Reflexie Fidela Castra – Chávezova Genialita

fidel-castro-370x270 www.ipolitika.sk

Včera predniesol prezident Chávez vo venezuelskom Parlamente správu o činnosti za rok 2011 a program na rok 2012. Po skončení formalít, ktoré si vyžaduje tento dôležitý akt, predniesol svoju správu prítomným, medzi ktorými boli oficiálne osobnosti štátu, poslanci za všetky strany, sympatizanti a odporcovia, všetci, ktorých štát pozval na tento slávnostný akt.

Venezuelský líder, tak ako vždy, bol príjemný a úctivý. Ak ho niekto požiadal o slovo alebo objasnenie niektorého bodu, hneď mu vyhovel. Keď ho jedna poslankyňa, ktorá ho veľmi úctivo pozdravila, tak ako aj iní odporcovia, si pýtala slovo, prerušil správu a dal jej možnosť hovoriť – čo bolo veľkým politickým gestom. Bol som prekvapený ostrosťou výčitky poslankyne, ktorú adresovala prezidentovi a ktorá bola skúškou jeho gavalierstva a chladnej krvi, s akou reagoval na poslankyňu. Z jej strany to bola jasná urážka, aj keby to nebolo jej úmyslom. Jedine on bol schopný jej kľudne odpovedať keď sa vyjadrila, že je „zlodej“, čím myslela prezidentove kroky a prijaté zákony, ktorých bol autorom.

.
Potom, ako sa presvedčil o pravom význame použitého slova, reagoval elegantnou odpoveďou „Orol neloví muchy“ a ihneď, s veľkým kľudom, pokračoval vo svojej správe.
.
Bol to neprekonateľný dôkaz o rýchlej pamäti a sebakontrole. Iná žena, bezosporu s chudobného prostredia, emotívnymi a hlbokými slovami vyjadrila údiv nad tým čo počula a vyvolala hromadný potlesk drvivej väčšiny prítomných, ktorý svojou mohutnosťou presvedčil, že tlieskali nielen priatelia, ale aj mnohí z radov odporcov prezidenta.
.
Chávez prednášal svoju výročnú správu viac ako 9 hodín beztoho, aby prítomní strácali o ňu záujem a možno práve vďaka incidentu, správu počúvalo nesčíselné množstvo ľudí. Pre mňa, ktorý som veľakrát hovoril o pálčivých problémoch v rozsiahlych príhovoroch a keď mi záležalo, aby aj zložitým problémom rozumeli všetci, neviem pochopiť, ani jeho talent, ani ako tento vojak, zo skromných pomerov, si dokáže udržať takú čerstvú myseľ počas toľkých hodín prednášania správy beztoho, aby strácal silu a hlas.
.
Politika, podľa mňa je veľkým a rozhodným bojom ideí. Publicita je úlohou publicistov, ktorí zrejme poznajú techniky, ako dosiahnuť sledovanosť poslucháčov, divákov a čitateľov. Keby táto veda alebo umenie, neviem ako to volajú, sa zamerala na dobro ľudstva, zaslúžili by si úctu; takisto ako si ju zaslúžia tí, ktorí učia ľudí rozmýšľať.
.
Na venzuelskej scéne dochádza dnes ku veľkámu súboju. Domáci a zahraniční nepriatelia revolúcie uprednosťňujú chaos pred spravodlivým, usporiadaným a pokojným rozvojom krajiny. Človek, zvyknutý robiť analýzy skutkov v priebehu viac ako 50 rokov a pozorovať, so stále väčšími skúsenosťami, čo sa týka náhodilostí dejín našej doby a ľudského správania, dokáže dokonca predvídať vývoj udalostí.
.
Zaviesť dôkladný revolučný systém (Revolúciu), nebolo vo Venezuele ľahkou záležitosťou. Aj keď je to krajina so slávnymi dejinami, má ale ohromné prírodné zdroje, životne dôležité pre imperialistické veľmoci, ktoré určovali a stále určujú beh sveta.
.
Politickí lídri typu Rómulo Betancourt a Carlos Andrés Pérez, nemali ani najmenšie kvality, aby urobili niečo podobné. Prvý z nich bol mimoriadne samoľúby pokrytec. Mal dostatok príležitostí, aby poznal venezuelskú realitu. V mladosti bol členom politického byra Komunistickej strany Kostariky. Veľmi dobre poznal dejiny Latinskej Ameriky a úlohu imperializmu; poznal indexy chudoby a nemilosrdného drancovania prírodných zdrojov kontinentu. Nemohol nevedieť, že v takej bohatej krajine ako je Venezuela, väčšina obyvateľov žije v ukrutnej biede; svedčia o tom aj aj filmové materiály, uložené v archívoch.
