Vladimír Mečiar: Roky mnou občanom zakrývali oči, čo robili oni sami

meciar www.ipolitika.sk

04. 01. 2012 - Za mojich vlád sa korupcia nepreukázala, ani spojenie s finančnými skupinami * Gorila priniesla rozuzlenie * Radičovej vláda robí hlboko protištátnu politiku * Ak nebudeme urýchlene konať, čaká nás nová Viedenská arbitráž

* Ako hodnotíte začiatok roka 2012 v čase postupujúcej krízy, keď nik neočakáva pozitívne výsledky?

V. Mečiar: Najprv treba občanom SR poželať v roku 2012, aby žili zdraví, aby žili v spoločnosti, v ktorej si ľudia môžu veriť. A aby pocit solidarity, spolupatričnosti ich viedol aj k potrebe vybrať si reprezentantov, ktorí to budú garantovať. Rok 2012 začína tak, že ľudia neveria ústavným orgánom a vlastne ani nemajú prečo. Dva roky chýba stanovisko o tom, čo treba robiť. Program vlády bol už v okamihu jeho prijatia nerealistický. Bola to zlátanina niekoľkých predvolebných sľubov, ale nie dokument, ktorý by mal programovú hodnotu. Politická jednota vlády nestala za nič. Preto sa vlastne ani žiadne zásadné opatrenia neurobili. V tejto situácii sa prezident prihovára občanom. Je pekné, že spomenul vznik SR. Je pekné, že strieľali delá. Nie je však pekné, že žiaden iný štátny orgán akoby ani neuznal sviatok vzniku štátu a nevydal nejaké stanovisko. Vlastne nepovedal nikto nič. Mlčia. Prehliadajú tento dátum, čo nie je dobré.

* Prezidentov novoročný prejav neobsahoval víziu riešenia súčasnej situácie v roku 2012 v situácii, keď má naša hlava štátu výnimočné kompetencie a vláda je len poverená. Znamená to, že žijeme v akomsi obdobia bez jasnej koncepcie, čo, kedy a najmä ako urobiť pri správe vecí verejných?

V. Mečiar: Vo vzťahu k obsahu vystúpenia prezidenta SR je treba povedať, že ani prezident nemá jasno, čo ďalej? Všimnite si pasáž v jeho prejave, v ktorej odkazuje politikom slovami – ako politici. Zabúda, že je tiež politik. Dokonca postavený na najvyššiu štátnu funkciu. Čiže, potom kto vlastne má v spoločnosti povedať občanom ako ďalej, keď tí, ktorí sedia na rozhodujúcich miestach, sa vlastne vyhovárajú jeden na druhého. A víziu nemajú.

* Ani líder, ktorým je hlava štátu.

V. Mečiar: Máte pravdu v tom, že určitá časť slovenskej spoločnosti, mimo ĽS-HZDS, nemá jasno ako ďalej, lebo nemajú skúsenosti s riešením krízy. Prevažná časť je orientovaná na volebný zápas na negatívnej kampani jeden voči druhému a na nerealizovateľných sľuboch. Takže vlastne zasa tento efekt volieb zatieňuje reálny pohľad na stav vecí verejných. A zrejme tak nebude ani po voľbách. Niečo závisí od vývoja v zahraničí a niečo závisí od nás samých. Ale mali by sme mať jasno aspoň v tom, čo závisí od nás samých.

* Aké sú v tomto smere vlastne možnosti našich riešení?

V. Mečiar: Tie možnosti sú dve. Prvá je možnosť zmierniť dopady všeobecnej krízy, čo sa dá. A druhá, súčasne zakladať v tomto období oživenie a rozvoj tých odvetví, ktoré budúcich dvadsať rokov budú nosné pre Slovensko. A potiahnu celú spoločnosť za sebou. Nedopustiť, aby sa takmer polovica občanov Slovenska dostala do pásma chudoby. To by sme sa potom spreneverili všetkému, čo bolo.

* Rôzni proroci strašia všakovakými predpoveďami, čo sa stane. Ako ich vidíte?

V. Mečiar: Rok 2012 je významný nielen mayským kalendárom, ale je významným aj dvadsiatym výročím vzniku Slovenskej republiky. Nejde len o samotný akt vzniku, ten je uznaný, ale ide o naplnenie zmyslu toho vzniku. A to nás ešte len čaká.

* Radičová by chcela novelu Ústavy SR po voľbách zrušiť, ktorá prezidentovi dáva výnimočné kompetencie. Myslíte, že slovenská spoločnosť nájde dostatok síl napraviť tento stav, alebo naopak, bude vyhovovať niektorým silám u nás aj po voľbách?

