Desať minút S l o b o d y…

klimentova_w www.ipolitika.sk

Len krátky čas a opäť nastane okamih rozhodovania o ďalšom smerovaní Slovenska. Zamýšľa sa vôbec niekto nad tým, že budúcnosť a život, aký chceme žiť, držíme vo vlastných rukách len malú chvíľku? Potom nastane už len prekliatie svojej voľby a vytriezvovanie zo sľubov, ktorým ľudia uverili a ktorými ich kŕmili majitelia tučných kont prostredníctvom mediálnych manipulátorov. Je to kolobeh v ktorom sa ľudia pohybujú ako v začarovanom kruhu a mnohí nevedia ako z neho von. A pritom je to tak jednoduché. Stačí odvaha, charakter, presvedčenie a vlastný názor.

Pozastavím sa pri jednotlivých uvedených vlastnostiach, ktoré sú veľmi deformované a zneužívané v súčasnej akejsi hybridnej – nedefinovateľnej spoločnosti. Náš život je podľa oficiálnej politiky vládneho zoskupenia slobodný a demokratický. Protesty a štrajky nie sú trestané väzením (zatiaľ), ale sú obmedzované a blokované rôznymi spôsobmi (zavádzajúce vyjednávania, ktorých výsledky oznamuje každý ináč, kompromisy, ktoré sú obyčajným zastrašením slabšieho a pod.). Informácie o nich sú skresľované a zadržiavané podľa sily a vplyvu ich odporcov. Začínajú sa “rodiť” represívne opatrenia voči urážkam politických a vládnych predstaviteľov, pripravuje sa nová – účinnejšia a efektívnejšia, či modernejšia forma odpočúvania ľudí. Otázkou času je, kedy sa zopakujú represálie a zásahy žandárov z 1. republiky.

.
Ľudia s iným názorom, ako má vládna politická garnitúra, hlavne ľudia zamestnaní, ktorí majú prácu, aj keď nie dobre zaplatenú, majú strach, aby neohrozili existenciu svojej rodiny. Strach a pokora sú slúžkami súčasnej moci. Jednoznačne absentuje o d v a h a prejaviť svoje presvedčenie a vyjadriť vlastný názor. Prečo sa pristavujem práve pri odvahe? Veľmi markantne sa prejavuje slabosť a často aj falošnosť organizátorov štrajkov, ba priamo zavádzanie v ich cieľoch (ukázal to aj nedávny štrajk lekárov). Sú nejednotné, nekoordinované, slabo organizované. Hromadné prepúšťanie stoviek až tisícov zamestnancov krachujúcih podnikov, prebieha bez odporu a bez citeľných zásahov odborových organizácií. Nikto neorganizuje štrajky nezamestnaných, študentov, ktorým rodičia nemôžu dať vzdelanie, mladých ľudí, ktorých budúcnosť je v splácaní obrovských hypoték, dôchodcov, ktorí v ťažkých podmienkach “čakajú už len na poslednú hodinu”. K prijímaniu nezmyselných, protiľudových a antisociálnych zákonov v parlamente, ktorých cieľom je len obyčajný biznis a prosperita úzkych skupín, k rôznym korupčným aféram, je väčšina ľudí ľahostajných. Ohlúpenie takmer celého národa myšlienkami falošnej démonickej západnej demokracie bráni prirodzenej funkcii mozgu človeka myslieť a následne konať podľa svojho presvedčenia. V praktickom živote to znamená pasívne prijímať systematickú implantáciu všetkého negatívneho od trhovej eknomiky, po brakovú kultúru. Zdrojom obrovských výdavkov na dosiahnutie takéhoto ovládnutia je zisk, privlastnenie si nadhodnoty a práce človeka.
www.ipolitika.sk
.
Z tejto situácie vedú len dve cesty. Jedna je revolučná. Postupne sa k nej vytvárajú podmienky tak vnútorné, ako aj vonkajšie. Vo svete (mimo nás) to vrie, ľudia protestujú a organizujú sa. Nastáva mierovou cestou neriešiteľná hospodárska a ekonomická situácia. Naše malé Slovensko je politicky a ekonomicky ovládané, kontrolované a riadené cudzími monopolmi. Rastie nehorázne a bezpracné bohatstvo skupiny ľudí, zabezpečujúcich si cez obrovské peniaze moc. Ak sa zobudíme a začneme rozmýšľať, pochopíme o čom bude ich predvolebnú megakampaň.
.
Skupina ľudí, ktorá žije skromne a zúfalo sa snaží o prežitie, má možnosť ukázať, že je sila, zmeniť pomery a narastajúce priepastné rozdiely medzi ľuďmi na Slovensku. Vedie k tomu druhá cesta – parlamentná. Budúcnosť je v našich rukách a nepotrebujeme k tomu žiadny finančný kapitál ani miliónové predvolebné výdavky. Jediné, čo musíme mať a ukázať je práve odvaha. Tú krátku chvíľku skutočnej slobody (možno len desať minút), treba vychutnať plným dúškom a svojim slobodným rozhodnutím zmariť nádeje všetkých, pre ktorých je volebná kampaň len rebríkom k bohatstvu a k moci. Neštítia sa “opíjať, či uplácať” voličov. Zneužívať aj nevedomosť, či negramotnosť. Dokonale pripravia teatrálne a mediálne zinscenované ohlupujúce divadlo.
.
Výsledky parlamentných volieb z roku 2010 absolutne nekopírovali nálady a vyjadrenia názorov ľudí. Ľudia sa ináč vyjadrovali a ináč sa zachovali priamo pri volebnom akte. Prečo je to tak, prečo je taká psychológia človeka? Veď každý by mal využiť tú malú chvíľku skutočnej slobody a voliť podľa vlastného úsudku. Pristúpiť slobodne k volebnej urne a slobodne voliť. Cena za zbabelosť, či falošnosť svojho prejavu bude opäť vysoká, ale 10. marca o 22, 00 hodine už bude neskoro.
.
Viem, že strach stojí ako tieň v pozadí. Ale prečo? Jedine volič – slobodný občan vie, ako a v prospech koho sa rozhodol. Strach však môže byť silnejší, ako pocit slobody. Ľudia skutočne nechápu, že všetci, ktorí doteraz vládli zbohatli a slúžia moci a diktátu kapitálu a že ťahajú ľudí po ceste k biede, chudobe, nezamestnannosti a zvrátenosti nastoleného systému. Nechápu, že sú to tí istí ľudia, ktorí majú v predvolebných kortešačkách v programe prácu – ktorú ľuďom vzali, spravodlivosť, po ktorej šliapu, slobodu, ktorá práve im umožňuje klamať a zavádzať slovenský ľud. Pokým toto ľudia nepochopia a neuvedomia si, zostanú vždy po voľbách sklamaní. Pripomína mi to starú klasickú rozprávku o kozliatkach a vlkovi.
 Viera Klimentová, podpredsedníčka KSS
zdroj: kss.sk
pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

One Response to Desať minút S l o b o d y…

  1. Vynikajúci článok hovorí:

    Autorka presne vystihla podstatu. Skutočne ide len o občiansku odvahu v desiatich minútach slobody. Otázka stojí len tak, či Slováci majú dostatok intelektu na to, aby to pochopili a či majú dostatok odvahy, aby sa pokúsili niečo zmeniť. V historii sa tak zachovali len výnimočne a ojedinele. Príde tá doba ?

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>