranu pre Grécko parlamenty v Nemecku, Holandsku a Fínsku?
V tomto prípade záleží na tom, ako budú zodpovedané vyššie uvedené otázky. Je však veľmi pravdepodobné, že strach pred kolapsom Grécka nakoniec všetky tieto krajiny prinúti podpísať záchranný balík. Nie je však možné vylúčiť, že nejaká krajina túto pomoc predsa zastaví, vo svetle pochybností dodržania vytýčených cieľov zo strany Grécka.

Zdroj: strana-sas.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

One Response to 10 nezodpovedaných otázok ohľadom druhej pôžičky Grécku

  1. píšete nezmysly hovorí:

    Táto politika bola vyskúšaná už v čase svetovej Hospodárskej krízy v rokoch 1920 – 30 a ukázala sa ako vysoko nefunkčná. Všetci dobre vieme o čo tu ide. Videli sme to na Argentíne. Je to podvod na ľudí (celý finančný systém je podvod!) a čím ďalej viac ľudí to chápe.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>