V. Mečiar: Výnimočne s pani Radičovou súhlasím. Zmena Ústavy SR bola urobená za 24 hodín od dohody predsedov strán v skrátenom konaní. Nebol na to vôbec dôvod. Bola to politická špekulácia. Každý mal inú prioritu. Vládna koalícia, ktorá sa potápala, vedela, že musia byť predčasné voľby, čo vedel aj Smer. Na tom sa zhodli, ale súčasne založili situáciu, ktorá vládu zbavila reálnych kompetencií. A to vo veciach, ktoré vyplývajú zo zákona, ako aj vo veci z rozhodnutí, ktoré majú strategický význam. Ale čo je strategický význam, Ústava nepovedala. Závisí to od výkladu prezidenta. Chyba je v tom, že vlastne vláda nevládne, prezident neprezidentuje. A parlament, ktorý by mal byť hlavnou inštitúciou parlamentnej demokracie, sa vlastne správa ako ten, kto stratí zuby a vo vzťahu k vláde s jeho kompetenciami je doslova vykastrovaný. Nemôže nič. Takže vlastne vláda bez dôvery je vládou bez kompetencií. Vládou bez programu. Vládou bez politickej podpory.

* Ale rozhoduje.

V. Mečiar: A tak si ministri sami robia každý, kto čo chce. Lebo ani vláda neplní koordinačnú funkciu. Narýchlo uzatvárajú zmluvy a záväzky aké chcú. Vlastne kto ma dohliadať na nejaký záujem a všeobecné dobro? Politické strany, ktoré sú parlamentnými stranami, sa utápajú v túžbach po moci a v túžbach po rozdeľovaní zdrojov. To je veľmi ďaleko od toho, aby mysleli na toho človeka, ktorý nemá prácu, na toho človeka, ktorý sa bojí, čo bude zajtra, čím nakŕmi deti. A majú veľmi ďaleko od toho, aby rozmýšľali, ako zabezpečia ľuďom základné životné istoty. To znamená, aby si prácou mohli zarobiť. Aby mali taký príjem, aby mohli žiť tak, aby nemali obavy o fyzickú existenciu a aby im to prinieslo aj isté duševné dobro.

* Tieto témy však nik nerozoberá.

V. Mečiar: Lebo o tom sa vôbec nerozpráva. Lenže bez obnovy morálky, cieľov, bez návratu k ľuďom, k voličom, to nepôjde. Zrejme príde doba, ktorá si bude vyžadovať prehodnotiť aj teraz fungujúce politické systémy. Zmetie aj veľa politikov a bude vyžadovať aj zmenu týchto systémov. A to veľmi radikálne. Nebude to tak dlho trvať.

* Ako dokázali urobiť rýchlo zmenu Ústavy SR, dokážu ju aj tak noví poslanci rýchlo napraviť?

V. Mečiar: Je to vec výsledku volieb a zloženia parlamentu. Terajšia zmena Ústavy je ústavný nezmysel. Malo by to byť v každom prípade zmenené. Ale aj Ústava sama má svoj vývin a tiež po tých dvadsiatich rokoch treba vyhodnotiť, čo je blízke a čo otvorí dvere novým aktivitám v ochrane pred korupciou, novými nástrojmi regulácie spoločnosti. Tu je množstvo inštrumentov, ktoré sa dajú uviesť tak, aby politika, ekonomika a sociálna sféra boli v rovnováhe. Dnes je silne narušená.

* Keď hovoríte o ochrane pred korupciou, tak kauza Gorila preukázala prepojenie finančných skupín s politikou, napr. aj pri kupovaní poslancov, aby mohla pokračovať privatizácia. Iba vaša strana sa v nej nespomína. Cítite sa ako obeť tejto špinavej hry, do ktorej sú ako koaličné, tak aj opozičné parlamentné strany zrejme namočené?

V. Mečiar: Roky tieto strany kričali na mňa a HZDS. Roky mojou osobou zatierali občanom oči, aby nevedeli, že oni sú tí sami, čo to robia. Ja som ten priestor ani v opozícii, ani mimo parlamentu nemal. Keď som bol vo vláde, nebolo preukázané, že by som takéto kroky robil, alebo sa spájal s nejakými majetkovými skupinami.

www.ipolitika.sk

* Takže kauza Gorila je zjavne pravdivá?

V. Mečiar: Pokiaľ ide o kauzu Gorila, tam sú dve roviny. Jedna rovina odokrýva právny systém ako ťažko preukazateľný, pretože chýba originalita. Dá sa použiť len nepriamy dôkaz. Či to, o čom sa rozprávalo, sa aj stalo. Ak áno, je to nepriamy dôkaz. Priame dôkazy ako nahrávky, identifikácia osôb, sú možné, ak sa taký originál nájde. A on niekde je. Ale kde? Musia zistiť tí, čo stíhajú. Druhá rovina je chybou v spoločnosti, že strany v snahe vystupovať a približovať sa k ľuďom čo najviac, sú situáciou, keď štát obmedzuje náklady na strany, tak členské príspevky nestačia. A potom, keď idú do rôznych súťaží, naraz nemajú peniaze.

