Pavol Hrušovský: Budúca vláda by mala mať ústavnú väčšinu

02_KDH_logo_basic_white rectangle_pozitiv_rgb www.ipolitika.sk

Po páde vlády Ivety Radičovej (SDKÚ-DS) nahradil Pavol Hrušovský (KDH) vo funkcii predsedu parlamentu Richarda Sulíka (SaS). Nazdáva sa, že niektorí liberáli, ktorí k pádu kabinetu prispeli, svoje konanie dnes ľutujú. V rozhovore pre TASR pripomína, že pre postoj SaS sa 10. marca 2012 uskutočnia predčasné voľby. Kto sa po nich ujme moci, nechce špekulovať. Myslí si však, že nová vláda by mala byť “proeurópska, proslovenská, stabilná, odvážna a mala mať ústavnú väčšinu”. Spolupráci so SaS veľkú šancu nedáva. Hrušovský hovorí aj o rokovaniach s lekárskymi odbormi a tiež o tom, aké bolo preberať funkciu po Sulíkovi.

Po páde vlády ste na poste šéfa parlamentu vystriedali Richarda Sulíka. Aké to bolo nastupovať do funkcie po ňom? Atmosféra v parlamente bola aj pre jeho konflikty s opozíciou dosť napätá…

Tým, že som mal istú skúsenosť z tejto ústavnej funkcie, to bolo pre mňa jednoduchšie. Pokiaľ ide o konflikt, ktorý bol evidentný, plný nedorozumení, niekedy až nenávisti prejavovanej v diskusii, pán predseda nie vždy prispel k tomu pozitívne. Ale patrí to už k parlamentarizmu. Niežeby som mu to vyčítal. Ja som skôr hľadal spôsob ako zvládnuť konflikt medzi poslancami, jednotlivými klubmi. Jediným mojím želaním bolo, aby parlament začal dôstojne fungovať, dôstojne dokončil toto funkčné obdobie a urobil to, čo ešte treba urobiť. Teší ma, že aj pod mojím vedením aj zásluhou porozumenia všetkých 149 poslancov parlament znovu získal tvár zákonodarného orgánu.

Bol Sulík dobrý predseda parlamentu?

Bol predseda parlamentu. V tejto chvíli nepovažujem za dôležité hodnotiť. Nakoniec tým, že prestal byť predsedom parlamentu skôr ako uplynulo funkčné obdobie, možno považovať za osobný aj politický neúspech osoby aj strany. S Richardom Sulíkom som sa snažil mať korektný otvorený vzťah. Často som sa s ním stretával, snažil som sa mu radiť. Nie vždy rady prijímal, ale bral som to ako istú vlastnosť, štýl, ktorý máme každý iný.

V posledných týždňoch rezonovali v spoločnosti aj v parlamente problémy v zdravotníctve. Do rokovaní s lekárskymi odborármi ste sa napokon pripojili aj vy. Prečo, keď nie ste ani lekár, ani odborník na zdravotníctvo?

Trošku vás opravím, nie pripojil, bol som požiadaný o to, aby som robil akéhosi mediátora medzi stranami, nazvem to sporu. Na jednej strane minister Uhliarik, premiérka a vláda a na druhej strane LOZ. Vtedy, keď sa ukázalo, že komunikácia na tejto úrovni prestala fungovať pre neochotu LOZ rešpektovať možnosti, ktoré vláda SR mala. Situácia sa dramatizovala, boli ohrozené životy občanov a ja ako ústavný činiteľ som sa tomu nemohol prizerať. Musel som do toho vstúpiť a bolo to pre mňa veľké ponaučenie a nové poznanie, ktoré na mne zanechalo trvalú stopu.

V čom bolo nové a akú trvalú stopu zanechalo?