.
Ako už toľkokrát vysvetľoval Chávez, Venezuela, počas viac ako polstoročia, bola najväčším vývozcom ropy vo svete; európske a americké vojnové krížniky na začiatku XIX. storočia sa zapojili do podpory nelegálnej a tyranskej vlády, ktorá odovzdala krajinu cudzím monopolom. Je tiež známe, že nespočetné fondy obohatili kapitál monopolov a venezuelskú oligarchiu.
.
Stačí, keď si spomenie, že keď som, po víťazstve revolúcie, navštívil po prvýkrát Venezuelu, aby som poďakoval za sympatie a podporu nášho boja, vtedy barel ropy nestál ani 3 doláre.
.
Keď som tam pricestoval druhýkrát, na akt ustanovenia Cháveza za prezidenta, keď prisahal na „umierajúcu ústavu“, ktorú držal v rukách Calderas, barel ropy stál 7 dolárov, a to aj napriek tomu, že prešlo 40 rokov od mojej prvej návštevy a takmer 30 rokov odvtedy, ako „zaslúžilý“ Richard Nixon vyhlásil, že dolár krytý zlatom už neexistuje a USA začali skupovať svet za papiere. V priebehu celého storočia bola Venezuela dodávateľom lacných pohonných hmôt pre hospodárstvo impéria a čistý vývozca kapitálu do bohatých, vyspelých štátov.
.
Prečo existovali viac ako storočie tieto odporné skutočnosti?
.
Velitelia vojenských síl Latinskej Ameriky študovali na privilegovaných vojenských školách v USA, kde ich vychovávali olympijskí šampióni demokracie v špeciálnych kurzoch, zameraných na udržanie imperialistického, buržoázneho poriadku. Štátne prevraty boli vždy vítané vtedy, ak boli zamerané na „obranu demokracie“ a spolu s oligarchiou, sa usilovali o zachovanie a zabezpečenie odporného systému, v ktorom nezáležalo, či voliči vedia alebo nevedia čítať, či majú alebo nemajú kde bývať, či majú alebo nie, zamestnanie, prístup k lekárskemu ošetreniu, ku vzdelaniu; na tom vôbec nezáležalo, ak bolo zaručené právo na vlastníctvo. Chávez vie vysvetliť tieto skutočnosti excelentnou formou, pretože nikto nepozná lepšie čo sa dialo v našich krajinách.
.
Čo bolo ešte horšie bola skutočnosť, že zbrane už boli veľmi moderné, sofistikované a ich použitie veľmi zložité, čo si vyžadovalo roky výuky a formovania vysoko kvalifikovaných odborníkov. Ich cena bola nepredstaviteľne vysoká a slabé ekonomiky tohoto kontinentu, ju nemohli zaplatiť, takže sa vytvoril mechanizmus väčšej podriadenosti a závislosti. Vláda USA, prostredníctvom mechanizmov, o ktorých ani nediskutuje s vládami jednotlivých krajín, určuje smer a politiky ich ozbrojeným silám.
.
Aj napriek tomu, nemálo čestných veliteľov, zhnusených toľkou nehanebnosťou, sa snažili odvážne skoncovať s touto potupnou zradou našej histórie bojov za nezávislosť.
.
Juan Domingo Perón v Argentíne, vojenský veliteľ, bol schopný naprojektovať v krajine politiku nezávislosti na základe robotníckych koreňov. Zvrhol ho krvavý vojenský puč a vyhnal z krajiny; držal ho v exile od r. 1955 do r. 1973. Po niekoľkých rokoch, pod ochranou USA, armáda opäť zaútočila na moc, zavraždila, mučila a nechala zmiznúť desaťtisíce Argentinčanov. Jej velitelia neboli schopní ani len brániť svoju zem v koloniálnej vojne, ktorú viedlo Anglicko proti Argentíne, v aliancii so Spojenými štátmi a hajdúchom Augustom Pinochetom a jeho fašistickou kohortou, sformovanou v Škole Amerík.
.
V Santo Domingu generál Francisco Caamaňo Deňó; v Peru generál Velazco Alvarado; v Paname generál Omar Torrijos a v ďalších štátoch kapitáni a velitelia, ktorí obetovali svoje životy v anonymite, predstavujú antitézu zradcov zosobnených v postavách Somozu, Trujilla, Stroessnera a v tyraniách Uruguaya, Salvadoru a iných a iných štátov Strednej a Južnej Ameriky.
www.ipolitika.sk
.
Vojaci-revolucionári nehovorili o postojoch, detailne vypracovaných teoreticky, pretože neboli akademikmi v obore politiky, ale mužovia s citom pre česť a s láskou k vlasti.
.
