Čo keby padlo euro? Prognózuje europoslanec Kozlík

hzds_logo www.ipolitika.sk

27. 12. 2011 - Eurposlanec Sergej Kozlík je presvedčený, euro tak skoro nepadne. Dáva mu mnoho rokov. V rozhovore pre spravodajský portál Aktuality.sk tiež prognózuje, čo by sa mohlo stať, keby pád eura skutočne nastal.

Prežije euro rok 2012?

Som presvedčený, že euro prežije nielen rok 2012, ale aj mnoho ďalších rokov. Euro pokrýva jednu štvrtinu svetových finančných operáciíí a je tak po dolári druhou najpoužívanejšou menou. Euro je tiež súčasťou rozsiahlych menových rezerv veľkých krajín mimo eurozóny, ako sú USA, Čína, Kanada alebo Rusko. To predurčuje jeho silu. Ani prípadný bankrot niektorej krajíny eurozóny by nemal túto pozíciu eura zásadne ohroziť, mohol by však negatívne vplývať na kurz eura. Na druhej strane, krajiny eurozóny v súčasnosti vykazujú prebytok vývozu nad dovozmi. To znamená, že európska ekonomika drží krok s okolitým svetom, že kurz eura je reálny, a nie je teda dôvod na jeho dlhodobé výraznejšie znehodnocovanie.
Aký je Váš názor na euroval?Euroval by mohol čiastočne napomôcť preklenúť dlhové problémy tých krajín, ktoré sú v stave perspektívne splatiť poskytnuté, nižšie úročené pôžičky a vyhnúť sa tak financovaniu svojich dlhov za neudržateľných podmienok diktovaných bankami a inými finančnými hráčmi. Musia to však byť pôžičky pre štáty, v žiadnom prípade nemôže ísť o pôžičky problémovým bankám. Základným súčasným problémom eurovalu, či už dočasného alebo trvalého je, že síce zhromaždili prostriedky, ale nemajú ešte stále jasne defiinované tvrdé pôžičkové schémy, ktoré by pre poskytujúcich prispievateľov – vrátane Slovenska – znamenali garancie budúcej návratnosti poskytnutých prostriedkov. Príkladom v tomto smere môžu byť mechanizmy Medzinárodného menového fondu. Tento problém eurovalu je treba v doriešiť v ďalšej etape – euroval nemôže býť samoobsluhou pre bankrotujúce štáty-

Bude Európsky stabilizačný mechanizmus funkčný?

V tomto prípade si myslím staré známe – čo ťa nezabije, to ťa posilní. Stabilizačný mechanizmus v navrhovanej podobe pokladám skôr za povinnú jazdu, ktorou vlády eurozóny predstierajú úsilie pre riešenie dlhovej krízy. Mechanizmus nerieši tiaživý balík doposiaľ vzniknutého dlhového bremena jednotlivých krajín, ktoré je neudržateľné, a usiluje sa navodiť aspoň ilúziu zabránenia ďalšiemu prehlbovaniu tejto krízy. Pri deficitoch rádove v celých percentách hrubého domáceho produktu sankčné mechanizmy na úrovni 0,2 percenta HDP sú len kozmetikou. Za prínos stabilizačného mechanizmu v budúcnosti budem pokladať skôr , že tovýsledky hodnotenia úrovne rozpočtového hospodárenia jednolivých krajín eurozóny nadobudnú charakter kvalitného ratingového hodnotenia a budú tak významne vplývať na postoj bánk k financovaniu týchto krajín.

www.ipolitika.sk

Môže byť dvojrýchlostná Európa realitou?

Ekonomická situácia jednotlivých krajín Európskej únie sa vyvíja v priestore a čase rôznym smerom a rôznou rýchlosťou. To platí aj pre krajiny eurozóny, ktoré okrem výhod spoločného trhu využívajú aj spoločnú menu euro, čo im uľahčuje obchodnú výmenu. Zmenšenie počtu krajín, ktoré by sa dohodli na nejakej novej mene v záujme vyššej hospodárskej rýchlosti, by prinieslo aj zníženie rozsahu použitia takejto meny, a tým aj pokles jej dôležitosti ako obchodovateľnej a rezervnej meny. Ak by skutočne došlo k takej vyhrotenej situácii, že by sa krajiny eurozóny dohodli na odchode od eura, skôr predpokladám návrat k národným menám jednotlivých európskych štátov. V takom prípade by však určite došlo aj k dohode o vytvorení menového systému, ktorý by novovzniknuté európske meny previazal tak, ako tomu bolo po desiatky rokov pred zavedením eura. Nepochybujem, že o pár rokov neskôr by opäť vznikla iniciatíva na zavedenie spoločnej európskej meny.

Čo by pre Slovensko znamenal rozpad eura a návrat k slovenskej korune? 

Svet by sa nezastavil. V hypotetickej rovine – Slovensko takúto situáciu zažilo v roku 1993, keď po rozdelení bývalého Československa prechádzalo z československej koruny na vlastnú menu. Zlé jazyky vtedy prognózovali, že za krátky čas kurz novej slovenskej koruny padne na jednu tretinu českej koruny a Slovensko po kolenách prilezie do Prahy prosiť o návrat do federácie. Nič také sa nestalo. Aj v súčasnosti, mechanizmy návratu k slovenskej korune by sa podobali na situáciu v roku 1993. Národná banka Slovenska by opätovne prevzala funkciu emisnej banky. Vklady v bankách, pohľadávky, záväzky, ako i hotovosti firiem a občanov by sa previedli na novú slovenskú menu v kurze určenom Národnou bankou. Na začiatok možno jedna k jednej, s fixáciou na niektorú silnú európsku menu. Zavedenie novej meny by bolo spojené s prechodne zvýšenými nákladmi, ďalší vývoj kurzu novej meny by už závisel od vývoja na finačných trhoch a od reálnej pozície slovenskej ekonomiky.

Zdroj: hzds.sk

pošli na vybrali.sme.sk
Reklama
 

Súvisiace články:

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

*

Môžete použiť tieto HTML značky a atribúty: <a href="" title=""> <abbr title=""> <acronym title=""> <b> <blockquote cite=""> <cite> <code> <del datetime=""> <em> <i> <q cite=""> <strike> <strong>