* Koho myslíte konkrétne?

V. Mečiar: Pozrite sa na 99 percentnú stranu. Vznikla hádam ani nie pred mesiacom, prihlásila ľudí na kandidátku a už vynaložila niekoľko stostíc eur na kampaň. Odkiaľ? Štát ich nedal. Na čom je to teda postavené? Ešte len vzniká a už je to postavené na korupcii? Ďalšie strany takisto. Z čoho budú hradiť náklady? A reálne príspevky sú tam povedané, kto koľko môže dať. Čím nákladnejšia kampaň, tým podozrivejšia strana.

* Lenže ako dodržať v tejto politickej sfére poriadok?

V. Mečiar: Pokiaľ ide o čistotu v politickej sfére, boli sľúbené zákony o politických stranách. Dodnes neboli prijaté. Dnes sa vraciame nielen k situácii financovania, ale aj k inej otázke. Čo je to politická strana? Aké má funkcie v tejto spoločnosti? Kto môže byť registrovaný ako celoštátna strana s právom účasti na voľbách? Veď sú to záujmové finančné skupiny lobistov, ktoré sa nazývajú strany. Vstupujú do volieb s cieľom olúpiť. Štyri roky vo výťahu vyťažiť z toho, čo sa dá a potom zbohom Slovensko.

* Viete si predstaviť ako upraviť podmienky v tejto oblasti?

V. Mečiar: Minimálne požiadavky na to, aby mohla byť strana organizovaná a pripustená k voľbám, by podľa mňa mali byť tri. Prvá, strana musí vykonávať pôsobnosť na celom území štátu a mať aj takúto organizačnú štruktúru. Druhá, počet členov strany v celom období nesmie klesnúť pod päť tisíc. Akonáhle klesá dole, už to nie je strana, už je to nejaké iné združenie. A tretia, musí svoju činnosť vykonávať najmenej rok. Takto sa dostávame do situácie, že síce strana sa nazýva stranou, ale bez akejkoľvek politickej skúsenosti. Vstupuje do parlamentu a ide riadiť štát. Spýtajme sa však občanov, čo takú stranu budú voliť. Sadnú si do auta, o ktorom vedia, že jeho vodič nemá vodičské oprávnenie a nevie riadiť auto? Ale svoj majetok takýmto zveria? Aj svoj život? Alebo iná otázka. Nechajú sa ľudia operovať lekárom, o ktorom vedia, že nemá žiadne lekárske vzdelanie a žiadnu lekársku prax, a pravdepodobnosť neúspechu je 99 percent? Ak tieto otázky uznávame, že sú rozumné, tak potom nevoľme strany, ktoré nemajú skúsenosť. Strany, ktoré nemajú pocit kontinuity. Strany, v ktorých sa ani nemali kedy vyprofilovať osobnosti. Potom z toho vyjdu len tlačítka v parlamente a tlačítka do mozgov.

* Ak táto kauza unikla z prostredia SaS, tak sa môžeme pripraviť, že niečo teraz vytiahnu na sulíkovcov a budeme tak mať vlastne kampaň vyťahovania odposluchov?

V. Mečiar: Neviem, z akého prostredia to uniklo, lebo to bolo na svete ešte skôr, ako bola vôbec SaS. Stále sa to pohybuje v nejakom začarovanom kruhu, že nie je priamy dôkaz. Ale podozrenie a pravdepodobnosť je veľmi vysoká. Ja by som to nezužoval len na Pentu. Myslím si, že sú firmy, ktoré sú v tom horšie ako Penta. To je môj osobný názor.

* Takže by to mohol byť aj boj finančných skupín?

V. Mečiar: Áno, skôr. Tiež to však nie je dôkaz, ale iba úsudok.

* Orbán zavádza zvláštny režim, ktorý dnes kritizujú aj USA. Máme sa obávať, že sa maďarská politika môže radikalizovať a ohrozovať aj slovenské národno-štátne záujmy?

