Flexibilizácia a decentralizácia

graf www.ipolitika.sk

Flexibilizácia je v súčasnosti pojem skloňovaný skôr v pozitívnom slova zmysle. Evokuje v
nás pocit menšej viazanosti a väčšej slobody. V inzerátoch sa flexibilná pracovná doba uvádza ako výhoda a uchádzači o prácu sa schopnosťou byť flexiblní rovnako radi chvália. Nemecký sociológ Ulrich Beck však pred flexibilizáciou varuje.

Systém práce charakterizovaný pracovnou zmluvou, miestom a pracovnou dobou, systém jasných hraníc medzi prácou a neprácou“, ako uvádza, „…začína v rámci aktuálnych i perspektívnych racionalizačných vĺn vďaka flexibilizácii svojich troch nosných stĺpov – pracovného práva, pracoviska a pracovnej doby postupne strácať pevné obrysy a súdržnosť.“ (Beck, 2004). Podľa Becka, pôvod flexibilizácie možno vidieť v premene industriálneho spôsobu práce na nový systém, ktorého korene siahajú do dvadsiatych rokov 20.storočia k taylorizmu, k masovej elektrifikácii a k novým organizačným technikám (Beck, 2004). Zamestnávateľom flexibilná práca prináša hneď niekoľko výhod, pretože  trhovú neistotu presúva  na plecia zamestnancov. Normy platné v oblasti ochrany práce sa pri decentralizovaných formách práce vymykajú verejnej kontrole a výdaje spojené s ich porušovaním alebo zachovávaním sa presúvajú na samých pracovníkov (podobne podniky nakoniec ušetria i na nákladoch spojených s centrálnou organizáciou zárobkovej práce, od nákladov na budovy až po výdaje na údržbu elektronického vybavenia). (Beck, 2004).

Zdroj: Keller, 2005

Rastúca flexibilizácia práce a jej decentralizácia citeľne oslabuje vplyv odborov a schopnosť zamestnancov brániť svoje práva, či presadzovať oprávnené požiadavky. Vedie k zníženiu ich akcieschopnosti v dôsledku obmedzenej možnosti organizovať sa, ktorú americký sociológ Charles Tilly považuje za jednu zo štyroch základných charakteristík „kolektívnej akcie“ (Giddens, 2005). Vplyvom flexibilizácie, podľa Becka, „..pracovníci vymieňajú trochu slobody získanej vo vzťahu k práci za nové tlaky a materiálne neistoty.“ (Beck, 2004). Tak „…dochádza k novému rozštiepeniu trhu práce na jednotný normálny pracovný trh industriálnej spoločnosti a flexibilný a pluralizovaný trh neúplných zamestnaní existujúci v rizikovej spoločnosti, pričom tento druhý trh práce sa neustále rozširuje a stále viac prevláda nad trhom prvým.“ (Beck, 2004).

www.ipolitika.sk

Uvedený trend vedie k situácii, v ktorej si záujemca o prácu bude nútený vybrať menšie zlo – čoskoro však pochopí, že skôr ako o flexibilnú prácu pôjde o flexibilnosť jeho osoby prispôsobiť požiadavkám trhu mzdu, sociálne istoty, bezpečnosť, voľný čas a rodinu. Aby obstál v konkurencii, nevyhne sa súťaži s tými, ktorí rodinu napríklad nemajú, alebo sú schopní ju obetovať, aby v súťaži o pracovné miesto, lepšie pracovné zaradenie alebo vyššiu mzdu dosiahli možné maximum. Výsledky tejto súťaže prinesú zníženie životnej úrovne tých, ktorí v nej neobstoja. Podľa Ľuboša Blahu flexibilizácia práce „…síce v krajine opticky znižuje mieru nezamestnanosti, ale robí tak iba za cenu, že stúpa podiel nízko platenej práce a narastá riziko, že zárobok ekonomicky činného človeka sa bude pohybovať na hranici biedy alebo len tesne nad ňou.“ (Blaha, 2009). Tento trend už doviedol Spojené štáty k obrovskému nárastu pracujúcej chudoby, ktorej, ako píše Noam Chomsky, „posledných dvadsaťpäť rokov mzdy stagnovali alebo klesali, kým pracovná doba a neistota sa výrazne zväčšila.“ (Fox, 2003).  Podľa režiséra Michaele Moora (O kapitalizme s láskou, 2009) je v USA nič nezvyčajným, ak si v druhom zamestnaní musí privyrábať aj pilot dopravného lietadla.

Zo štatistík popisujúcich chudobu sa však tieto informácie nikdy nedozvieme. Pred naším zrakom nám ostane skrytý aj presný počet ľudí žijúcich v chudobe v rámci EÚ, nakoľko zber údajov v jednotlivých členských štátoch nepodlieha jednotným kritériám. Flexibilizácia a decentralizácia budú  pohľad na chudobu vždy skresľovať ešte viac. Ani zďaleka však nezostanú jedinými  nástrojmi na presúvanie kapitálu z rúk príslušníkov nižších tried do rúk vládnucej triedy.

Michal Frič

 

Literatúra:

  1. BECK, Ulrich. 2004. Riziková spoločnosť. Praha : Slon, 2004. ISBN 80-86429-32-6
  2. BLAHA, Ľuboš. 2009. Späť k Marxovi? Bratislava : Veda, 2009. ISBN 978-80-224-1077-9.
  3. FOX, Jeremy. 2003. Chomský a globalizácia. Praha : Triton, 2003. ISBN 80-7254-367-9
  4. GIDDENS, Anthony. 2005. Sociologie. Praha : Argo, 2005. ISBN 80-7203-124-4
  5. KELLER, Ján. 2005. Až na dno blahobytu. Praha : EarthSave CZ, s.r.o., 3.ed. 2005. ISBN 80-903085-7-0
    zdoj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>