KOMENTÁR VLADIMÍRA MEČIARA: O GORILE A KRÍZE

meciar www.ipolitika.sk

19. 01. 2012 - Vladimír MEČIAR: “Vážení diváci televíznej stanice Centrál. Dnešným dňom začíname nový program a to je program Komentár týždňa, pri ktorom sa budete stretávať so mnou a s mojimi hosťami pravidelne raz za týždeň.

Prosím tých, ktorí budú mať záujem, nech si vypočujú. Nebude to propaganda stranícka, bude to komentovanie toho, čo sa na Slovensku odohralo a tí čo nechcú, spokojne prepnú inde. A teraz vážne. Po Slovensku nám behá Gorila. Gorila, ktorá neušla zo zoologickej záhrady, ale ušla z pralesa spravodajských spisov, zákutia politiky a túla sa nám po Slovensku už pekných pár rokov.

Práve teraz je bližšie pred voľbami a citlivosť na takéto informácie je väčšia a väčšia je citlivosť na vyhľadávanie pravdepodobnosti pravdy, pretože celá a úplná nikdy odkrytá nebude. Čo je na tomto zaujímavé. Predovšetkým poodhaľuje fakt o vzťahu medzi politikou, politikmi, podnikateľmi a finančnými záujmami. Ukazuje sa tu na jednom prípade a demonštruje sa na ňom, ako tento vzťah vyzerá, nie je na Slovensku ojedinelý. Bohužiaľ podozrivých takých prípadov je viacej, čo je chýba priamy dôkaz. Aj v tomto prípade chýba priamy dôkaz. Preto budeme čakať, aký bude výsledok aj v tomto konkrétnom prípade, ale najmä ako budú upravené vzťahy medzi politikou a ekonomikou.

Síce sa navzájom potrebujú, ale ide o dve naprosto odlišné smerovania a dve naprosto odlišné sféry spoločenského záujmu. Uprednostňovanie, korupcia, protekcionizmus sú javy, ktoré spoločnosti škodia a zapríčiňujú obrovské straty. Ľudia ich nepociťujú, lebo o nich nevedia a ich nevidia. Ale spoločnosť sa musí pred nimi chrániť. Otázka ochrany je pre túto spoločnosť otvorená. Kontrolné mechanizmy nefungujú dostatočne a prevencia i v tomto prípade skôr uteká do oblasti politiky a propagandy, ako do prijímania konkrétnych reálnych krokov a opatrení.

Samozrejme, že ak to preukazuje na prehnitosť, tak sa ukazujú i ďalšie chyby v systéme, ktoré sú. Najčastejšie skloňovaným slovom druhým v poradí za minulé obdobie podľa predpokladov bolo slovo kríza. Ak je kríza, tzn. že dochádza k utlmeniu investícií, utlmeniu obratu peňazí, utlmeniu zamestnanosti a dochádza aj k mnohým sociálnym dopadom na rôzne skupiny ľudí väčšinou negatívne. Zvyčajne rastú ceny s nimi životné náklady, ale stagnujú príjmy. Obyčajne sa prehráva vždycky táto politiky na plecia všetkých občanov. Najviac sa to týka tých, ktorí sú najodkázanejší. Samozrejme s krízou treba vždy zvádzať zápas. Sú veci okolo nás, ktoré vyriešiť nevieme a zastaviť nevieme. Ale sú veci u nás doma, ktoré sú v našej právomoci, kompetencii a dokonca je povinnosťou najvyšších orgánov štátu prijímať opatrenia na obmedzenie a neskoršie na východiská z krízy. Aby tieto boli prijaté veľmi účinne, musia veľmi efektívne pracovať všetky inštitúcie štátu.

Bohužiaľ, na Slovensku je to zase trošku inak. A teraz nebudem sa držať vlastných názorov alebo vlastného komentára, ale vrátim sa k názorom, ktoré tlmočila predsedkyňa vlády pani RADIČOVÁ, že vlastne pre politické rozpory vo vládnej koalícii ktorá bola, nemohli prijať žiadne zásadné opatrenie. Ale táto vládna koalícia sa chce znovu zopakovať. Ak táto vládna koalícia pristúpila na politickú hru v parlamente a spojila hlasovanie o eurovale s hlasovaním o dôvere, bola jej vyslovená nedôvera.