V. Mečiar: Prečo môže a máme? Už to je. Práve táto vláda urobila chybu v tom, že mlčala. Nehovorila občanom pravdu. Ani v dnešnej situácii nehovorí pravdu. Prečo by Iveta Radičová, predsedkyňa jednej Sorosovej nadácie hovorila niečo proti režimu v Maďarsku? Veď ak sú to demokrati a bojujú za demokraciu, tak potom doma, i za hranicami za demokratické pomery sú všade. Ak v záujme demokracie sa v arabských krajinách vie nasadzovať armáda, tak prečo na Slovensku sa vo vzťahu k ochrane demokracie v susednom štáte nenasadzuje ani slovo? Sme v situácii, ktorá je vrcholne smiešna, že dopady týchto pohybov vo vnútri Maďarska smerujú dovnútra maďarskej spoločnosti, ale ich výstup je v zahraničí. A ten prvý, ktorý je na rane v tomto výstupe je práve Slovensko. A Slovensko sa tvári, že sa ho to netýka. Ale už o tom hovoria Američania, štáty EÚ, iné európske orgány, ale Slovensko zaručene mlčí. O čo ide? Orbán predsa od začiatku postavil všetko na nacionalizme. A ten jeho nacionalizmus prekračuje hranice Maďarska. Spolupracuje úzko s Jobbikom, ktorý hovorí o násilnom pripojení území. Kým Orbán hovorí nie priamo o násilnom, ale hovorí o politickom rozdelení občanov v iných štátoch. To politické rozdelenie ide na občanov Maďarska a iných občanov. A to politické rozdelenie už prebieha. Slovensko nemá o ňom presné informácie. Slovensko nemá informácie ani o tom, koľko strán zakázaných aj v Maďarsku na území Slovenska pôsobí. A pôsobia, o tom nech nikto nepochybuje. Dnes sme v situácii, že sa pre občanov Maďarska na Slovensku zavádza volebné právo, ale tým aj právo na kampaň. Čiže pokračujú v politickom delení obyvateľov podľa etnického princípu, čo je nezlučiteľné so základnými právami.

* Čiže maďarské strany si budú na slovenskom území robiť predvolebnú kampaň?

V. Mečiar: Podľa tohto, áno, na svojich kandidátov.

* Bude to možné z pohľadu nášho práva?

V. Mečiar: V každom prípade budú môcť maďarskí občania hlasovať a budú adresátmi tejto kampane. Aká bude technika, to je ešte otvorené. Horšie je, že zákony Maďarska presahujú hranice štátu. Zasahujú do zvrchovanosti iných štátov. Rozkladajú obyvateľstvo na etnickom princípe, čo naša Ústava zakazuje. Vytvárajú iné organizačné štruktúry na území cudzieho štátu a to aj politické štruktúry. A náš štát na to nič nehovorí. Môžem povedať, že kto mlčí, ten súhlasí. Takže vlastne táto vláda a jej politika, je hlboko protištátna. A išli sme dokonca až do takých extrémov, že náš bývalý minister obrany chcel požiadať maďarské vzdušné sily, aby ochraňovali územie SR a chcel im vydať vzdušný priestor Slovenska. Dostávame sa do pohybu, keď zlá ekonomická situácia nachádza výraz v prehnanom nacionalizme, v nedemokratickom centralizme, v presahovaní hraníc Maďarska, vytvárania pocitu ohrozenia u obyvateľov maďarskej národnosti len preto, aby hľadala pojivo a niečo iné, čo by nepovedali, že Maďarsko je v stave pred katastrofou ekonomickou, aj sociálnou.

* Prepásli sme teda šancu pripojiť sa ku kritickému americkému hlasu?

V. Mečiar: My túto šancu nevyužívame od prvého dňa po skončení volieb, kedy začala vznikať táto vládna koalícia. Ale nevyužíva ju ani jeden ústavný činiteľ. A dokonca ju nevyužívajú ani parlamentné strany, či koaličné, či opozičné. Pretože to nie je len o zakričaní na Budapešť, to je o cieľavedomej, systematickej politike v budovaní ochrany záujmov Slovenska. A toto sa nerobí.

* Mala byť odozva na aktivity Budapešti aj v podobe nejakej legislatívnej iniciatívy?

V. Mečiar: To nie je len v podobe legislatívy. Tých krokov, ktoré je potrebné urobiť, je strašne veľa. To je celá sústava činností štátnych orgánov, ktoré to musia sledovať, naprávať a štát musí nájsť vnútornú silu sa brániť. Ale musí aj nájsť silu v zahraničnej politike upozorňovať iné inštitúcie. V zmysle toho, čo nás zaväzuje členstvo v Rade Európy, členstvo v EÚ, členstvo v NATO, členstvo v OECD. Tam, kde máme spoločné členstvo vyžadovať, aby Maďarsko záväzky plnilo. Dnes koná proti týmto záväzkom. Pravda, tí, ktorí sú na strane Orbána, hovoria, je na spodnej hranici, ale ešte ju neprekračuje. Lenže z pohľadu našich záujmov je to už dávno za tým, keď hranica tolerancie prešla. Už Slovensko malo a bude musieť do budúcnosti konať, ak nechce vyvolať novú Viedenskú arbitráž.

Stanislav Háber

 

zdroj: hzds.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>