Aj napriek tomu treba vidieť, kam až sú schopní dôjsť po revolučných chodníkoch ľudia so cťou, odsudzujúci nespravodlivosť a zločin.
.
Venezuela je brilantným príkladom toho, ako vojaci-revolucionári dokážu skĺbiť teóriu s praxou v boji za nezávislosť našich národov, tak ako to urobili pred 200 rokmi pod geniálnym vedením Simóna Bolívara.
.
Chávez, venezuelský vojak zo skromných pomerov, vtrhne do politického života Venezuely inšpirovaný ideami Osloboditeľa Ameriky. O Simónovi Bolívarovi, nevyčerpateľnej studnici inšpirácie, Martí napísal: „…vyhral najväčšie bitky s bosými a polonahými vojakmi, …nikdy sa vo svete nebojovalo toľko a lepšie za slobodu…“
.
„…o Bolívarovi – povedal – sa môže hovoriť nekonečne veľa…“ „…to čo neurobil, ešte nie je urobené, pretože Bolívar musí toho v Amerike urobiť ešte veľa.“
.
Viac ako pol storočia neskôr, významný básnik Pablo Neruda napísal o Bolívarovi báseň, ktorú Chávez často opakuje. Posledný verš hovorí:
.
“V jedno nekonečné ráno som poznal Bolívara. V Madride, pri vstupe do Piateho regimentu. Otče, povedal so mu, si, či nie si alebo, kto si? A pozerajúc na kasárne Montaňa povedal: Zobúdzam sa každých sto rokov, keď sa zobudí národ.“
.
Ale venezuelsko-bolívarský líder sa neobmedzuje len na teóriu. Jeho konkrétne opatrenia nenechávajú na seba dlho čakať. Karibské štáty hovoriace po anglicky, s ktorými moderné luxusné krížniky diskutovali, či majú právo ubytovať turistov vo svojich hoteloch, reštauráciách a rekreačných strediskách, ktoré sú, v mnohých prípadoch, majetkom zahraničných firiem, ale aspoň poskytovali prácu domácim, budú navždy povďačné Venezuele za dodávky ropy, ktorú nakupovali od nej za veľmi výhodných podmienok v dobe, keď barel stál dokonca viac ako 100 USD.
.
Malá Nikaragua, vlasť Sandina, „generála slobodných ľudí“, kde CIA, prostredníctvom Luisa Posadu Carrilesa, potom, ako bol unesený z venezuelského väzenia, organizovala výmenné obchody zbraní za drogy, za čo zaplatili životmi tisíce synov tohoto hrdinského národa, je takisto vďačná Venezuele. Sú to príklady, ktoré nemajú porovnanie v dejinách našej hemisféry.
.
Ničomná Dohoda o voľnom obchode, ktorú Američania chcú nanútiť Latinskej Amerike, tak ako to urobili v prípade Mexika, urobila by z latinskoamerických a karibských štátov nielen svetový región, v ktorom je nahoršie rozdelené bohatstvo (pretože už ním je), ale tiž obrovským trhom, kde dokonca kukurica a iné potraviny, tradičné zdroje rastlinných bielkovín, budú nahradené rastlinami dotovanými USA tak, ako sa to deje už na mexickom území.
.
Opotrbované automobily a iné zariadenia presúvajú do mexického priemyslu; tak v mestách ako na vidieku sa strácajú pracovné miesta, rastie obchod s drogami a zbraňami, rastie delikvencia 14-15 ročnej mládeže. Nikdy predtým nebolo vidieť prepadnutý autobus plný ľudí, ktorí si zaplatili cestu za hranice, aby si našli prácu, ale boli fyzicky zlikvidovaní. Každý rok zomiera na hraniciach okolo 10 tisíc ľudí.
.
Nie je možné hovoriť o Bolívarskej revolúcii beztoho, aby sme nevzali do úvahy tieto skutočnosti.
.
Za takýchto sociálnych okolností musia vojenské sily zasahovať do nekonečných, zničujúcich vojen.
.
Honduras nie je priemyselnou krajinou, ani veľkým výrobcom drog. Aj napriek tomu ale, niektoré mestá tohoto štátu prekračujú rekord v kategórii násilných úmrtí v dôsledku drog. Na druhej strane ale sa tam týči dôležitá strategická vojenská základňa Južného komanda USA.
.
To čo sa tam deje, a nielen tam, ale aj vo viacerých štátoch Latinskej Ameriky, je Danteho scenár, z ktorého sa už niektoré krajiny dostávajú. Medzi nimi, a to v prvom rade, je Venezuela. Nielen preto, že má množstvo prírodného bohatstva, ale preto že sa vymanila z nenásytnej lakomosti zahraničných nadnárodných spoločností a uvoľnila značné politicko-spoločenské sily, schopné dosiahnuť veľkých výsledkov. Dnešná Venezuela je iná, veľmi olišná od tej, ktorú som poznal pred 12. rokmi – a to už vtedy som bol milo prekvapený ako Fénix znovu ožil z popola svojich dejín.
