Práva v ceste prosperite

fric_michal www.ipolitika.sk

V praxi aplikácia práv ďaleko zaostáva za garanciou ochrany, ktorú majú poskytovať. Ich dodržiavanie vládnucej triede znižuje zisk, preto sa vedie celosvetová kampaň zameraná na ich maximálne oklieštenie. Pre názornosť budeme uvažovat o troch typoch práv tak, ako ich rozdelil britský sociológ Thomas Humphrey Marshall – o právach občianskych, politických a sociálnych.

Sociálne práva poskytujú občanom východisko k uplatňovaniu si politických práv. Bez nich nemá chudobný človek v porovnaní s bohatým napríklad rovnakú možnosť dosiahnut kvalitné vzdelanie a získat potrebný rozhľad, čo znižuje jeho šancu byť zvolený (teda uplatniť si jedno zo základných politických práv). Keller sa obáva, že chudobní si bez sociálnych práv nebudú môcť presadiť občianske práva v právnom procese a hrozí, že sa stanú „politicky marginalizovanými“ (Keller, 2006).

Ohrozené sú teda aj naše práva politické, ktoré ako záruka možnosti  každého občana podielať sa na legislatívnom procese, plnia funkciu záštity občianskych práv. Príslušníci nižších tried, si totiž sotva vedome volia dlhší pracovný čas, nižšie mzdy, alebo nezamestnanosť. Neuvedomujú si však, že každé voľby odovzdávajú svoje hlasy hercom vydávajúcim sa za politikov, či dokonca za zástupcov ľudu. Tragikomické pritom je, že sme si už všetci zvykli voliť pod vplyvom propagandy a nie na základe volebného programu, ktorého dodržanie v prípade víťazstva by sme mali právom požadovat. Navyše „…vzhľadom na to, že systém parlamentných volieb je založený na propagande za účelom získania hlasov, je to systém v pravom zmysle slova demagogický a hlasy je možné kupovať alebo s nimi manipulovať.“ (Al Kaddáfí, Zelená kniha).

K čomu povedie tento vývoj? K strate občianskych práv? Tým si podľa poľského sociológa Zigmunta Baumana (2008) „…nemôže byť istý nikto, pokiaľ nie je schopný uplatňovať svoje práva politické a pokiaľ sa táto jeho schopnosť nepremieta do zákonodarného procesu; pričom vyhliadka, že sa do neho premietne je prinajmenšom mizivá...“

www.ipolitika.sk

Situácia sa zdá byť vážna. Pesimistický je aj Wallerstein. Podľa neho strata legitimity štátu môže súčasne viesť k poklesu osobnej a kolektívnej bezpečnosti. „Tým sa nepochybne zväcší objem každodenného násilia v celom svetosystéme.“ (Wallerstein, 2005). Súčasný trend akoby viedol k anarchii. V platnosti ostávajú zákony ekonomické, pričom nepísané zákony slušného správania prestávajú existovať. Práve tie sú ale mnohokrát účinnejšie než aplikácia legislatívy, ktorá komplexne nedokáže obsiahnuť priestor medziľudských vzťahov. Vzniknuté vákuum vyplňuje  napätie. Násilie ako jeho ventil je podľa Wallersteina „…úplne normálnym dôsledkom hlbokých a ďalej sa prehlbujúcich nerovností…“ (Wallerstein, 2005). Na strane druhej je pravdepodobné, že so vrastajúcou neschopnosťou štátu udržat si poriadok, bude, v zmysle odstrašujúcej taktiky, naďalej rásť tvrdosť a neopodstatnenosť zásahov jeho represívnych zložiek, pretože, ako už poukazoval Engels, verejná moc sa zosilňuje priamo úmerne vyostrovaniu triednych protikladov (1951). Paradoxom je, že udržiavanie a posilňovanie tejto moci je platené najmä z daní tých, proti ktorým býva použitá. Nestáva sa totiž často, že verejná moc spravodlivo zakročí voči príslušníkom vládnucej triedy, kedže sú to práve oni, ktorí majú na tejto moci najväcší podiel.

Nič nenasvedčuje tomu, že by naše práva mali byť dodržiavané v nezmenenom rozsahu, alebo dokonca posilnené. Naopak – ich dodržiavanie znamená výdavky pre vládnucu triedu a stojí v ceste akumulácii kapitálu. V súčasnosti, pod zámienkou boja proti kríze, pracuje vládnuca trieda na systematickom odbúravaní sociálnych práv, ktoré jej stoja v ceste za ziskom ako prvé (čo sa zdôvodnuje ako nevyhnutnosť na ceste za ekonomickou prosperitou a blahobytom).

Strata politických práv ohrozuje práva občianske; avšak bez sociálnych práv zostanú politické práva pre väcšinu tých, ktorým boli zaručené zo zákona, nedosiahnuteľným snom, bezúčelnou fikciou alebo krutým žartom. Pokiaľ nie sú zaistené sociálne práva, chudobní nemajú možnosť aplikovať v praxi práva politické, ktoré im formálne prislúchajú. (Baumann, 2008).

Odsudzovanie sa ľudí na základe triednych rozdielov v plnej miere možno sledovat už dnes. Sprievodným javom roztvárania pomyselných nožníc medzi chudobou a bohatstvom sa stáva gentrifikácia – sťahovanie sa bohatých jedincov na okraj miest – do priestoru, kde sa doteraz koncentrovala chudoba. Príslušníci vládnucej triedy nachádzajú v tomto priestore skutočnú anonymitu a bezpečnosť. Opevnené vily strážené kamerovým systémom a v neposlednom rade silné veľké vozidlá SÚV symbolizujú svet, za ktorého múrami začína krutá realita pre väčšinu z nás. Ešte krutejšia však býva k obyvateľom Tretieho sveta, ktorý je sám o sebe príkladom marginalizácie najextrémnejších rozmerov. Marginalizácie,  ohrozujúcej aj nás a generáciu našich detí viac, ako sme si ochotní pripustiť.

 

Michal Frič

.

Literatúra:

1. ALL – KADDÁFÍ, Muammar. Zelená kniha.
2. ENGELS, Fridrich. 1951. Pôvod rodiny, súkromného vlastníctva a štátu. Bratislava : Pravda, 1951.
3. BAUMAN,  Zigmunt. 2008. Tekuté časy. Život vo veku neistoty. Praha : Akadémia, 2008. ISBN 978-80-200-1656-0
4. KELLER, Ján. 2006. Soumrak sociálního státu. Praha : SLON, 2006. ISBN 80-86429-41-5
5. WALLERSTEIN, Immanuel. 2005. Úpadok americkej moci. USA v chaotickom svete. Praha : SLON, 2005. s. ISBN 80-86429-44-X

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>