Viete, v jednej chvíli, keď už sa zdalo, že tá dohoda nie je možná, mali ste na stole na jednej miske váh výplatnú pásku a na druhej životy ľudí. V jednej chvíli som nechápal, čo sa to deje. Nechápal som ľudsky aj lekársky prístup k povolaniu. Ohrozenie života človeka ma prinútilo k tomu, aby som odporučil stranám uzavrieť dohodu, aj keď som vedel, že z hľadiska štátu je veľmi riskantná. Že vyvoláva isté precedensy. Sklamal som sa v jednotlivcoch, v lekároch, ktorí boli ochotní ohroziť životy našich spoluobčanov za výplatné pásky.

Prečo minister Uhliarik nezvládol situáciu sám a prizvali si vás na rokovania?

Tu nešlo o ministra Uhliarika. Osobne som presvedčený, že minister Uhliarik trochu nezvládol mediálnu obhajobu transformácie nemocníc na akciové spoločnosti. Časť lekárov predstavila transformáciu ako prípravu na privatizáciu, čo je hlúposť. To odmietam aj ja. Keď to nadobudlo politický rozmer konfliktu, už bolo neskoro obhajovať tento projekt a tam niekde bolo treba vstúpiť do rokovania. Obhajovať cieľ, ktorý bol podľa mňa dobrý.

Ak transformácia mala pomôcť štátnym nemocniciam, a myslí si to aj KDH, ktorému patrí ministerstvo zdravotníctva, prečo poslanci KDH nehlasovali proti jej zrušeniu, ktoré navrhol Smer-SD?

Tam vznikla pomerne komplikovaná situácia, na ktorú som pána Kollára a jeho vyjednávačov upozorňoval. Hovoril som, že neviem garantovať výsledok, viem garantovať procesný postup. Oni si stanovili podmienku legislatívne upraviť platy, Zákonník práce aj zrušenie transformácie a ja som hovoril, že neviem garantovať, že za to budú poslanci aj hlasovať. Ja som bol rovnako vnútorne rozpoltený. Zdalo sa mi zvláštne, že by som mal zmeniť svoj postoj k tomu, čo som poldruha roka obhajoval, za čo som aj hlasoval, lebo to považujem za dobré systémové riešenie, a to len preto, že sa to niekomu nepáči. To je aj dôvod, prečo KDH nebolo ochotné pristúpiť na tieto podmienky. Pretože sme považovali transformáciu nemocníc za projekt, ktorý mohol pomôcť efektívnejšie, hospodárnejšie, transparentnejšie nakladať s finančnými prostriedkami určenými na zdravotnú starostlivosť o občanov.

Obhajujete transformáciu, ale nehlasovali ste proti jej zrušeniu. Zdržali ste sa…

Mohli sme hlasovať proti zrušeniu. Pozrite sa, Richard Sulík do toho vniesol, tak ako pri eurovale, chaos. Prekvapil všetkých a mne sa v jednej chvíli zdalo, že sa dohodol či už s opozíciou, alebo s Lekárskym odborovým združením (LOZ), že on pomôže, aj napriek väčšinovému nesúhlasu koalície, schváliť tento zákon. (SaS nehlasovala, znížila kvórum a umožnila tak zrušenie transformácie, pozn. TASR). A tam niekde sa celý problém spolitizoval. Tam som už cítil viac politické ako vecné dôvody nesúhlasu poslancov, pri ktorých sa možno zdalo, že nestoja za vládou, ale oni len chceli dať najavo, že si nedajú diktovať podmienky od LOZ a pána doktora Kollára.

Vďaka nepriamej podpore SaS bola zrušená transformácia. SaS tiež prispela k pádu vlády, keďže nepodporila euroval a koalícii chýbali hlasy na vyslovenie dôvery kabinetu. Padla vláda nechcene, alebo bol euroval dobrou príležitosťou ukončiť koalíciu, ktorá od samého začiatku nefungovala.