.
Spomeniem misteriózny počítač Raúla Reyesa v rukách USA a CIA, v súvislosti s útokmi, ktoré sami organizovali a zásobovali na ekvádorskom území, pri ktorých zavraždili zástupcu Marulanda a ďalších mladých, neozbrojených Latinskoameričanov, ako vtedy rozširovali svoju verziu, že Chávez pomáhal narko-teroristickej skupine patriacej do FARC. Skutočnými teroristami a obchodníkmi s drogami boli militaristické skupiny, ktoré dodávali drogy severoamerickým obchodníkom a títo nimi zásobovali najväčší drogový trh na svete: USA.
.
Nikdy som nehovoril s Marulandom, ale so spisovateľmi a čestnými intelektuálmi, ktorí ho dobre poznali. Zaoberal som sa jeho filozofiou a históriou. Bezosporu to bol odvážny muž, revolucionár. Už som sa vyjadril, že som nesúhlasil s jeho koncepciou politiky. Podľa mňa, 2-3 tisíc ľudí by bolo úplne stačilo na porazenie štátnej armády na území Kolumbie a jeho veľkým omylom bola snaha dať dokopy revolučnú armádu o takmer takej istej sile, akú mal odporca.
.
Dnes už technika zmenila mnohé aspekty vojny. Menia sa aj spôsoby boja. Konkrétne; strety konvenčných síl medzi veľmocami, ktoré majú jadrové zbrane, sa stali prakticky nemožnými. Na to, aby sme to pochopili, netreba mať znalosti Alberta Einsteina , Stephena Hawkinga a tisícky iných vedcov. Je to latentné nebezpečenstvo so známym koncom alebo aspoň by mal byť známy. Zrejme by museli prejsť milióny rokov, kým by opäť mali mysliace tvory podmienky na život na tejto planéte.
.
Aj napriek všetkému , stále cítim povinnosť bojovať – čo je úplne normálne u ľudského jedinca – aby sa našli riešenia pre rozumnejšiu a dôstojnejšiu existenciu.
.
Môžem potvrdiť, že odkedy poznám Cháveza ako prezidenta Venezuely, od čias konca Pastranovej vlády, vždy mu záležalo na mieri v Kolumbii. Umožnil, aby sa zrealizovali na Kube rokovania medzi kolumbijskou vládou a revolucionármi. Samozrejme – aby dospeli ku dohode o skutočnom mieri a nie o porážke.
.
Nikdy som nepočul od Cháveza, žeby bol podporoval v Kolubii niečo iné ako mier, ani som ho nepočul spomínať Raúla Reyesa. Vždy sme hovorili o iných témach. Veľmi si ctí Kolubijčanov; tisíce ich žijú vo Venezuele a všetci majú prospech zo sociálnych opatrení, zavedených venezuelskou Revolúciou. Takisto, aj kulumbijský národ si ho váži skoro tak ako venezuelský.
.
Chcel by som vyjadriť moju solidaritu a úctu generálovi Henrymu Rangelovi Silvovi, šéfovi Strategicko-operatívneho komanda vojenských síl, prednedávnom menovaného za ministra obrany Bolívarskej republiky. Mal som tú česť poznať ho pred viacerými mesiacmi, keď navštívil Cháveza na Kube. Počul som jeho pokojný, odvážny a veľmi jasný prejav, vzbudzujúci dôveru.
.
Riadil organizáciu vojenskej prehliadky s tou najväčšou dokonalosťou, akú som kedy zažil v Latinskej Amerike a dúfam, že poslúžila ako vzor aj pre armády iných našich bratských štátov.
.
Yankeeovia nemali nič spoločné s tamtou vojenskou prehliadkov a určite by ani oni neurobili lepšiu.
.
Je nanajvýš nespravodlivé kritizovať Cháveza za výdavky na nákup zbraní, ktoré tam defilovali. Som presvedčený, že nebudú nikdy použité na napadnutie niektorého bratského štátu. Zbrane a vedomosti musia kráčať po chodníkoch jednoty, aby vytvorili v Amerike, tak ako sníval Osloboditeľ, „…najväčší štát na svete; nie tak veľký pre svoju rozlohu a bohatstvo, ako pre slobodu a slávu“.
.
Toho, čo nás spája máme viac ako Európa alebo Spojené štáty; chýba nám len nezávislosť, ktorú nám upierali pčas celých 200 rokov.
.
Fidel Castro Ruz
zdroj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>