Štát dokázal vlani skresať deficit o vyše štvrtinu

sdku www.ipolitika.sk

Hospodárenie štátu napokon dopadlo v minulom roku ešte lepšie, ako bolo naplánované v štátnom rozpočte. Hotovostný deficit štátneho rozpočtu totiž podľa údajov zverejnených rezortom financií dosiahol ku koncu decembra 3,276 mld. eur, čo znamenalo medziročný pokles o 26,2 %. Oproti rozpočtu, ktorý počítal so schodkom 3,81 mld. eur, tak bol deficit nižší o viac ako pol miliardy eur.

“V porovnaní so schváleným zákonom o štátnom rozpočte sme dosiahlivýsledok, ktorý je o 530 mil. eur lepší. Toto považujem za skutočne dobrú správu,” konštatoval na margo zverejnených údajov na pondelňajšej tlačovej konferencii štátny tajomník ministerstva financií Vladimír Tvaroška. Ako dodal, lepšie hospodárenie štátnej správy by sa malo odraziť aj na lepších číslach za celý verejný sektor. Deficit verejných financií tak bude zrejme nižší, ako pôvodne rozpočtovaných 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP). “Podľa toho, čo dnes predpokladáme, tak ten deficit nielenže bude dodržaný, tých 4,9 % HDP, ale ak nepríde k nejakým nepríjemným prekvapeniam napríklad v samosprávach, tak veríme, že deficit za celý verejný sektor bude ešte o niečo lepší, ako sme plánovali, teda menej ako 4,9 % HDP,” dodal Tvaroška.

Medziročne a aj v porovnaní s rozpočtom lepší schodok štátneho rozpočtu sa podarilo dosiahnuť napriek tomu, že celkové príjmy aj výdavky za rozpočtovým plánom zaostávali. Príjmy však boli v rozpočte nadhodnotené predovšetkým pre plánované príjmy z eurofondov. Tie totiž ministerstvo financií pri zostavovaní rozpočtu naprojektovalo podľa požiadaviek jednotlivých rezortov s tým, že ak nebudú schopné tieto úrovne čerpať, rozpočet to neohrozí. Zároveň s nižšími príjmami z eurofondov totiž klesajú aj výdavky na spolufinancovanie. Celkové príjmy štátneho rozpočtu tak medziročne síce stúpli o 10,1 % na 12,002 mld. eur, celkový rozpočet však naplnili iba na 91,3 %. Celkové výdavky na druhej strane dokonca medziročne mierne poklesli o 0,4 %, keď dosiahli 15,278 mld. eur. V porovnaní s celoročným rozpočtom sa tak vyčerpalo 90,1 % výdavkov.

Väčšina celej vlaňajšej konsolidácie pritom podľa štátneho tajomníka pripadla na šetrenie vo výdavkoch. A to najmä v mzdovej báze, znižovaním počtu zamestnancov štátnej správy. Nižšie boli aj výdavky na spolufinancovanie k eurofondom. Na druhej strane štátnemu rozpočtu pomohli vyššie príjmy z dividend. Daňové príjmy, ktoré tvoria podstatnú časť príjmov štátneho rozpočtu, pritom medziročne stúpli o 9,3 % na 8,7 mld. eur. To zodpovedalo 99 % celoročne rozpočtovanej výšky. Výrazne rástli najmä príjmy z dane z príjmov právnických osôb, ktorej výber bol medziročne vyšší o 28,9 % na úrovni 1,62 mld. eur. Pri dani z pridanej hodnoty, ktoré je najvyššou položkou daňových príjmov, evidoval štát medziročný nárast o 7,3 % na 4,753 mld. eur, čo znamenalo prekročenie rozpočtu o 2,2 %.

www.ipolitika.sk

Rast zaznamenal rezort financií aj pri výbere spotrebných daní. Ten bol medziročne vyšší o 2,9 %, keď dosiahol 2,002 mld. eur. Za celoročným rozpočtom však výber spotrebných daní zaostal o necelé 4 %. Daň z príjmov vyberaná zrážkou medziročne naopak poklesla o 6 % na 143,3 mil. eur a pri dani z príjmov fyzických osôb zaevidoval rezort financií ku koncu roka sumu 112,1 mil. eur a medziročný pokles o 19,4 %. Toto číslo však ovplyvňuje skutočnosť, že daň z príjmov fyzických osôb je v súčasnosti jedinou podielovou daňou a takmer celý jej výber smeruje do rozpočtov samospráv v rámci fiškálnej decentralizácie. Výrazne však v minulom roku napredovali nedaňové príjmy. Tie boli medziročne vyššie o 26,1 % na úrovni 858,8 mil. eur a rozpočtovanú úroveň prekročili o 22,2 %. Medziročne o 8,2 % stúpli aj granty a transfery na 2,443 mld. eur, čo však znamenalo len 66,8 % rozpočtovanej výšky. Ich súčasťou sú aj spomínané príjmy z rozpočtu Európskej únie. Tie síce rovnako medziročne stúpli o 42,4 % na 2,031 mld. eur, z celkovo rozpočtovanej úrovne to však predstavovalo iba 60,7 %.

Pozitívnejšie v porovnaní s rozpočtom ako aj s predchádzajúcim rokom sa vyvíjali výdavky. Bežné výdavky, ktoré tvoria podstatnú časť celkových výdavkov štátu na základný chod štátnych úradov či mzdy pracovníkov štátnej správy, dokonca medziročne klesli o 1,4 % na 12,783 mld. eur a za celkovým rozpočtom zaostali o 9,1 %. Kapitálové výdavky síce medziročne stúpli o 5,4 % na 2,495 mld. eur, tie však za rozpočtovanou úrovňou zaostali ešte výraznejšie o 13,7 %. Štát mal v minulom roku podľa schváleného zákona o štátnom rozpočte hospodáriť s príjmami 13,148 mld. eur a výdavkami vo výške 16,958 mld. eur. Deficit štátneho rozpočtu je tak pre rok 2011 rozpočtovaný v objeme 3,81 mld. eur. Schodok verejných financií ako celku, ktorý okrem hospodárenia štátu zahŕňa aj hospodárenie ďalších verejných inštitúcií, sa rozpočtuje na úrovni 4,9 % hrubého domáceho produktu (HDP).

Pre rok 2012 parlament schválil rozpočet s deficitom 4,6 % HDP. Pôvodný plán počítal s razantnejšou konsolidáciou až k úrovni 3,8 % výkonu ekonomiky, avšak tieto plány narazili na prehlbujúcu sa finančnú a hospodársku krízu a tiež na pád vlády Ivety Radičovej. Ak by bol skutočný vývoj hospodárstva v tomto roku ešte horší, ako očakáva rezort financií, čo už naznačujú prognózy niektorých inštitúcií, diera v rozpočte na rok 2012 by sa mohla ešte zväčšiť.

 

zdroj: sdku-ds.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>