Snažil som sa dlho počúvať a kládol som aj mnohým kolegom zo SaS otázky na konkrétnu tému riešenia krízy v eurozóne. Ponúkali riešenia v tom zúženom pohľade na také technické prístupy k ekonomickým rozhodnutiam. Ale absentovala mi u nich širšia politická zodpovednosť za toto rozhodnutie. Z hľadiska nášho členstva v EÚ, z hľadiska možných rizík, ktoré hrozili z toho, že SR môže zmariť jeden vážny projekt, ktorý si kládol za cieľ ozdraviť ekonomické prostredie eurozóny. Sám som do poslednej chvíle, hoci ma všetci kolegovia presviedčali, veril, že Richard Sulík a SaS nepoužije tento bezprecedentný postoj pri hlasovaní. Nepoznám prípad, že by si vlastná koalícia, ktorá mala dobrý projekt vládnutia, odvolala vlastnú vládu. Nechápem do dnešného dňa, ako sa to mohlo stať a či sa to malo stať.

Hovoríte, že koalícia mala dobrý projekt vládnutia. Ale veď od samého začiatku nefungovala. Mali ste neustále problémy. Vláda padala pri voľbe generálneho prokurátora (GP), nedodržiavali sa dohody…-

Treba povedať, že strana SaS vniesla do slovenskej politiky chaos a zmätok. Len preto, lebo strana nebola jednotná. Od začiatku sa ukázalo, že ich poslanecký klub bol rozštiepený, dohody aj preto nevznikali ľahko. Nechcem teraz hľadať hlavného vinníka len tam, ale sú to neskúsení politici, nepripravení niesť zodpovednosť za riešenie problémov štátu. Politici, ktorí mali možno skúsenosti s riadením firiem, ale nie s mocenskými nástrojmi, ktoré politika vyžaduje, aby ste ich ovládali. A často som cítil, že u týchto typov politikov absentuje zodpovednosť za krajinu. A tam niekde sme si prestali rozumieť. Nechápali sme niektoré rozhodnutia a potom to zvyšovalo nedorozumenia, nervozitu, konflikty… A hlasovanie o eurovale bolo len potvrdením obáv z nových, neskúsených, politickou súťažou neoverených jednotlivcov, ktorí potom spôsobili pád vlády. Dnes si myslím, že to mnohí z nich ľutujú, ale toto rozhodnutie sa už zmeniť nedá. Len novými parlamentnými voľbami.

www.ipolitika.sk

Po nich SaS môže byť opäť v parlamente. Viete si ešte predstaviť koalíciu s ňou?

Tá skúsenosť je veľmi čerstvá. Ja si neviem predstaviť, že strana SaS dokáže zmeniť svoj postoj k EÚ, k zodpovednosti za niektoré systémové rozhodnutia ohľadom finančnej politiky štátu tak, aby sme sa dokázali dohodnúť. V tejto chvíli skôr nie ako áno.

Ak nebude bez SaS možné zostaviť pravicovú vládu a nepôjdete s nimi, pôjdete do veľkej koalície?

Budem veľmi otvorený. Tie problémy budú pribúdať a s nimi sa bude zväčšovať aj nárok na mnoho odvážnych a dobrých rozhodnutí, ktoré nebudú prijímané s nadšením vo väčšine verejnosti. Som presvedčený o tom, že bude v budúcom parlamente mnoho hlasovaní, pri ktorých bude treba ústavnú väčšinu, pretože mnohé rozhodnutia zo strany EÚ si budú vyžadovať zmenu legislatívy na Slovensku. Osobne by som si želal, aby budúca vláda bola proeurópska, proslovenská, stabilná, odvážna a mala ústavnú väčšinu. V tejto chvíli je predčasné hovoriť, kto by ju mohol tvoriť.

Kritériá na budúcu vládu, ktoré ste spomenuli, dokáže v podstate splniť len koalícia Smeru-SD s nejakou inou stranou či viacerými stranami. Takže, KDH by išlo do koalície so Smerom-SD?

Na túto otázku nebudem odpovedať, pretože nekrič hop, kým si nepreskočil. Výsledok volieb ukáže, ako občan vníma súčasné politické strany, ich politiky a akú dôveru má v to, čo ponúkajú po voľbách urobiť a o čom sú ochotní a pripravení rozhodnúť. Ja nie som zástanca spolupráce s nejakou konkrétnou politickou stranou, ale nedá mi nepovedať, že aj zo skúseností z minulosti je pre KDH najprirodzenejší partner SDKÚ-DS a Most-Híd. Tam niekde sa uzatvára moja predstava o možnej spolupráci. Ale voľby možno ponúknu úplne nové pozície pre vyjednávanie. KDH bude postupovať zodpovedne a principiálne.