Vysloviť nedôveru vláde, čo to znamená. Prvé, prezident okamžite odvolal. Druhé, prestáva existovať legitimita vlády odvedená od parlamentu. Tretie, prestáva platiť vládny program. Preto aj sa počíta s tým, že prezident by mal poveriť okamžite novú vládu, ktorá by predstúpila pred parlament s novým programom, aj keby mala to isté personálne obsadenie a musela by spoločnosti povedať, čo na ďalšie obdobie urobiť chce. Bohužiaľ, na Slovensku sa toto nestalo.

Po dohode predsedov strán v parlamente a to všetkých, aj koaličných a opozičných, bol prijatý ústavný zákon, ktorí je deformáciou demokratického systému, deformáciou parlamentarizmu a vlastne znefunkčňuje inštitúcie na Slovensku. Povedzme si v čom. Tento zákon hovorí o tom, že vlastne vyslovenie nedôvery nemá za následok automaticky pád vlády. Prezident ju síce odvolá, ale súčasne ju môže poveriť ďalej vykonávať jej funkcie. Takže vlastne vláda nemusí mať program, nemá legitimitu, ale parlament stráca nástroj kontroly. Odvolanú vládu nemôžme odvolať. Odvolaného ministra nemôžme odvolať. Môžeme maximálne interpelovať. Druhá otázka je, ako sa zmenilo postavenie vlády.

www.ipolitika.sk

Samozrejme, že tento ústavný zákon išiel ďalej a bol povedané jedným z politikov opozičných, že budú len svietiť a kúriť. Bohužiaľ situácia je iná. Ústavný zákon hovorí, že vláda nesmie vykonávať strategické rozhodnutia a nesmie plniť povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona. Tieto kompetencie prešli na prezidenta. Nie je povedané, čo je základným strategickým rozhodnutím. A práve pretože toto chýba, tak v činnosti vlády vzniká medzera, kde vláda a prezident musia hľadať dohody o tom, čo vlastne ešte kompetencia vlády je a čo nie je a vláda vlastne nemôže plniť ani tú funkciu, ktorú má, pretože ona nie je najvyšším orgánom štátnej správy. Je jeden z mocenských orgánov a tak najvyššími orgánmi štátnej správy sa stávajú ministri a tí aj svietia do každého rohu, kde sú štátne peniaze. Aj podkurujú spoločnosti tým, že bez kontroly nakladajú s peniazmi štátu a prijímajú opatrenia, ktoré sú neradostné.

Či je to znižovanie minimálnej mzdy, či sľubovanie jednej polievky za deň a podobne, sú opatrenia antisociálne, ktoré možno robiť len vtedy, keď chýba spoločenská kontrola a spoločenská zodpovednosť. Samozrejme časť kompetencií prevzal na seba aj pán prezident. Nie je to osobné, ale súvisí to s tým, že ak má rozhodovať o strategických veciach, ak má rozhodovať o výkonnej veci vyplývajúcej zo zákona, musí mať vybudovaný aparát. Odhliadnu od toho, že Slovensko nemá prezidentský systém. Má systém parlamentný. Čiže nie prezident by mal kontrolovať a vykonávať činnosti za výkonnú moc. Dostávame sa do ďalšieho zmätku výsledkom ktorého je vlastne, že dva roky nemáme riadnu vládu.

Parlament existuje a bude existovať do 10. marca. Do 10. apríla bude zvolané prvé rokovanie Národnej rady. Ak by aj hneď bola schválená vláda po tomto rokovaní, tak potom trvá najmenej mesiac, kým nová vláda príde s novým programovým prehlásením a naprávať chyby, ktoré sa stali v riadení štátu, odložené problémy, prehĺbenie krízy vo všetkých oblastiach, predovšetkým zdravotníckej, sociálnej, vzdelávacej, v zamestnanosti a ďalšie, ktoré sa kopia v poklese sa tvorby HDP. V poklese rovnomerného rozmiestňovania ekonomiky v regiónoch bude veľmi ťažké a bude vyžadovať veľmi veľa času a práce na odstránenie následkov. Samozrejme, že dôležitý predel budú voľby. Budú predelom vtedy, ak prinesú niečo iné, niečo nové.

