Svet plutokracie

plutokracia www.ipolitika.sk

V dnešnom modernom civilizovanom svete sa napriek neuveriteľnému rozmachu automatizácie práce, využívaniu čoraz výkonnejších počítačov a zručnejších robotov, napriek nespočetným objavom vedúcich k zjednodušeniu, či zrýchleniu výrobných procesov pri súčasnom znižovaní nákladov presadzujú opatrenia, ktoré vyprodukované zisky znemožňujú investovať do rastu životnej úrovne ich pôvodcov.

Naopak:

1. Namiesto zníženia dĺžky pracovnej doby sa pristupuje k prepúšťaniu pracovníkov – k fatálnemu rozhodnutiu, ktoré má pre jednotlivca vážne ekonomické, psychologické a sociálne dôsledky,
2. namiesto zamestnania týchto nezamestnaných sa poukazuje na potrebu predĺžiť vekovú hranicu odchodu do dôchodku, odvolávajúc sa na nepriaznivý demografický vývoj a na potrebu zintenzívniť a predĺžiť prácu zamestnancov.

.

Dôsledok? V roku 2009 prekročila hranica chudoby číslo jednej miliardy a v budúcnosti sa predpokladá jej ďalší nárast (FAO, 2009, s. 11). Príčina? Trhové hospodárstvo, ktoré sme si zvolili ako prostriedok k dosiahnutiu prosperity, ekonomického rastu a duchovného rozvoja sa premenilo z nášho sluhu na nemilosrdného pána. Americký sociológ a spisovateľ profesor Immanuel Wallerstein vo svojej knihe Úpadok americkej moci vychádza z predpokladu, že definičným rysom kapitalizmu ako historického procesu je „nikdy nekončiaca akumulácia kapitálu“ (Wallerstein 2005, s. 56). Uvedený proces sprevádzajú dva protichodné tlaky. Jeden je vytváraný požiadavkami nižších tried po lepších životných podmienkach (zahrňujú napríklad zvýšenie miezd, zlepšenie pracovných podmienok, zníženie pracovnej doby, dostupné a kvalitné vzdelanie, zdravotné služby, ochranu pred nezamestnanosťou, zabezpečenie dôstojného života v starobe, atď.).Tieto požiadavky zároveň akumuláciu kapitálu brzdia, preto vládnuca trieda vytvára protitlak.

Názornú ukážku demonštrujúcu moc vládnucej triedy prináša dnešná tzv. dlhová kríza. Svoje obludné rozmery nadobudla po tom, ako boli peniaze daňových poplatníkov využité na záchranu finančného sektoru. Občanom samozrejme dopredu nik nevysvetlil, že sa následne budú musieť skladať na dlh, ktorý vznikol preto, lebo niekto v ich mene požičal ich vlastné peniaze. Nebolo to ani treba: Ukazuje sa, že vládnuca trieda disponuje dostatočnou silou na to, aby daňových poplatníkov prinútila uťahovať si opasky a zároveň zvalila vinu za ich ožobračovanie na nich samotných.

www.ipolitika.sk

Priznajme si, koľkí z nás veria alebo donedávna verili, že si južania žili skutočne nad pomery a majú to, čo si zaslúžia? Koľkí z nás zachovávali k štrajku lekárov konzervatívny postoj bez toho, aby sa pokúsili zistiť dôvody ich nespokojnosti? Koľkí z nás sa takto snažia pochopiť učiteľov alebo odporcov nie tak dávno zavedeného mýtneho systému? Dúfajme, že  občania skôr či neskôr prestanú veriť rozprávke o lenivcoch, vydieračoch, či darmožráčoch alebo si prípadne nenechajú, rovnako ako za Hitlera nahovoriť, že za všetko zlé môže iná rasa. Dúfajme, že nad našou pohodlnosťou nakoniec zvíťazí zdravý rozum a pocit zodpovednosti nás prinúti vidieť svet o akom sa v televíznych obrazovkách nehovorí: Pracujúci totiž nad plnením Maastrichtských kritérií nikdy nemali a v tomto systéme ani nikdy nebudú mať dohľad. V kapitalizme pre nás neexistuje možnosť politicky ovplyvniť chod domácej a nie to ešte medzinárodnej ekonomiky. A to napriek tomu (či práve preto), že čím menším vplyvom tohto druhu disponujeme, tým rýchlejšie sa v rukách vplyvných jednotlivcov koncentrujú rozhodovacie právomoci o našich životoch.

Počet príslušníkov vládnucej triedy je len nepatrným zlomkom v porovnaní s počtom príslušníkov nižších tried, disponuje však prostriedkami, ktorými protitlak utláčaných úspešne oslabuje.  Wallerstein ešte pred vypuknutím svetovej hospodárskej krízy za hlavný prostriedok chrániaci akumuláciu kapitálu v rukách vládnucej triedy označoval „…premiestňovanie daných výrobných odvetví do iných zón svetoekonomiky, kde sú nižšie priemerné mzdy“ (Wallerstein, 2005, s. 56). Kríza však poukázala na oveľa drsnejšie a  účinnejšie prostriedky okrádania más v nebývalých rozmeroch. Kým si ich podrobnejšie popíšeme,  v nasledovných článkoch sa pristavíme pri  najbežnejších javoch vyskytujúcich sa ako dôsledky snáh vládnucej triedy chrániť svoje záujmy. Často si ani neuvedomujeme, že sprevádzajú náš každodenný život.

 

Michal Frič

Literatúra:

1. FOOD AND AGRICULTURE ORGANISATION OF THE UNITED NATIONS (FAO). 2009. The State of Food Insecurity in the World. 2009. ISBN 978-92-5-106288-3, Rome, <http://www.scribd.com/doc/25569881/Food-in-Security-in-the-World-2009>
2. WALLERSTEIN, Immanuel. 2005. Úpadok americkej moci. USA v chaotickom svete. Praha : SLON, 2005. ISBN 80-86429-44-X

 

zdroj: kss.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>