KDH, SDKÚ-DS a Most-Híd spolu nebudú schopné zostaviť sami koalíciu. Už po minulých voľbách ste mali málo hlasov a potrebovali ste SaS. Teraz to zrejme lepšie nebude. Takže prichádza do úvahy len spolupráca s ďalšou stranou. Ak by sa dostali do parlamentu matovičovci, spojili by ste sa s nimi v záujme vytvorenia pravicovej koalície?

Projekt kandidátky jednej politickej strany, na ktorej sú ďalšie politické strany, sa ukázal ako zlý. Preto ja osobne neuprednostňujem spoluprácu KDH so stranami, ktoré v parlamente vlastne nebudú reprezentovať nejakú konkrétnu politiku strany, ktorá kandidovala. Toto bude znovu viac strán, ktoré si budú presadzovať svoje záujmy a preto by som takúto vládu považoval za veľmi nestabilnú v čase vrcholiacej krízy problémov, ktoré môžu prísť.

Potom už prichádza do úvahy iba spolupráca so Smerom-SD, ktorý sľubuje stabilitu potrebnú v čase krízy. Išli by ste do dvoj- alebo trojkoalície s touto stranou?

Na tieto otázky sa nedá odpovedať teraz tak konkrétne. Vo väčšine politík sú naše predstavy o riadení krajiny so Smerom nekompatibilné. Naša predstava o štáte, ekonomickej, hospodárskej, sociálnej, ale aj etickej politike je v mnohom rozdielna. Ale ak by sme mali charakterizovať tú spoluprácu, už prestáva platiť pravidlo pravicová a ľavicová vláda. Mali sme pravicovú vládu, ktorá sa dokázala sama odvolať. Ja na tomto zlom príklade nechcem znižovať hodnotu pravicovej politiky. Naopak si myslím, že pre obdobie krízy niet lepšej alternatívy ako pravicová politika. Ale o tom nemôžem rozhodovať ja. Ja sa môžem len snažiť presvedčiť slovenskú verejnosť o správnosti takéhoto druhu politiky. Ale o všetkom rozhodnú voliči vo voľbách.

Vráťme sa ešte ku GP, ktorý tak potrápil koalíciu. Nevedeli ste ho zvoliť, tak ste účelovo zmenili zákon. Napokon ste Jozefa Čentéša zvolili podľa pôvodných pravidiel. Čentéš ale stále nie je vymenovaný. Ako si vysvetľujete, že prezident stále čaká?

V tejto chvíli zodpovednosť za nevymenovanie pána Čentéša za GP nesie pán prezident. Na druhej strane, ak by sme my boli bývali schopní zvoliť hneď na prvý raz GP, tento problém sme dnes nemuseli mať. Ten postup, ktorý nasledoval, nebol štandardný. Nie som zástancom zmeny pravidiel počas hry, my sme to urobili. Len preto, že sme si neverili. A toto potom využívali tak kandidáti, aj politické strany, prebehlo niekoľko ústavných sťažností, o ktoré dnes pán prezident opiera svoj postoj, prečo ešte nevymenoval Čentéša. Lebo čaká na verdikt Ústavného súdu SR. Nechcem zasahovať do ústavných právomocí pána prezidenta, ale osobne si myslím, že tento stav, ktorý tu je medzi najvyššími ústavnými orgánmi, nie je pre občanov SR istotou, že to funguje tak, ako to fungovať má.

Môže sa stať, že pán prezident Čentéša nevymenuje?

Ja si naozaj neviem predstaviť, že prezident republiky nebude rešpektovať rozhodnutie NRSR. Odmietol by tak rešpektovať demokratické rozhodnutie prijaté väčšinou v tomto parlamente. Ja si to neviem predstaviť.

