Dr. Vladimír Šotter: „Malé“ Slovensko ako súčasť Európy národov

narod a spravodlivost www.ipolitika.sk

Slovensko nie je geograficky malé. To len ustráchaní ľudia ho takým robia.

Je nesporné, že obnovením slovenskej štátnosti nastala aj výraznejšia identifikácia Slovákov v Európe a vo svete. Aj keď sa nájdu na Slovensku viacerí, ktorí dobré ovocie samostatnej štátnosti hojne konzumujú, ale ešte sa nikdy s vďačnosťou nevyjadrili na adresu tvorcov štátnej samostatnosti a koreňov samostatnosti.

Ak zoberieme v danej súvislosti pod drobnohľad jazykovú otázku, zistíme, že počet jazykov sveta sa odhaduje na tisícky (6000 – 6500), ale z nich len 80 jazykov má „punc“ úradných alebo štátnych jazykov, medzi nimi – vďaka rokom 1990 – 1995 – aj slovenčina. Slovenčine v zásade už nehrozí osud regionálneho jazyka či len akejsi národopisnej kuriozity. A korene slovenskej štátnosti? Korene sú hlboké, zasahujúce stáročia, ba tisícročia a sú aj dobre popreplietané, najmä v ostatných dvesto rokoch, v ktorých sme sa k cieľu samostatnej zvrchovanej štátnosti dostávali postupne a rôznym spôsobom.

Ako stojí v rebríčku štátov sveta Slovensko? Nie je medzi malými či najmenšími štátmi, je približne v strede. Podľa počtu obyvateľov je takmer presne v strede (okolo stého miesta), ale v dôsledku nepriaznivého demografického vývoja mierne stráca na svojej pozícii, napríklad medzi rokmi 1993 a 2000 kleslo o štyri priečky. Z hľadiska rozlohy štátneho územia je na 126. mieste, čo znamená, že za nami je úctyhodný počet 68 štátov sveta. Aj z hľadiska štátov Európskej únie je naša pozícia blízka stredu – z dvadsať sedmičky sme na 17. mieste, čo znamená, že v EÚ je 16 väčších a 10 menších štátov. V kvalitatívnej polohe je slovenská reč, slovenská kultúra, v rámci nej slovenská literatúra, slovenské historické dedičstvo ešte významnejšie ako podľa „štatistických“ ukazovateľov; ide o významný národ, ktorého pozícia medzi národmi sveta je jasná a je v mnohom ohľade pozoruhodná. A napokon, stredovú pozíciu má Slovensko aj vo svete slovanských štátov. Je na 8. mieste spomedzi trinástky slovanských štátov; inými slovami, v súčasnosti jestvuje sedem väčších a päť menších slovanských štátov. Pravda, na to, aby vyjadrenie „svet slovanských štátov“ malo hlbší zmysel, treba vynaložiť ešte veľa myšlienkového i praktického úsilia v zahraničí i u nás doma.

www.ipolitika.sk

Slovania majú veľké predpoklady pochopiť svet v jeho skutočnej rozmanitosti a zložitosti a potom mu i pomôcť. Slovania sú súčasťou Západu, ale hraničia zemepisne i obsahovo aj s Východom (pod čím nerozumieme Rusko, ale napríklad Čínu a Japonsko). Slovania sú súčasťou Severu, ale vedia pochopiť aj Juh, pod čím tu rozumieme opäť východ, najmä Blízky východ, ale aj, povedzme, Afriku ako takpovediac predstaviteľku trpiaceho ľudstva. Úlohy sú tu veľké, lenže čas krátky. Slovania však potrebujú čas, aspoň dvadsaťpäťročný časový priestor, aby sa našli a vynašli. Len či máme ako Slovania a či má i svet sám ešte toľko času, je neisté. Táto neistota tu objektívne je, ale vôbec nemôže znamenať, že sa treba menej subjektívne usilovať, menej obracať. Skôr naopak!

Dakedy navonok vyzerá, že sa Európa národnej identity, štíti, vnútorne sa však ňou skôr zaštiťuje, zachováva, ba si ju spontánne i cieľavedome aj buduje. Len na Slovensku by to malo byť inak?! V tomto ohľade nie sme za to, aby sme boli „originálni“, aby sme sa vymykali vnútornému európskemu trendu pestovania národnej identity ako nespornej a najmä nenahraditeľnej kultúrnej a ľudskej hodnoty. Jazyk, kultúrna individualita a domov, domovina, to sú hodnoty, bez ktorých by bolo Slovensko i Európa nemerateľne chudobnejšie a chudobnejšia. Pre Európu bez národov, domovín a národných kultúr nevidíme perspektívu a nevidíme pre ňu zmysluplné miesto v kontexte svetovej dynamiky. Európa s naznačenými hodnotami má veľkú úlohu vo svetovom vývoji. Jedine takáto Európa bude na svojom pravom mieste a bude „zapriahnutá“ do svojich skutočných úloh a poslania vo svete. Nebude len vyvetranou spomienkou na slávnu minulosť a múzeom kedysi slávnych činov našich predkov.

Prezentácia slovenskej kultúry v zahraničí musí byť jednou zo základných úloh. Je pravda, že napr. v porovnaní s krajinami V4 zaostávame vo využívaní domáceho kultúrneho potenciálu pre potreby prezentácie Slovenskej republiky v zahraničí.

 

zdroj: nas.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>