Ak prinesú zmenu. Doterajší náš spôsob výkonu politiky nie je presvedčivý ani vo vnútri, ani za hranicami štátu. Otriasol dôverou štátu Európskej únie voči Slovensku ako svojmu partnerovi a núti nás znovu hľadať svoje miesto tým viacej, že viaceré kritéria, ktoré nám Európska únia dala, ako jednému zo štátu, ktorý využíva spoločnú menu, je pre Slovensko problémových. Prvé dve kritéria, ktoré sú zásadné súvisia so schodkami štátu.

A tie schodky majú dve kritéria. Jedno, že priebežne ročný rozpočet nepresiahne hranicu schodku 3 percentá HDP, čo Slovenská republika predpokladá pre budúci rok 4,6 a má byť ešte viac, čím sa dostávame na 5. najhoršie miesto v rámci štátov Európskej únie a od roku 2013 za takéto postavenie a neplnenie bude mať Slovensko sankcie. Druhé kritérium, okolo ktorého politici urobili dosť veľký propagandistický šum je, že vlastne Slovensko ústavným zákonom uznalo čo predtým uznalo medzinárodným záväzkom, že deficit hrubého domáceho produktu nepresiahne 60 percent a že táto hranica bude najvyššia.

Tento ústavný zákon hovorí o procedurálnych otázkach, ktoré majú k tomu priviesť, ale je ďaleko od reality. Hlasovali zaň koaliční aj opoziční. Hlasovali zaň preto, že vzniká tak pre budúcu vládu medzera využiť, že dnes je zaťaženie 42 percent a môže ísť až do 60. Lenže aj pri zaťažení 42 percent a dlhovej služby, ktorú Slovensko má, je problém dlhy vracať. Preto aj pokus emitovať cenné papiere a získať tak zdroje na vracanie dlhu skončil neúspešný. Druhý bol úspešnejší, ale len za cenu vyššej úrokovej sadzby. A ďalšie môže byť úspešné iba pri ďalšom zvyšovaní úrokovej sadzby.

Ale to nemožno robiť do nekonečna, lebo pri prekročení hranice 7 percent už sa nedá úrok vrátiť, lebo istina stojí a vracia sa vlastne len úroková sadzba. Takže preto je aj nakladanie a možné ďalšie zadlžovanie Slovenska obmedzené a aj keď rozpočet predpokladá nejaké čísla, tie čísla nie sú veľmi presvedčivé. Sú skôr orientačné. Aj mnohí politici pri hlasovaní uznávali, že nie sú tie čísla dobré, ale pracuje sa metódou menšieho zla, že bolo by to horšie, keby platil rozpočet starý, ako keď bude tento nepresný. Ono je to vlastne skoro jedno.

Takže Slovensko má rozhodnúť vo voľbách. Má rozhodnúť o tom, aby nám tu nebehali ďalšie gorilky. Má rozhodnúť, aby ústavné orgány plnili zastupiteľskú funkciu voči občanom tak ako majú. Ak má štát riadne fungovať, musí byť riadne riadení ľuďmi, ktorí to vedia a chcú. Ak majú byť chyby napravené, musí byť riadenie činnosťou nie len politickou, ale aj odbornou a musí sa vytvoriť nová jednota medzi ľuďmi a tými, ktorí prídu do ústavných orgánov na to, aby táto jednota bola tvorivá. Hľadala nové cesty a nachádzala nové cesty pre Slovensko tak, aby sme na krízu spomínali už len ako na tú v 90. rokoch a vtedy sme tiež hľadali. Hľadanie je občas zložité, ale to spolu ľudia dokázali.”

(14.01.2012; Televízna stanica Central; Komentár týždňa; 13.00; 15 min.; R, prepis: STORIN)

 

zdroj: hzds.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>