Ak by ho nevymenoval, môže byť nová voľba? Alebo, aký bude potom ďalší postup?

Ja pracujem s tým, že pán prezident kandidáta zvoleného v parlamente vymenuje za GP.

V parlamente sa dnes objavujú aj problémy s poslaneckými návrhmi. Už pol roka presúvate približne 50 poslaneckých návrhov zo schôdze na schôdzu. Čo vám na tých návrhoch tak prekáža, že o nich odmietate rokovať?-

Ja ako predseda parlamentu, predtým ako podpredseda, som nebol nikdy nadšený tým, keď poslanec návrh predložil a parlament ho odmietol prerokovať. Prekážalo mi to aj v minulosti, keď som bol v opozícii. Robila to aj vtedajšia koalícia. Vždy sa tam dali nájsť rôzne dôvody. Aj preto som ja nehlasoval za odloženie týchto návrhov zákonov a upozornil som poslancov, že ak takéto rozhodnutie Národná rada SR prijme, tak na poslednej schôdzi znovu návrhy zaradím. Na tomto poslednom pléne som cítil, že dôvod na presun návrhov nebol ani tak v tom, že by niekto s nejakým návrhom až tak nesúhlasil, ale skôr v obave, že krátko pred voľbami, sa môže rozprava zvrhnúť. Že môže nadobudnúť aj isté vulgárne a zákerné spôsoby, ktoré aj napriek tomu, že ich odmietam, sa v parlamente objavili. A obava, ktorá bola hlavnou, že sa z parlamentu stane priestor predvolebného zápasu.

Nie je to presúvanie návrhov trochu aj o priestupkovej imunite? Poslanci si ju nechcú zrušiť, avšak samotný návrh nemôžu len tak vyradiť, lebo by to bolo veľmi očividné, a tak presúvajú celý balík návrhov, v ktorom sa stratí…

Okrem imunity je tam množstvo zákonov, na ktorých aj mne záleží. Ja som jedným z predkladateľov zrušenia priestupkovej imunity, mám tam napríklad aj návrh na zrušenie Mečiarových amnestií a mohol by som vymenovať aj ďalšie. Ťažko sa mi k tomu vyjadruje. Poslanci sa tou imunitou permanentne zaoberajú. Ja som bol za to, aby sme na imunitu siahli, aby sme ju redukovali len na výroky poslancov v NR. V tomto volebnom období už jedno hlasovanie o zrušení imunity nebolo úspešné. Uvidíme, ako sa NR dokáže vyrovnať s aktuálnym zákonom. Nepredpokladám, že toto funkčné obdobie bude posledným, ktoré by to vedelo vyriešiť.

A čo názory, že odsúvaním návrhov dochádza k obmedzovaniu zákonodarnej iniciatívy poslanca?

Sú také ústavné názory, že takéto konanie pléna, keď odmieta rešpektovať zákonodarnú iniciatívu, je na hranici ústavnosti. Sporíme sa o výklad, lebo je pravdou, že právny poriadok SR nikde nehovorí o povinnosti, ale o práve. A NR sa týmto výkladom riadi.

Čo nás čaká v parlamente v novom roku? Minimálne jedna schôdza ešte pred voľbami bude…

Možno ich bude aj viac. Vláda na svojom rokovaní 19.12. schválila zákony, ktoré možno bude treba schvaľovať na viacerých schôdzach. Ja zastávam názor, že Národná rada nie je limitovaná nejakým časom, ktorý jej zostáva do volieb. NR je posledným a jediným ústavným orgánom, na kompetencie, práva a povinnosti ktorého nesiahlo ani rozhodnutie o predčasných voľbách. Aj preto robím všetko preto, aby toto funkčné obdobie až do 10. marca bolo obdobím, dokedy si poslanci budú plniť svoje povinnosti. A ak by to okolnosti vyžadovali, som pripravený zvolať rokovanie NR, ak na to bude dôvod.

 

zdroj: kdh.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>